Francúzsko je najväčšou jadrovou veľmocou v Európskej únii a zároveň významným stabilizačným prvkom európskeho energetického trhu. Rovnako ho však niekedy dokáže poriadne rozkolísať.
V novembri zažilo rozsiahly lokálny blackout, ktorý zasiahol Paríž a okolie. Bez elektriny zostalo takmer 55-tisíc domácností aj parížske metro, odkiaľ museli záchranári vyslobodzovať ľudí, podobne ako tomu bolo na jar v Španielsku a v Portugalsku.
Európske médiá však táto správa neprebudila zo spánku. Príčinou blackoutu totiž nebola rozkolísaná sieť ako v prípade jarného výpadku na juhu ani nedostatok elektriny v krajine. Išlo iba o technickú chybu, ktorá bola za pár hodín opravená, a život sa rýchlo vrátil do zabehnutých koľají.
Francúzsko má totiž elektriny dosť. A v posledných rokoch ju aj masívne vyváža, keď funguje ako stabilizačný pilier prepojeného energetického trhu Európskej únie (trh EEX, pozn. red.).
Zrak k francúzskej elektrine obracajú najmä Belgicko a Nemecko, ktoré sa vypnutím vlastných jadrových elektrární stali závislé najmä od obnoviteľných zdrojov. Tie však nepatria medzi stabilné zdroje, ktoré by ste mohli kedykoľvek zapnúť – sú totiž závislé od aktuálnych meteorologických podmienok.
Keď je na severe Nemecka bezvetrie a pod mrakom, krajina sa stáva závislou od importu elektriny z ostatných štátov, najviac práve z Francúzska.
Export: plus 48 percent
A tých dní je čoraz viac. Ako vyplýva z údajov Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav elektriny, Francúzsko len v minulom roku zvýšilo cezhraničné dodávky elektriny o 48 percent. V absolútnych číslach ide o navýšenie zo 70 terawatthodín (TWh) v roku 2023 na 103 terawatthodín v roku 2024.
Najviac sa zvýšil vývoz elektriny z Francúzska do Belgicka a Nemecka, ale Francúzsko tiež vyvážalo viac elektriny do Španielska, Švajčiarska, Spojeného kráľovstva a Talianska. Za oživením najviac stál nárast výroby elektriny z jadrových blokov aj z vodných elektrární.
Jadrové elektrárne sú už dekády hlavným pilierom energetického mixu Francúzska a budú ním aj do budúcnosti. Krajina je najväčšou jadrovou veľmocou v Európe.
57 reaktorov
V súčasnosti prevádzkuje spolu 57 jadrových reaktorov, ktoré sa na výrobe elektriny v krajine podľa tamojšieho Energetického regulačného úradu podieľali až 65 percentami, ich inštalovaný výkon dosahuje 63 gigawattov. Pre porovnanie, jeden z blokov Mochoviec má inštalovaný výkon asi 470 megawattov.
Výroba jadrovej energie sa zvýšila z 320 terawatthodín v roku 2023 na 361 terawatthodín v roku 2024, a to aj napriek tomu, že energetická skupina EDF ako prevádzkovateľ jadrových elektrární medziročne nenavýšila inštalovanú kapacitu. To prišlo až v decembri 2024, keď bol spustený tretí blok elektrárne Flamanville.
K vyššej produkcii elektriny a k rekordným exportom potom pomohli Francúzsku aj obnoviteľné zdroje (OZE) ako fotovoltické, veterné a vodné elektrárne. Ich produkcia bola vlani vďaka priaznivým podmienkam tiež rekordná, v energetickom mixe dosiahli zhruba 27,6 percenta.
Budúcnosť: jadro
Francúzsko počíta s tým, že tieto dve nohy – jadro a OZE – budú aj naďalej pilierom jeho energetiky, v ktorej už nebudú zohrávať rolu fosílne zdroje, ako sú uhlie, ropa alebo plyn. Francúzsko by sa chcelo stať uhlíkovo neutrálnym do roku 2050, rovnako ako zvyšok Európskej únie.
Na tento účel sa v krajine plánuje za dve dekády postaviť šesť nových jadrových blokov, o ďalších ôsmich sa uvažuje. Lenže silná stránka francúzskej energetiky v podobe jadrových elektrární sa môže kedykoľvek stať jej slabinou. A tým aj celej Európy, kde Francúzsko na energetickom trhu pôsobí ako stabilizátor.
Ruský šok
Práve toho sme boli svedkami v čase vypuknutia energetickej krízy v zime roku 2022, keď došlo k prerušeniu dodávok plynu z Ruska do Európy a kontinent, pokiaľ ide o elektrinu, zasiahol cenový šok.
Ten bol ešte zosilnený tým, že v tom čase bola tretina jadrových elektrární vo Francúzsku mimo prevádzky pre nutné opravy, a tak krajina, ktorá v iných rokoch patrila k spoľahlivým exportérom, zrazu potrebovala elektrinu doviezť z okolitých štátov.
Opravy majú prednosť
Jadroví inžinieri nenechávajú nič na náhodu. Ak sa objaví na reaktore či jeho opláštení nejaké nezrovnalosť, jadrová bezpečnosť má vždy prednosť pred energetickou. Inými slovami, aj keby nebola elektrina, reaktor sa odstaví a v záujme bezpečnosti opraví.
Nutné a neočakávané opravy jadrových blokov sú a budú vo Francúzsku realitou aj z toho dôvodu, že priemerný vek jadrových elektrární v krajine sa blíži k štyridsiatim rokom. Rizikom však je nielen vek, ale aj situácia s vodou.
Voda je teplá
Jadrové elektrárne je totiž nutné chladiť vodou. Ak nestoja pri mori, využívajú sa na ich chladenie rieky. Lenže klimatické zmeny prinášajú dva nové rizikové aspekty – vody v riekach ubúda aj vzhľadom na nižšiu snehovú pokrývku cez zimu, ktorá slúži ako zásobáreň, rieky sú plytšie, a preto sa v letných mesiacoch otepľujú.
Keď teplota vody v riekach stúpa, francúzski regulátori odstavujú jadrové bloky, aby nedochádzalo k ďalšiemu zvyšovaniu teploty riečnej vody, ktoré by mohlo spôsobiť vyhynutie alebo migráciu riečnej fauny.
Vo Francúzsku k nútenému odstaveniu blokov dochádza v letných mesiacoch čoraz častejšie. Tento rok podľa agentúry Bloomberg museli Francúzi odstaviť štyri jadrové bloky, pretože ich filtračné bubny upchali medúzy, ktorých populácia sa v krajine tiež zvyšuje v dôsledku klimatických zmien.
Pilier aj problém
Francúzske jadrové elektrárne sú teda na jednej strane pilierom energetiky a stabilizátorom Európy, no môžu sa ľahko stať aj zdrojom problémov.
Ak sa zíde viac negatívnych udalostí, ako je nutné odstavenie vyššieho počtu jadrových blokov vo Francúzsku, a zároveň bude v Nemecku pod mrakom a bezvetrie, ceny elektriny v Európe, ktorá je už dnes v porovnaní so Spojenými štátmi alebo s Áziou drahá, sa okamžite znásobia.
Francúzsko je tak jadrovým obrom, ktorý však stojí na nie príliš stabilných nohách.
Autor článku je Jan Strouhal, Forbes.cz
