Zvýšené riziko povodní spôsobené klimatickou zmenou môže viesť k uvoľneniu nebezpečných látok zo starých, neregulovaných skládok naprieč Európou.
Tisíce takýchto skládok podľa medzinárodného prieskumu investigatívnych tímov z denníkov The Guardian, Watershed Investigations a Investigate Europe predstavujú hrozbu pre pitnú vodu a chránené oblasti, ak by z nich unikol toxický odpad do riek, pôdy a ekosystémov.
„S narastajúcou frekvenciou a rozsahom povodní a pôdnej erózie kvôli klimatickej zmene nám teraz hrozí väčšie riziko toho, že sa tieto odpady vyplavia do nášho prostredia,“ uviedol Patrick Byrne z Univerzity Johna Mooresa v Liverpoole. To podľa neho hrozí nielen pri fyzickom odpade, ako sú napríklad plasty a stavebné materiály, ale aj pri toxických kovoch a chemikáliách, ako sú perfluórované a polyfluóroalkylové látky (PFAS) a polychlórované bifenyly (PCB).
Naprieč Európskou úniou je podľa odhadov až 500-tisíc skládok. Približne 90 percent z nich vzniklo pred zavedením predpisov na ochranu pred znečistením, ktoré požadujú napríklad izoláciu skládok zabraňujúcu presakovaniu. Moderné skládky, ktoré sú dobre spravované, predstavujú podľa serveru pravdepodobne nízke riziko.
Spoločné šetrenie médií založené na dátach z 10 európskych krajín odhalilo, že približne 17-tisíc skládok leží v oblastiach s vysokým rizikom záplav. The Guardian uviedol, že toto číslo môže naprieč Európou na základe modelov reálne dosahovať až 140-tisíc.
Viac ako polovica z odhalených skládok je v oblastiach, kde podzemná voda nespĺňa chemické štandardy kvality, čo môže podľa serveru ukazovať na to, že odpad už v niektorých oblastiach prispel k znečisteniu.
Ohrozeniu môže čeliť aj voľne žijúca zver a divá príroda, pretože viac ako 2-tisíc európskych skládok sa nachádza v chránených oblastiach. Byrneov výskum napríklad predtým odhalil presakovanie z historických skládok do riečky v prírodnej rezervácii Newgate na severozápade Anglicka. Hodnoty takzvaných večných chemikálií PFAS v nej až 20-krát presahovali povolené limity pre pitnú vodu.
Snahy o zmapovanie zariadení na skladovanie odpadu podľa The Guardian ukázali, že v Európskej únii chýbajú centralizované informácie. Údaje z jednotlivých členských štátov zostávajú roztrieštené, nekonzistentné a často nedostupné. „Nedokážeme posúdiť riziko pre ľudské zdravie a pitnú vodu, kým nezistíme, kde všetky skládky sú, čo obsahujú, či z nich niečo presakuje a či to čistiace procesy dokážu filtrovať,“ doplnil Byrne.
