Predvianočné týždne sú pre kuriérske spoločnosti vždy obdobím zhonu a obrovského náporu práce. Čoraz viac ľudí sa spolieha na nákup darčekov cez internet. Prostredníkom medzi e-shopmi a zákazníkmi sú kuriérske spoločnosti, ktoré majú prepravu tovaru na starosti.
Obyvatelia centra Bratislavy sa mohli v posledných týždňoch zoznámiť s poštárkou mAIkou. Ide o autonómne vozidlo, ktoré sa rozhodla nasadiť do ulíc historického centra hlavného mesta Slovenská pošta. Projekt je výsledkom spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom.
Hlavným koordinátorom za verejný sektor je rezort dopravy, technologickým partnerom je spoločnosť DiusAi z portfólia firiem miliardára Patrika Tkáča. V rámci pilotného programu zatiaľ doručuje zásielky len vybraným inštitúciám.
Darčeky na tohtoročné Vianoce tak možno prinesie zamestnancom bratislavského magistrátu či ľuďom na francúzskom a slovinskom veľvyslanectve. Práve tieto inštitúcie boli do pilotnej prevádzky zapojené. Ostatní si na inováciu v preprave tovaru budú musieť ešte chvíľu počkať. Aj týmto projektom chce pošta držať krok s transformáciou celého odvetvia.
Aj keď sa poštárka mAIka stretáva na ulici so záujmom verejnosti, jej doručenia sú len kvapkou v mori v segmente zásielkových spoločností. Celkový počet balíkov vo vnútroštátnom segmente dosahoval v posledných rokoch približne 67 až 70 miliónov kusov ročne, ukazujú údaje z Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
Ak sa bližšie pozrieme na zverejnené dáta regulátora, vyplýva z nich, že vlani v tomto segmente pôsobilo celkovo 26 subjektov. Trhu dominujú dvaja hráči, ktorí majú obaja takmer štvrtinový podiel v segmente vnútroštátnych zásielok.
Spolu tak ovládajú takmer polovicu z celého trhu. Druhú polovicu si delia ďalší traja hráči. Zvyšok, teda 21 subjektov, si medzi sebou rozdelilo menej ako jedno percento z celkového počtu zásielok. O podiely v tomto segmente medzi sebou súperia štátne firmy, spoločnosti miliardárov z Česka a Slovenska a v neposlednom rade globálni hráči.
Svojou veľkosťou je doručovanie jedným z kľúčových odvetví slovenskej ekonomiky a s nárastom obľuby nakupovania online môže v budúcnosti ešte viac rásť. Pozreli sme sa na to, ktorí hráči v sektore pôsobia, ako sa im darí a či vďaka moderným technológiám žijeme v súčasnosti poštovú revolúciu.
Konkurencia je silná
Kuriérskym službám v tomto roku dominovali dve hlavné udalosti. Prvou je krach známej spoločnosti 123Kurier zo začiatku roka. Významnou bola udalosť hlavne preto, lebo ešte predvlani firma dosahovala na slovenské pomery solídny obrat na úrovni 20 miliónov eur pri zisku skoro šesť miliónov eur. Vlani už firma skončila v konkurze a rekordný zisk vystriedala strata. Rok 2024 zavŕšila so stratou vyše 16 miliónov eur.
Celkovo sa v konkurze prihlásilo 300 veriteľov so zhruba 1 800 pohľadávkami, ktorých celková výška dosahuje takmer 12 miliónov eur. Po rýchlom vzostupe firmy z Tvrdošína tak nastal jej tvrdý pád.
Druhou udalosťou roka v odvetví boli zverejnené hospodárske výsledky Slovenskej pošty. Tie za vlaňajšok ukazujú, že štátna firma viac ako zdvojnásobila stratu z 5,5 milióna eur v roku 2023 na viac ako 12 miliónov eur v roku 2024.
Predseda predstavenstva Slovenskej pošty Vladislav Kupka hovorí, že minuloročná strata je odrazom viacerých dlhodobo pôsobiacich faktorov. „Pošta pôsobí v ekonomicky náročnom prostredí, poznačenom doznievajúcou infláciou a rastom mzdových nákladov, ktoré v roku 2024 tvorili až 59 percent celkových nákladov spoločnosti,“ informuje šéf Slovenskej pošty vo výročnej správe za minulý rok.
Štátny kolos dáva prácu viac ako 10-tisíc ľuďom, priemerná mesačná mzda dosiahla vlani úroveň 1 183 eur, čo je menej ako priemerná mzda v hospodárstve, ktorá za rovnaké obdobie bola na úrovni 1 524 eur. Zamestnanie v tejto spoločnosti je tak medzi menej atraktívnymi. Slovenská pošta dosahuje dlhodobo tržby nad 300 miliónmi eur, vlani vykázala 315 miliónov.
