Kým pozornosť sveta a kapitál investorov v posledných rokoch smerovali prevažne k obnoviteľným zdrojom, v pozadí americkej energetiky sa nezadržateľne formuje nová investičná téza.
Zemný plyn, dlho (a to najmä v Európe) nálepkovaný ako prechodné palivo, stojí v Spojených štátoch pred bezprecedentným rastom dopytu. Pre investorov to otvára cestu k sektoru, ktorý unikátnym spôsobom kombinuje potenciál rastových akcií so stabilitou dividendových titulov, píše v komentári Martin Seyček, energetický analytik investičnej spoločnosti J&T.
Hnacím motorom návratu plynu na výslnie nie sú len mediálne vďačné dátové centrá, ale oveľa širší fenomén masívnej elektrifikácie a reindustrializácie Spojených štátov. Spotreba elektriny vo vyspelých ekonomikách po rokoch stagnácie opäť začína rásť, v USA analytici očakávajú rast dopytu po elektrine zhruba o tri percentá ročne počas nasledujúcej dekády.
Obnoviteľné zdroje, hoci rastú najrýchlejšie, narážajú na fyzikálne limity. Keď nefúka vietor a nesvieti slnko, ekonomika sa nemôže zastaviť. Tu sa ukazuje zásadný rozdiel medzi energetickou stratégiou Spojených štátov a Európy.
Zatiaľ čo Európa sa po plynovej kríze snaží závislosť na plyne znižovať a plyn sa na výrobe elektriny v EÚ podieľa zhruba 17 percentami, v Spojených štátoch je situácia diametrálne odlišná vďaka lokálnym zdrojom plynu, ktoré implikujú americkú cenu plynu trikrát až štyrikrát nižšiu ako v Európe.
40 percent z plynu
USA generujú viac ako 40 percent svojej elektriny zo zemného plynu a tento podiel má tendenciu rásť. Táto štrukturálna závislosť americkej siete na plyne vytvára pre tamojšie infraštruktúrne spoločnosti oveľa stabilnejšie a predvídateľnejšie prostredie ako na starom kontinente.
Ďalším pilierom rastu dopytu po americkom plyne je export. USA sa stávajú globálnou veľmocou v dodávkach skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorým zásobujú Európu a Áziu. Záväzky na odber LNG sa stávajú súčasťou vyjednávania nových obchodných dohôd medzi USA a zvyškom sveta, ako aj snáh o zníženie colných sadzieb.
Exportná kapacita LNG z USA by mala do roku 2030 vzrásť takmer na dvojnásobok aktuálnej kapacity. Drvivá väčšina rastu, až 85 percent, sa odohrá na pobreží Texasu a Louisiany. Tu prichádza na scénu Kinder Morgan (KMI), gigant v oblasti prepravy plynu a ropy cez vlastnú sieť potrubia.
Prepravný gigant
Už teraz táto spoločnosť prepravuje približne 45 percent všetkého plynu smerujúceho do amerických exportných terminálov a jej plynovody v kľúčových regiónoch sú využívané na maximum. Pre investora ponúka Kinder Morgan bezpečný prístav – 95 percent cash flow je zaistených dlhodobými kontraktmi, čo znamená, že zákazník platí za rezervovanú kapacitu bez ohľadu na to, či plyn skutočne odoberie.
Najväčším problémom amerického plynárenstva paradoxne nie je nedostatok suroviny, ale nedostatok potrubí, ktoré by ju dostali z bodu A do bodu B. Povoľovacie procesy pre novú infraštruktúru boli za predchádzajúceho prezidenta zložité a zdĺhavé, za Trumpa sa očakáva zrýchlenie.
To dáva obrovskú výhodu firmám, ktoré už infraštruktúru majú a plánujú ju rozšíriť (ako predtým spomínaný Kinder Morgan), ale aj tým, ktoré ju dokážu postaviť. Spoločnosť MasTec (MTZ), jedna z najväčších inžinierskych a stavebných (EPC) firiem v USA, sa špecializuje práve na energetickú infraštruktúru – budovanie elektrických sietí, obnoviteľných zdrojov a potrubí pre zemný plyn.
Kompresia od Kodiaka
Celý plynový ekosystém by však nebol funkčný bez jedného kritického komponentu – kompresie zemného plynu. To je hlavný proces nutný pre samotnú ťažbu a hlavne transport komodity v potrubí. V tejto, pre laika neviditeľnej, ale úplne zásadnej časti trhu dominuje Kodiak Gas Services (KGS), ktorému americkí ťažiari a prepravcovia plynu (ako Kinder Morgan) stále viac outsourcujú tento nenahraditeľný proces.
Stroje tejto firmy sú v súčasnosti využité na rekordných 98 percent, čo svedčí o absolútnom nedostatku voľných kapacít na trhu. Tento previs dopytu umožnil firme zvýšiť ceny za svoje služby o viac ako 35 percent oproti roku 2020. Navyše, 86 percent ich flotily je viazaných na dlhodobé kontrakty, čo chráni zisky pred volatilitou cien samotnej komodity.
Aby bola elektrická sieť schopná „vykrývať“ výpadky solárnych a veterných elektrární a zároveň napájať dátové centrá pracujúce v režime 24/7, je nevyhnutné stavať flexibilné plynové zdroje. 80 percent výroby plynových turbín ovládajú tri verejne obchodované spoločnosti, z ktorých jednou je Siemens Energy (ENR).
Stávka na hybrid
Investícia do tejto spoločnosti (ktorá okrem plynových turbín vyrába elektrické rozvodne, transformátory a veterné turbíny) tak nie je stávkou proti zelenej transformácii, ale stávkou na jej jediné možné realistické prevedenie – hybridný systém, v ktorom plyn istí chrbát obnoviteľným zdrojom.
Investícia do amerického plynárenského ekosystému teda nie je špekuláciou na cenu plynu. Je to stávka na fyzickú infraštruktúru, teda „krompáče a lopaty“ energetickej transformácie. Ako potvrdzujú údaje agentúry Wood Mackenzie, plyn tu s nami bude dlhšie a v oveľa väčšom objeme, než si trh ešte pred dvoma rokmi pripúšťal.
„Stará“ energetika chytá druhý dych a stáva sa nenahraditeľným partnerom tej novej.
Autor článku je Martin Seyček, energetický analytik J&T investiční společnost. Text vyšiel pôvodne na Forbes.cz
