Čo dnes najviac hýbe akciovými trhmi? Blíži sa spľasnutie AI bubliny, ako varuje napríklad šéf Googlu a jeden z najbohatších ľudí sveta Sundar Pichai? A prečo americké giganty masívne investujú a emitujú vlastné dlhopisy? Nad tým sa v komentári pre Forbes zamýšľa hlavný investičný stratég ČSOB Asset Management Jaroslav Vybíral.
Kým v roku 2020 investovali tieto firmy spolu sto miliárd dolárov za celý rok, dnes sa rovnaká suma preinvestuje za jediný kvartál. Súčasný objem investícií už dokonca presahuje jedno percento amerického HDP.
Čo nám toto číslo hovorí a ako sa máme pozerať na sľubovanú návratnosť?
Investície boli dlho hradené z prevádzkových ziskov, čo je prirodzené – súkromné peniaze si hľadajú najefektívnejšie využitie. No najnovšie dáta ukazujú, že kapitálové výdavky pohlcujú až 60 percent prevádzkových ziskov.
Tu sa už oplatí pozrieť na historické paralely. Novinkou je aktivita týchto gigantov na poli dlhopisových emisií: v októbri a novembri ponúkli Meta aj Alphabet svoje dlhopisy dolárovým aj eurovým investorom.
Alphabet upísal 25 miliárd dolárov, Meta dokonca 30 miliárd dolárov. O tieto dlhopisy je veľký záujem, všetko podopiera vysoký rating – Alphabet má prestížne hodnotenie AA+. Meta síce o stupeň nižší rating (AA–), no na emisiu dostala objednávky vo výške 125 miliárd dolárov.
Zdroje teda sú. Novinkou vo vnímaní týchto firiem je fakt, že ich biznis sa stáva kapitálovo náročným, čo kedysi neplatilo – vtedy hromadili hotovosť a výsledky vylepšovali úrokom z držaných štátnych dlhopisov.
Aby sme rozumeli kontextu, pozrime sa na tržby: Alphabet prvý raz prekonal v kvartáli hranicu sto miliárd dolárov. Symbol AI revolúcie – spoločnosť OpenAI – však za celý rok dosiahne iba 20 miliárd dolárov a jeho ziskovosť sa odsúva k roku 2030.
Generačná investičná vlna
Súčasná vlna investícií naznačuje, že sme svedkami výnimočného obdobia. No má predchodcov: okolo roku 2000 smerovala podobná mánia do telekomunikačnej infraštruktúry. Aj keď bublina dot-com spľasla, zanechala káble a technológie, z ktorých ťažíme dodnes.
Ak sa vrátime o 150 rokov späť, nadšenie z budovania železníc v USA pohltilo až šesť percent dobového HDP. Následná sieť slúžila Amerike celé desaťročia.
Rovnaký scenár možno čaká aj terajšiu AI vlnu – nie všetci účastníci budú víťazi a trh prestrelené plány tvrdo potrestá.
Revolúcia dátových centier
Otázka za bilióny znie: Míňajú sa prostriedky efektívne? Zatiaľ to nik nevie. Vidíme však, že investície do dátových centier čoskoro prekonajú výdavky na výstavbu kancelárií.
Kým sa v prvej polovici roka zdalo, že investičným slovom bude „clo“, dnes má prvenstvo spojenie „kapitálový výdavok“. Je možné, že bez tejto investičnej vlny by americká i svetová ekonomika boli bližšie k recesii.
Miera investícií do AI – od čipov po dátové centrá – sa týka celej ekonomiky, dáva prácu mnohým subjektom a jej vplyv prekonáva význam colných bariér.
A kým som dopísal tento text, objavila sa správa, že dlhopisy v objeme 15 miliárd dolárov vydáva aj Amazon. Každá nová emisia ešte umocní všetky vyššie opísané úvahy.
Tento článok vyšiel na Forbes.cz. Jeho autorom je Jaroslav Vybíral.