Existuje niekoľko hlavných dôvodov, prečo za posledné roky Slovenská pošta hromadí hlbokú stratu. Prvý je ten, že pošta má zákonnú povinnosť poskytovať univerzálne poštové služby pre všetkých obyvateľov Slovenska, bez ohľadu na to, kde žijú. V praxi tak štátna pošta poskytuje služby prostredníctvom rozsiahlej siete pobočiek aj v regiónoch, kde to súkromníkovi už nedáva ekonomický zmysel.
Vlani mala pošta 1 431 pobočiek a tento rok už pristúpila k zatváraniu niektorých z nich. Podľa údajov pošty až 74 percent všetkých pobočiek je v strate. Straty generujú najmä pobočky vo vidieckych oblastiach. Ich nízka návštevnosť a obrat nedokážu pokryť prevádzkové a personálne náklady. Fungovanie v tejto situácii je možné len vďaka štedrej štátnej podpore.
Naopak, súkromné doručovacie spoločnosti nemusia financovať takú rozsiahlu sieť a často si vyberajú len najvýnosnejšie mestské lokality.
Tretím dôvodom je celoeurópsky trend, keďže ľudia jednoducho neposielajú listy tak často ako v minulosti. Za uplynulých 19 rokov klesol počet podaných listov až o 68 percent.
V neposlednom rade však ide aj o zodpovednosť pri hospodárení pošty. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) odhalil konkrétne príklady nehospodárneho nakladania s majetkom, kontrolóri vyčíslili nehospodárne konanie pošty na 909-tisíc eur, z čoho až 867-tisíc eur tvorili výdavky na prenájom Smart haly na Bojnickej ulici v Bratislave.
„Pošta si tieto priestory prenajala v roku 2022 na sedem rokov bez možnosti predčasného ukončenia zmluvy, hoci ich nevedela využiť a ostali prázdne až do roku 2024, keď ich začala sama prenajímať,“ píše sa v správe.
Medializované boli aj prípady rozdeľovania štedrých odmien pre členov predstavenstva a dozornej rady, a to aj napriek prehlbujúcej sa finančnej strate podniku. Piati členovia predstavenstva si vlani podľa účtovnej závierky rozdelili 230-tisíc eur, siedmi členovia dozornej rady 45-tisíc eur.
Slovenská pošta je v strate dlhodobo. NKÚ vo svojej správe konštatuje, že Slovenská pošta v rokoch 2021 až 2024 dosahovala každoročne stratu, pričom naakumulovaná strata dosiahla takmer 66,5 milióna eur a priblížila sa tak k hranici tretiny základného imania, keď je potrebné prijať opatrenia na ozdravenie spoločnosti.
„Pri pokračujúcom negatívnom trende vývoja hospodárenia a bez výraznejších racionalizačných opatrení je ohrozená finančná stabilita a ďalšie fungovanie spoločnosti,“ píše sa v správe kontrolóra.
Na zlé hospodárske výsledky reaguje aj samotná pošta, ktorá začala proces transformácie. Jeho súčasťou je napríklad to, že v rokoch 2025 až 2028 postupne zatvorí vybrané pošty v krajských a okresných mestách a služby presunie na nástupnícke pošty.
Práve hospodárske výsledky týchto dvoch spoločností, teda Slovenskej pošty a spoločnosti Kurier123, mali za následok, že sa odvetvie poštových služieb za minulý rok, ako jediné okrem metalurgie, v analýze spoločnosti Finstat pasovalo so zápornou rentabilitou tržieb na úrovni 0,8 percenta.
„Bez oboch hráčov dokázali kuriéri rentabilitu tržieb posilniť o celý percentuálny bod. Z každého utŕženého eura vyťažili v čistom bezmála štyri centy,“ napísal analytik Finstatu Pavol Suďa.
V odvetví panuje tvrdá konkurencia a zásielkové firmy bojujú o zákazníka nižšími cenami. To je na jednej strane dobrá správa pre zákazníka, na druhej sa automaticky odzrkadľuje pri vysokých nákladoch aj na nižšej ziskovosti firiem v odvetví.
Kto vládne trhu
Najziskovejším hráčom v odvetví za minulý rok je trhová štvorka GLS s tržbami za vlaňajšok na úrovni skoro 65 miliónov eur. Je súčasťou portfólia firiem českého miliardára Daniela Křetínského. Vlani sa jej podarilo premieňať na zisk osem centov z jedného zinkasovaného eura.
Zásielková firma bola jednou z posledných veľkých akvizícií českého milionára. O obchode sa dokonca písalo ako o najväčšej českej investícii v zahraničí vôbec. Koncom minulého roka dostala Křetínského EP Group od britskej vlády zelenú na prebratie britskej pošty Royal Mail spolu s GLS. Obe sú súčasťou spoločnosti IDS (International Distributions Services). Tento rok v máji sa obchod za 3,57 miliardy libier definitívne spečatil.
