Aké boli argumenty? Jednak je vraj sektor objektívne už ďalej, než ukazujú najnovšie čísla, lebo tie opisujú výsledky minulého roka či polroka. Po druhé, médiá zdôrazňujú najmä negatívne správy. A napokon, automotive má aj veľkú schopnosť prispôsobovať sa a fungovať v nových podmienkach.
Prvé dve tvrdenia nepochybne platia, skutočnou neznámou, ktorá zadefinuje aj dlhodobú kondíciu ekonomiky Slovenska, je to tretie. Ako bude vyzerať Slovensko, dnešný „európsky Detroit“, na mape globálneho automotive v roku 2040 alebo 2050?
V tom pôvodnom Detroite existujú necelé dve desaťročia po kolapse tamojšieho automotive len zlomky niekdajšej slávy – a aj to najmä vďaka gigantickému bailoutu v rádoch desiatok miliárd dolárov.
Trvalé a veľké zmeny
Slovenský automotive je v posledných rokoch vo fáze veľkých a trvalých zmien – a schopnosť prispôsobovať sa zhoršujúcim sa podmienkam preukazuje už dlho. A ešte len bude musieť preukazovať. Globálny sektor stále čaká dlhá cesta, kým zákazníkom poskytne tú skutočnú mobilitu budúcnosti.
Aký bude ten „naozaj optimálny“ pohon roku 2050? Batérie s výrazne posilnenou kapacitou a doriešeným systémom recyklácie? Vodík? Hybridy? Niečo ešte iné, respektíve nejaká kombinácia tohto všetkého? Ako sa vyprofiluje jazdenie – presadí sa „len tak stredne“ alebo úplne, či „takmer úplne“ autonómne?
Hľadá sa nový Model T
Ak sa napríklad pre druhú polovicu 21. storočia vyprofiluje typické masové auto, ako pred sto rokmi Fordov Model T, dotvorí sa k nemu aj globálna mapa výrobcov, dodávateľov a komodít. Zostanú tými rozhodujúcimi ropa, lítium či vzácne zeminy, ako je to teraz, alebo sa objaví ešte niečo ďalšie?
Ford Model T z roku 1917 | Foto: Wikimedia/Richard from USA, v licencii CC BY 2.0
Nezdá sa, že by odpovede na tieto otázky boli vytesané do kameňa. Stačí si pripomenúť, s akým zápalom sa pred vyše desaťročím do elektrifikácie vrhli najprv európski politici, ako sa k nim po počiatočnej nevôli pridali aj majitelia a topmanažéri automotive – a kam nás celá táto revolúcia doviedla.
Obdobie po pandémii najprv definovali logistické krízy, čipové aj ďalšie, potom bezbrehý rast predajov čínskych elektromobilov. Ten už dosiahol objemy, keď spôsobuje nielen systémový stres, ale rovno globálne otrasy. Raz síce narazí na hranice dopytu aj ten, a v určitých segmentoch sa to už aj deje.
Tradiční výrobcovia si však nástup brutálnej konkurencie v každom prípade poriadne odskáču. Aj tí, čo vyrábajú na Slovensku.
Stres ako trvalý stav
Európsky automotive je už roky v hlbokej defenzíve, pričom veľké problémy majú už aj také hviezdy nedávno minulých rokov, ako je Porsche. Práve pridelenie výroby veľkého SUV od Porsche, Volkswagenu a Audi do Bratislavy a postupný nárast jej objemu sa pred dvomi desaťročiami stali tou skutočnou prelomovou udalosťou pre celý slovenský automotive.
Počas roka 2025 však, naopak, prichádzali už aj z výrobných závodov v strednej Európe správy, pri ktorých sme dúfali, že sa už nevrátia – o odstávkach výroby. Čo je horšie, išlo o odstávky pre nedostatočný dopyt. (Hoci aj nočná mora nedávnych rokov, výpadky vstupov, je stále tu – najnovšie v podobe vzácnych zemín, respektíve čipov.)
Pridajme ešte päťtýždňovú „kyberodstávku“ celosvetového Jaguaru, vrátane slovenského a jeho dodávateľov, a vidíme, že „perfektná búrka“ či aspoň systémový stres sú v automotive vlastne trvalý stav.
Konkurencieschopnosť klesá
Nech sú však globálne podmienky akokoľvek napäté, pointa je inde. Manažéri zo slovenského automotive sektora (a nielen z neho) sa už roky zhodujú, že zhoršujú sa predovšetkým tie faktory, na ktoré má dosah Slovensko, jeho politici či úradníci.
Základ problémov spočíva „stále v tom istom“: vysoké daňové a odvodové zaťaženie. Konsolidácia za konsolidáciou s nie práve dostatočným vplyvom na udržateľnosť verejných financií. Nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia. Nedostupnosť kvalifikovaných ľudí a dlhoročný únik mozgov.
Výsledok? Dlhodobý pokles konkurencieschopnosti slovenského automotive – a nielen toho, v podstate celého priemyslu a celej ekonomiky ako takej, keďže automotive je jej kostrou. Sektor je – v porovnaní s akýmkoľvek iným odvetvím slovenskej ekonomiky – doslova plný veľkých a stredne veľkých firiem – nielen veľkých závodov, ale najmä ich dodávateľov.
Spolu s dodávateľmi zamestnávajú zásadnú časť celkovej pracovnej sily na Slovensku, dosahujú – ak sa im darí – vysoké zisky, odvádzajú vysoké dane a odvody a prinášajú, akokoľvek sú vnímané ako „montovne“, aj know-how.
Slovenská búrka
Je v tejto oblasti niečo nové v roku 2025? Je. V posledných mesiacoch pribudli už aj problémy triviálnej infraštruktúry, ako sú mosty či železnice. Alebo nebývalo silný a časťou politikov podchytený odpor proti výstavbe baterkárne.
To je tá naša slovenská perfektná búrka. Ak máme problémy s ňou, ako chceme zvládnuť tú globálnu?
