Ničivý požiar zachvátil minulú stredu bytový komplex Wang Fuk Court vo štvrti Tai Po na severe Hongkongu, kde stavitelia práve renovovali tri z ôsmich budov výškového komplexu.
Podľa aktuálnych správ je počet potvrdených obetí 128 a stovky ďalších sú nezvestné alebo zranené. Tragédia v hongkonskej spoločnosti opäť rozvírila debatu o bambusovom lešení.
Presná príčina obrovského požiaru zatiaľ nie je známa, no podľa úradov mohlo rýchle šírenie plameňov podporiť práve tradičné bambusové lešenie, ktorým bol komplex počas rekonštrukcie obkolesený. V súvislosti s prípadom už bolo zadržaných niekoľko osôb spojených so stavebnou firmou, ktoré polícia vyšetruje pre hrubú nedbanlivosť.
Hongkong je jedným z posledných miest na svete, kde sa bambus v stavebníctve stále hojne využíva. Začiatky jeho používania možno datovať až do obdobia dynastie Chan pred dvetisíc rokmi. Uplatnil sa pri stavbe Veľkého čínskeho múru, ale aj pri konštrukcii jedného z ikonických hongkonských mrakodrapov – budovy HSBC od britského architekta Normana Fostera.
Bambus na prvý pohľad pôsobí ako dokonalý materiál. Je cenený najmä pre svoju pevnosť, dostupnosť a ľahkosť. Je podstatne lacnejší ako kovové alternatívy a dá sa jednoducho postaviť aj v extrémne stiesnených podmienkach mesta, kde rozhoduje každý centimeter priestoru. Popri všetkých výhodách však existuje jedna zásadná nevýhoda: extrémna horľavosť.
Pri komplexoch budov, akým je aj ten z miesta poslednej tragédie, zohráva úlohu aj tesná blízkosť lešení jednotlivých domov. Oheň tak môže ľahko preskočiť z jedného vežového domu na druhý. Komplex tvorí osem veží s 31 podlažiami a približne dvetisíc bytmi, v ktorých žije okolo 4 800 obyvateľov.
Profimedia
Na čínskej sieti Weibo sa vo štvrtok po tragickom požiari objavil hashtag „Prečo Hongkong stále používa bambusové lešenie“, pričom mnohí používatelia vyzvali mestskú vládu, aby nasledovala príklad čínskych úradov, ktoré používanie bambusového lešenia zakázali v roku 2022.
Debaty o bezpečnosti bambusového lešenia silnejú už dlhšie. „Bambus je nepochybne horľavý materiál. V Hongkongu je práve veľmi suché obdobie, takže pravdepodobnosť jeho vzplanutia je vysoká. A keď sa raz zapáli, šírenie ohňa je mimoriadne rýchle,“ uviedol pre CNN Sin-jen Chuang, odborný asistent na Katedre stavebného prostredia a energetického inžinierstva Hongkonskej polytechnickej univerzity.
Ak nepočítame najnovšiu tragédiu, podľa hongkonského ministerstva práce došlo od januára 2018 do augusta 2025 k 24 úmrtiam súvisiacim s bambusovým lešením. Podľa niektorých miestnych obyvateľov je však táto technika kultúrnym dedičstvom, ktoré treba zachovať.
Vláda tento marec oznámila, že z dôvodu bezpečnostných obáv začne používanie bambusu postupne obmedzovať a nahradí ho nehorľavou oceľou. Polovica verejných stavebných projektov bude musieť po novom používať kovové rámy. Kov je nielen odolnejší voči ohňu, ale lepšie znáša aj vlhké hongkonské podnebie.
Je možné, že to napokon nebudú zákony, ktoré nadobro presunú bambusové lešenie len do učebníc architektúry. Postaviť ho totiž nezvládne hocikto. Je to umenie odovzdávané z generácie na generáciu. A robotníkov, ktorí ho dokonale ovládajú, pomaly ubúda.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorkou Pavla Skřivánková.