Okrem GLS má Křetínský spolu so svojím obchodným partnerom Patrikom Tkáčom podiel aj v logistickej spoločnosti DoDo, ktorá pôsobí na viacerých trhoch vrátane Slovenska.
Na druhej strane, ak by sme sa pozreli na kuriérov z pohľadu veľkosti tržieb, trhu dominuje Packeta s tržbami za minulý rok na úrovni 81 miliónov eur. Spoločnosť Packeta v súčasnosti ovláda jeden z najbohatších Čechov, Jiří Šmejc. Je to bývalý biznis partner Petra Kellnera (dlhoročný najbohatší Čech, dnes už zosnulý manžel Renáty Kellnerovej).
Najsilnejšieho hráča v segmente e-commerce logistiky však na zelenej lúke vybudovala Simona Kijonková. Zásielkovňu (Packeta) založila v roku 2010 a 13 rokov ju viedla ako generálna riaditeľka. Koncom roka 2023 úspešne vybudovanú firmu predala.
Dvojka na slovenskom trhu podľa tržieb je spoločnosť Slovak Parcel Service, ktorá vlani dosiahla obrat na úrovni viac ako 72 miliónov eur pri zisku takmer tri milióny eur.
Spoločnosť je ovládaná rakúskou poštou, ktorá vlastní na Slovensku aj ďalšiu doručovaciu spoločnosť, Express One, s tržbami za minulý rok na úrovni skoro 35 miliónov eur. To ju radí na ôsmu priečku najväčších firiem v odvetví podľa obratu. Rakúska pošta tak na Slovensku s dvojicou doručovacích firiem dosahuje obrat vyše 100 miliónov eur.
Len o pár tisíc eur menej na tržbách mala v minulom roku spoločnosť FedEx, ktorá zverejnila výsledky za minulý rok len prednedávnom. Vyplýva z nich, že tržby mala vlani na úrovni 72 miliónov eur, čo bol medziročný nárast až o tretinu.
Firma vstúpila na slovenský trh v roku 1993 ešte pod pôvodným názvom TNT Express Worldwide. V roku 2019 došlo v rámci celosvetovej integrácie FedEx a TNT k spojeniu operácií FedEx a TNT na Slovensku a TNT Slovensko začala popri službách TNT poskytovať aj služby FedEx. V septembri 2024 sa spoločnosť premenovala z TNT Express Worldwide na FedEx Express Slovakia.
S tržbami viac ako 68 miliónov eur sa na štvrtú priečku dostala spoločnosť Direct Parcel Distribution SK (DPD), ktorá je súčasťou skupiny GeoPost. Tá je stopercentnou „dcérou“ francúzskej národnej poštovej služby Groupe La Poste. Vlani slovenský DPD skončil vo viac ako dvojmiliónovej strate.
Veľké zmeny
Zásielkový sektor prechádza v poslednom období významnými zmenami. Túto transformáciu výrazne ovplyvňuje najmä rast e-commerce sektora, dopyt spotrebiteľov po rýchlosti či pohodlí, ale v neposlednom rade aj technologický pokrok. Komu sa na tento „rozbehnutý vlak“ nepodarí naskočiť, môže mať v budúcnosti problémy.
Veľké zmeny vidieť v niektorých oblastiach naraz. Zákazníci čoraz viac preferujú flexibilné možnosti vyzdvihnutia balíkov mimo domova. Aj preto v poslednom období vidíme nárast počtu takzvaných balíkoboxov, ktoré sú dostupné na každom rohu. Sú populárne vďaka možnosti vyzdvihnutia 24/7 a nezávislosti od prítomnosti kuriéra. Napríklad podľa prieskumov spoločnosti Alza si doručenie do AlzaBoxov volí až 50 percent ich zákazníkov.
Veľkou zmenou prechádza aj vozidlová flotila kuriérskych spoločností. Čoraz častejšie sú nasadzované elektrické vozidlá či bicykle v mestskom prostredí. Tie využívajú pokročilý softvér na plánovanie trás s cieľom maximalizovať efektivitu.
Nové technológie tiež zvyšujú efektivitu a transparentnosť v celom dodávateľskom reťazci. Zákazník dokáže sledovať balík v reálnom čase a na druhej strane vďaka robotike a automatizácii dochádza v skladoch a depách k rýchlejšiemu spracovaniu zásielok.
V neposlednom rade vidíme v čoraz väčšej miere doručovanie autonómnymi vozidlami, ale aj dronmi. V našom regióne v oblasti pôsobí napríklad logistická spoločnosť Dodo, ktorá v Maďarsku testovala doručenie dronom pre spoločnosť Rossmann. V zahraničí je známa predovšetkým služba Prime Air. Ide o službu doručovania balíkov spoločnosti Amazon pomocou autonómnych dronov.
Všetky tieto zmeny v sektore poštových a kuriérskych služieb sú súčasťou revolúcie, ktorá aktuálne v odvetví prebieha.
