Vymenila pôsobenie v akadémii a médiách za post europoslankyne vo frakcii Renew Europe. Po roku a pol sa Lucia Yar už v Bruseli pohybuje s istotou, a to aj v témach, ktoré mnohí vnímajú ako „mužské“, ako sú napríklad obrana, bezpečnosť a rozpočet. V rozhovore hovorí, prečo ženy patria za rokovací stôl, o dôležitej úlohe žien v politike, ale aj o tom, ako chce v Bruseli pomáhať regiónom na hraniciach Európskej únie.
Aké je to byť ženou, ktorá sa venuje mužským témam?
Rozpočet ani obranu nepovažujem za mužské témy. Na Slovensku máme ženy v armáde, v bezpečnostných zložkách, najnovšie aj ženu ako policajnú prezidentku. V Európskej únii už nie je výnimkou, že rezort obrany riadi žena alebo že je žena predsedníčkou Európskeho parlamentu, Európskej komisie, šéfkou diplomacie Európskej únie či prezidentkou Európskej centrálnej banky. Ženy nie sú menšina. Sú polovica populácie, a preto sa ich týkajú problémy celej spoločnosti. Riešenia musíme hľadať spoločne. Ženy by preto mali sedieť za rokovacím stolom vo všetkých témach, nielen pri takých, ktoré spoločnosť považuje za „typicky“ ženské.
Čo to spoločnosti prináša?
Dáta dokazujú, že viac žien vo verejnom živote znamená ekonomický prínos pre krajinu. S väčším počtom žien sa mení aj politická kultúra, spôsoby a obsah komunikácie. Podľa mňa je absurdné, aby o tom, čo sa deje so ženským telom, zdravím, alebo o interrupciách, rozhodovali iba muži. Na to, aby zákony, ktoré krajina alebo EÚ prijíma, fungovali pre širšiu spoločnosť, potrebujeme počuť rôzne hlasy.
Ženy nie sú menšina, ale polovica populácie. Týkajú sa ich problémy celej spoločnosti, preto majú vždy sedieť za rokovacím stolom.
Isté zmeny v prospech žien však v uplynulých dekádach nastali. Sú dostatočné?
Určite sa rozdiely stierajú, no stále pomaly. Ženy vidíme čoraz viac v politike, v najvyšších pozíciách a postupne sa znižujú aj platové rozdiely. V EÚ sme prijali kľúčové zákony a faktom je, že v krajinách, kde je zastúpenie mužov a žien vyrovnané, sa žije lepšie. Takéto krajiny sú silnejšie v oblasti demokracie aj ekonomicky. Napriek tomu máme stále rezervy – vyše sedemdesiat percent starostlivosti o domácnosť či najbližších je v EÚ stále na pleciach žien. To sa následne odráža na ich nižších príjmoch alebo dôchodkoch a to nie je fér. Preto EÚ tlačí na to, aby sme rovnosť žien a mužov dosiahli čo najskôr – nielen na papieri, ale hlavne v praxi.
Okrem rozpočtu a obrany ste aj hlasom iniciatívy My Voice, My Choice. Čo si pod tým môžeme predstaviť?
Iniciatíva My Voice, My Choice je o rešpektovaní reprodukčných práv všetkých žien v EÚ a o možnosti rozhodnúť o svojom tele bez ohľadu na to, či ste zo Slovenska, z Poľska, Malty alebo Francúzska.
Petíciu podpísalo viac ako 1,2 milióna ľudí z celej EÚ, preto sa iniciatíva rieši aj v europarlamente. Sčasti za jej princípy bojujem aj pri vyjednávaní nového európskeho zákona o právach obetí trestných činov.
Ako táto smernica pomôže napríklad ženám na Slovensku?
Má pomôcť chrániť obete trestných činov v celej EÚ – teda aj slovenské obete vrátane žien. Stala som sa jej hlavnou vyjednávačkou za europarlament a finálnu podobu zákona dohodujem s predstaviteľmi dvadsiatich siedmich členských štátov a eurokomisiou.
Obeťami trestných činov sú častejšie ženy a v mnohých prípadoch sa ťažšie odhodlávajú vyhľadať pomoc. Mojím cieľom je, aby sme obetiam zaručili čo najväčšiu možnú podporu. V prípade, ak bude bezpečnosť narušená, musia existovať záruky toho, ako sa domôcť spravodlivosti. Vďaka smernici by sa malo v Európe cítiť bezpečne stále viac ľudí.
Neodrádza vás ešte politika? Vidíte v nej zmysel?
Politika, ako spôsob meniť veci v prospech ľudí, ma napĺňa a aj veľmi baví – obsah, procesy, dokonca aj strety názorov a vydiskutovanie si postojov. Pre mňa sú najpríjemnejšie osobné stretnutia s ľuďmi, ktoré mám po celom Slovensku.
Verím, že moje nadšenie pre prácu prináša aj výsledky. Pôsobím v piatich europarlamentných výboroch a len za prvý rok sa mi podarilo podať viac ako tisícpäťsto pozmeňovacích návrhov. Vďaka tomu priamo formujem celoeurópske zákony, a teda aj životy ľudí u nás.
Dohodovala som aj pôžičku pre európsku obranu či podporu pre malé a stredné podniky v bezpečnostnom priemysle. Všetko sú to veľké, celoeurópske témy a ja som hrdá, že pri nich môžem reprezentovať aj našu krajinu.
Ovplyvňuje vás v tom, čo v Bruseli presadzujete, skutočnosť, že pochádzate z východného Slovenska?
Jednoznačne. To, že pochádzam z krajného východu, je jeden z dôvodov, prečo ako podpredsedníčka pre rozpočet presadzujem viac peňazí a adresnejšiu pomoc pre regióny na hraniciach EÚ. Viem, aké je vyrastať, študovať či žiť v tomto regióne, a takisto rozumiem aj pocitu, ktorý majú ľudia na východe – že sa o nich Bratislava ani Brusel nezaujímajú. Mojím cieľom je dokázať, že v europarlamente majú svoju zástupkyňu, ktorá pozná nielen problémy, ale aj potenciál východného Slovenska a je odhodlaná mu pomôcť.
Rozhovor vyšiel s finančnou podporou Renew Europe Group ako platená inzercia.
