Cestovné náhrady dynamicky rastú, od roku 2026 prekonajú dôležitý míľnik. Kde sme však zaspali a prečo roky ignorujeme inflačnú realitu pri iných daňových číslach?
Ak by sme hľadali v slovenskej legislatíve skokana roka, titul by si možno odniesli cestovné náhrady. Pohľad na aktuálne opatrenia ministerstva práce sú pre podnikateľov, ktorí na podnikanie využívajú súkromné auto, viac než prívetivé. Práve v týchto číslach vidíme, ako by v prípade zmien cien mohol fungovať systém: flexibilne reagovať na to, čo sa deje na trhu.
Predpokladám, že ste si pri návšteve reštaurácie všimli nárast ceny jedál na pravidelnej báze, a to aj napriek zníženej sadzbe DPH na päť percent na reštauračné služby spojené s podávaním jedál a nápojov. Považujeme to za prirodzené – fakt, že si denné menu už nedáme za štyri eurá, je trvalá realita, na ktorú sme si zvykli.
Pozrime sa spoločne na to z opačnej strany, z pohľadu zamestnancov, ktorí dostávajú príspevok na stravovanie – stravné. Pre výpočet tejto kľúčovej hodnoty je na Slovensku dôležité pásmo pre tuzemskú pracovnú cestu v trvaní päť až 12 hodín. Práve od tejto sumy sa totiž odvíja hodnota gastrolístkov a finančných príspevkov pre státisíce bežných zamestnancov, ktorí sedia v kancelárii.
Ešte na začiatku roka 2022 bola suma pre toto pásmo iba 5,10 eura. Od decembra 2025 sme už na sume 9,30 eura. To znamená, že maximálna suma finančného príspevku dosahuje 5,12 eura (príspevok sa vypočíta ako 55 percent z 9,30 eura), pričom táto suma platí aj ako maximálny príspevok zamestnávateľa na gastrolístok.
Teší ma, že v prípade „slovenského“ stravného máme transparentne vymedzené pravidlá, konkrétne na index cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauráciách, ktorý zverejňuje Štatistický úrad SR. Zákonodarca týmto priznáva, že naobedovať sa v reštaurácii stojí stále viac a pružnejšie upravuje limity tak, aby zamestnávatelia mohli ľuďom prispieť viac bez zbytočného zdanenia.
Čo mi však vŕta v hlave, je to, že v prípade zahraničných pracovných ciest k podobnej valorizácii pravidelne nedochádza. Ak cestujete pravidelne za hranice, dostávate rovnaké sumy, ktoré platia od roku 2013. Samozrejme, ide o vyššie denné čiastky, ale je otázne, či vystačia ako plnohodnotná kompenzácia v mestách ako Viedeň či Frankfurt, kde ceny jedál taktiež stúpli.
Z oficiálnych informácií som sa dozvedel, že tieto sadzby sa nebudú zvyšovať pre konsolidáciu verejných financií ani v najbližšom roku, aj keď sa pripúšťajú osobitne vyššie sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a niektoré krajiny.
Pre tých, ktorí pojem kilometrovné nepoznajú – ide o sumu základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy, ktorú si môže napríklad konateľ alebo zamestnanec uplatniť, ak na pracovnú cestu použije vlastné súkromné vozidlo.
Nie je to preplatenie benzínu alebo nafty (to je samostatné), ale kompenzácia za opotrebenie auta a súčasne kompenzácia od zamestnávateľa pre náklady, ktoré s tým súvisia, napríklad za pravidelný servis, opravy vozidla či opotrebovanie pneumatík.
Kým sa do roku 2019 náhrada zmenila po dekáde, v rokoch 2023 a 2025 sa zmenila až dvakrát počas jedného roka. A od januára 2026 sa bude meniť opäť. Prvýkrát v histórii prelomíme psychologickú hranicu 30 centov, konkrétne 0,313 eura za kilometer.
Aby sme si to predstavili v praxi: ak v roku 2026 otočíte na vlastnom aute služobnú cestu Bratislava – Košice a späť (približne 800 kilometrov), len na amortizácii (bez paliva) si prilepšíte o vyše 250 eur. To je čistá suma, ktorá reálne môže odzrkadliť opotrebovanie vozidla.
Na druhej strane sa zamýšľam, akú optiku používame pri podnikaní. Ak sa podnikateľ rozhodne obstarať si firemný automobil, môže sa stretnúť so špeciálnymi pravidlami pre takzvané „luxusné“ automobily v hodnote 48-tisíc eur a viac. Tento limit bol zavedený v roku 2015 a vtedy mohol predstavovať pomyselnú hranicu pre prémiovú triedu.
Ak by sme na túto prahovú hodnotu hypoteticky aplikovali index Európskej centrálnej banky pre spotrebiteľské ceny nových motorových vozidiel (HICP – New motor cars), ceny nových áut stúpli štatisticky od roku 2016 do októbra 2025 o 26,53 percenta. To by v prípade „luxusných“ vozidiel malo znamenať nárast prahu zo 48-tisíc eur na približne 61-tisíc eur.
Na rozdiel od kilometrovného, prahová hodnota 48-tisíc eur, ktorá je podstatná pre úpravu základu dane, je však stanovená fixnou sumou v zákone a nie je naviazaná na žiadne pružné opatrenia, čo môže spôsobovať, že podnikatelia môžu obstarávať čoraz častejšie luxusné autá, aj keď im to tak nepríde.
Systém automatickej valorizácie slovenského stravného alebo kilometrovného nám ukazuje, že systém valorizácie môže byť efektívny. Pre účtovníkov, mzdárov, daňových poradcov a iné súvisiace profesie to síce znamená, že musia neustále sledovať legislatívu a pružne reagovať na tieto zmeny (najmä v prípade stravného, ktoré sa vypláca vopred), ale signalizuje to funkčný systém, ktorý vie akceptovať realitu rastúcich cien.
Zároveň nám však dáva priestor na dôležitú úvahu. Ak si vieme vymedziť takéto mechanizmy pre cestovné náhrady, prečo sa obdobný princíp nepoužije aj pre ostatné daňové položky? Samozrejme, nie nevyhnutne na mesačnej báze, ale v prípade ročného prehodnotenia aktuálnosti súm by to mohlo dávať zmysel. Niektoré sumy v zákonoch totiž pôsobia zastarano, ako keby pri nich zastal čas – príkladom je 500 korún či 17 eur za reklamný predmet. Asi nemusíme uvažovať, ako sa zmenili aj ceny reklamných predmetov za posledných 20 rokov, odkedy táto suma platí.
Tento komentár nie je ani kritikou nečinnosti v niektorých oblastiach, ani pochvalou pružnosti. Ide predovšetkým o zamyslenie, ako by sme mohli mať zákony pružnejšie, adaptabilnejšie a férovejšie pre všetkých – či už zamestnancov, alebo podnikateľov.
