Wikipédia je príliš „ľavičiarska“, hovorí Elon Musk. Preto založil Grokipédiu, kde namiesto ľudí vyberá informácie údajne nezaujatý robot.
Poraziť gigantickú encyklopédiu sa v minulosti pokúsilo už množstvo vyzývateľov, no žiadnemu z nich sa nepodarilo používateľom ponúknuť bližší koncept. Možno aj preto od nej Muskova platforma prevzala množstvo obsahu.
Časy, keď bolo najjednoduchšie nájsť si veci na Wikipédii, sa končia. Stránka, ktorá v posledných rokoch pravidelne žiada o príspevky na prevádzku, teraz narazila na umelú inteligenciu, kvôli ktorej jej navyše začali padať čísla ľudských návštevníkov.
Kto totiž chce, za toho informácie na Wikipédii vyhľadá chatbot, a tak používateľ už nemusí na stránku kliknúť. Čísla z konca októbra pritom ukazujú, že takto prišla už o osem percent zobrazení, pričom by sa situácia mohla ešte zhoršiť – Wikipédia totiž dostala nového vyzývateľa od najbohatšieho muža sveta, Elona Muska.
Grokipédia stránke konkuruje už takmer mesiac, no počtami používateľov portál ani napriek poklesu jeho návštevnosti neohrozuje. Po počiatočnom záujme sa počty navštívených stránok podľa služby Similarweb prepadli na zhruba tridsať- až štyridsaťtisíc denne. Takéto číslo anglická Wikipédia nazbiera každých 7,5 sekundy.
Úspech Wikipédie pritom stojí na jej modeli prístupu k informáciám, keď každý, kto má dostatočné znalosti a dôveryhodný zdroj, môže prispievať alebo existujúce články editovať. Aj vďaka tomu už takmer dvanásť miliónov používateľov aspoň raz anglickú Wikipédiu upravilo.
Naproti tomu Grokipédia dáva obsah „tvorit“ umelej inteligencii a ľuďom berie možnosť editácie a spolupráce. Ak tak používateľ vidí lživú či nepresnú informáciu, nemôže ju sám s relevantným zdrojom upraviť ako na Wikipédii, ale má možnosť ju nahlásiť.
Aj na Grokipédii je však viditeľný monopol, ktorý má najznámejšia internetová zásobáreň poznania. Mnoho článkov na jej verzii totiž vzniklo tak, že ich Muskova spoločnosť prevzala – niekedy aj úplne identicky – práve z Wikipédie.
Mnoho ďalších článkov potom používa pasáže či vety s predchádzajúcimi príspevkami vo väčšej encyklopédii, ale Grokipédia ich edituje tak, aby napravila pôvodnú údajnú „miernu až strednú tendenciu k ľavicovému zmýšľaniu“.
Nezaujatosť Musk kladne hodnotil napríklad pri pohľade na článok venovaný Georgeovi Floydovi, Afroameričanovi, ktorého zavraždenie policajtom vyvolalo v Spojených štátoch násilné protesty. Zatiaľ čo Wikipédia v úvode svojho článku zdôrazňuje, že ho policajt zavraždil kľačaním na krku dlhšie než deväť minút, Grokipédia ako prvé spomenula jeho predchádzajúce zločiny.
Napriek tomu, že Musk verejne vyhlásil, že je článok takto napísaný preto, lebo Grokipédii ide o pravdu, dnes príspevok uvádza Floydove zločiny až v druhej vete a doplnil, že si za ne odpykal trest. Úvod článku tiež doplnil fakt, že „policajný výcvik uznáva, že obmedzenie pohybu v polohe na bruchu je zo svojej podstaty nebezpečné“.
Kde je pravda?
Hádam najvýraznejšou zmenou je, že Grokipédia dnes neuvádza, že hladina drogy fentanyl, ktorú mal Floyd v čase smrti v tele, „je spojená s úmrtím predávkovaním u jedincov s nízkou toleranciou“, ale že hladina bola „potenciálne toxická, no v rozmedzí pozorovanom u tolerantných užívateľov bez nefatálneho poškodenia“.
Musk dlhodobo kritizuje aj náchylnosť Wikipédie na vandalizmus a lživé úpravy článkov zaujatými používateľmi. V príspevku na svojej sociálnej sieti X uviedol, že cieľom jeho encyklopédie je, naopak, „pravda, celá pravda a nič než pravda“.
S tým však nesúhlasí množstvo odporcov, ktorí encyklopédiu kritizujú napríklad za to, že šíri konšpiračné teórie, ktorým verí aj samotný Musk. Pri AIDS napríklad Grokipédia zahŕňa aj zmienku o tom, že ho podľa niektorých vedcov nespôsobuje HIV, a to, čo je na anglickej Wikipédii pomenované ako „konšpiračná teória veľkej náhrady“, je na Grokipédii nazvané „teória veľkej náhrady“. Tá tvrdí, že prebieha „genocída“ Európanov tým, že prijímajú imigrantov inej farby pleti.
Jemne odlišný prístup k informáciám vidieť aj v článku o Elonovi Muskovi. Wikipédia spomína jeho úspechy aj neúspechy v podnikaní, opisuje jeho kontroverzné názory aj Muskovo gesto pravicou, vykonané rovnakým spôsobom ako nacistický pozdrav.
Stránka na Grokipédii vynecháva niektoré z kontroverzií spomenutých na Wikipédii, napriek tomu tiež hovorí o úspechoch a neúspechoch Muskovej kariéry. Líši sa však v prezentovaní Muskových názorov a cieľov – Wikipédia jeho ciele vzťahujúce sa na ochranu ľudstva uvádza, ale na rozdiel od Grokipédie ich dáva do kontextu s kontroverznými udalosťami.
Štúdia írskej školy Trinity College Dublin z konca minulého mesiaca pri porovnaní 1 800 článkov encyklopédií zistila, že sú sémanticky aj štylisticky takmer zhodné. Líšia sa však v dĺžke – priemerný článok na Grokipédii je niekoľkonásobne dlhší než ten na Wikipédii, ale ponúka na počet slov menej zdrojov.
„Tento vzorec naznačuje, že proces tvorby Grokipédie rozvíja existujúci materiál, rozširuje dĺžku textu a rétorický tok, namiesto toho, aby produkoval podstatne nové alebo dôkladnejšie podložené poznatky,“ píše sa v štúdii.
Namiesto toho, aby Grokipédia údajné ľavicové zmýšľanie Wikipédie odstránila, podľa autora spôsob podávania informácií, naopak, „nenápadne a nepriehľadne“ v textoch ponecháva. „Výsledkom je encyklopédia, ktorá je plynulá, ale krehká, rozsiahla čo do formy, ale povrchná čo do overiteľnosti. V skutočnosti Grokipédia vymieňa kolektívnu zodpovednosť za výpočtovú autoritu,“ uvádza záver štúdie.
Štúdia Cornellovej univerzity, ktorá patrí medzi elitné školy Brečtanovej ligy, zas odhalila, že weby, z ktorých Wikipédia odmieta čerpať pre ich politické zameranie, Grokipédia bežne využíva ako dôveryhodné zdroje. Tie používa najmä pri témach, ktoré sú považované za kontroverzné, a na stránkach politikov.
Limity na možné zdroje sú podľa štúdie dokonca natoľko uvoľnené, že Grokipédia v niektorých zo skúmaných článkov uvádza ako zdroj konverzácie chatbot Grok.
Na veľkosti záleží
Najväčší rozdiel medzi encyklopédiami je však vo veľkosti. Anglická verzia Wikipédie dodnes obsahuje takmer 7,1 milióna článkov, počítadlo na hlavnej stránke Grokipédie zase hlási niečo pod 900-tisíc. Neschopnosť dobehnúť gigantickú zásobu článkov je pritom jedným z dôvodov, prečo mnohí doterajší vyzývatelia Wikipédie neuspeli.
Jej hlavní „konkurenti“ ako Encyclopedia Britannica, Encyclopedia.com či Citizendium ponúkajú oveľa menší súbor poznania – 130-tisíc, 300-tisíc a 25-tisíc článkov. Ešte pred tým, než prišla Grokipédia, siahali ľudia nespokojní s údajným zaujatím Wikipédie aj po Conservapedii, kresťansko-konzervatívnej encyklopédii. Tá dnes ponúka 58-tisíc článkov.
Medzi klady, ktoré podľa odhadov prispeli k úspechu Wikipédie, patrí podľa harvardskej Nieman Foundation aj menší dôraz na to, kto je autorom textov. To na jednej strane síce niekedy vedie k menej kvalitným príspevkom, ktoré musia iní ľudia kontrolovať a upravovať, zároveň to však umožnilo ľuďom bez obáv prispievať aj menšími časťami textov. Ak tak niekto niečo vie, môže raz prispieť a ďalej už nie.
Za úspechom Wikipédie organizácia vidí aj to, že namiesto do technológií investovala do zlepšovania obsahu. Napriek tomu, že sú si s Grokipédiou obsahovo veľmi podobné, až používatelia ukážu, či doteraz víťazný koncept demokratizácie poznania ustúpi poznaniu vybranému umelou inteligenciou.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorom je Filip Vokoun.
