Ako sa rodí úspech, ktorý na sociálnych sieťach vyzerá jednoducho, no v skutočnosti je výsledkom rokov neistoty, riskovania a tvrdých rozhodnutí? Čo všetko predchádza momentu, keď startup kúpi globálny gigant? A čo sa musí stať, aby zakladateľ pochopil, že „úspech cez noc“ je mýtus, nie realita?
V otvorenom rozhovore hovorí o tom, ako vyzerá podnikanie bez sociálnych sietí, aké chyby ho najviac formovali, ako aj o tom, ako sa mení život v momente, keď vašu firmu kúpi Microsoft. Keďže sa podcast nesie v priateľskom duchu, tykanie zostáva aj v prepise.
Ja som založil svoju prvú firmu ešte počas prvej vysokej školy, v čase, keď sociálne siete v podstate neexistovali. Už vtedy som vedel, že vybudovať firmu je dlhá a tŕnistá cesta. Po nej musíš robiť množstvo kľúčových rozhodnutí, ktoré ovplyvnia výsledok.
A dnes všetci vieme, že na sociálnych sieťach ľudia často prezentujú úspechy, ktoré vyzerajú, akoby sa stali „za jednu noc“. Keďže som mal skúsenosť ešte z doby pred sociálnymi médiami, vedel som, že to netreba brať vážne. Realita je vždy iná, takže čo sa týka sociálnych sietí, vytriezvenie som mal už dávno.
Čo bol pre teba ten moment, ktorý ťa najviac naučil o podnikaní aj o sebe?
Vždy som sa pozeral na veci optimistickejšie, a práve preto je dôležité mať v tíme ľudí, ktorí sú viac pragmatickí, viac ukotvení v realite. Tí dopĺňajú celú skladačku.
Jedna z chýb, ktoré som urobil, bola, že som príliš dlho ťahal firmu z vlastných peňazí. Investíciu som si mal zobrať skôr. Prečo? Lebo som išiel do zbytočne veľkého rizika. Takmer som nestihol celú vec zrealizovať – investícia prišla neskoro a ja som mal doslova dva až tri mesiace do toho, že mi dôjdu úplne všetky peniaze.
Keby som mal kapitál skôr, mal by som väčší pokoj. Ja som bol totiž presvedčený, že to určite dokážem. Predtým sa mi darilo, takže som si ani nepripúšťal, že by to nemuselo vyjsť. Dnes si myslím, že treba byť v niektorých veciach trochu skeptickejší.
A ďalšie lekcie?
Napríklad som minul veľa vlastných peňazí na rôzne konferencie v čase, keď sme ešte vôbec nepredávali. Nebolo to treba. Investor by mi povedal: „Toto ešte nerob, je príliš skoro.“ Ďalšia vec bola časový rámec. Myslel som si, že seed round získam za pol roka. Trvalo to rok. Nemal som s fundraisingom skúsenosti, takže som sa to musel učiť za pochodu. A v ďalších kolách to bolo podobné. Produktovo sme boli veľmi silní, ale ja som bol v predikciách príliš optimistický. Realita bola iná.
A ešte jedna vec: keď s niektorými ľuďmi spolupráca jednoducho nefunguje, treba robiť rýchlejšie rozhodnutia. Nerozčuľovať sa nad tým príliš dlho, nestrácať čas. Rýchlejšie sa rozlúčiť a posunúť sa ďalej.
Deň po…
Ako to v skutočnosti vyzerá, keď vás kúpi Microsoft? Čo sa deje deň po podpise zmluvy? Ako si sa cítil ráno, keď si sa zobudil s vedomím, že je to hotové?
Samozrejme, bol to skvelý pocit, ale zároveň si myslím, že som si to v tom momente ani nestihol uvedomiť naplno, pretože všetko prebehlo extrémne rýchlo. A potom príde tá druhá fáza: zrazu si zamestnanec Microsoftu. Máš nové ciele. Chceš posunúť firmu z pozície štvorky alebo päťky na trhu na dvojku, jednotku. A Microsoft ti to umožňuje.
Takže všetky plány, ako to urobiť, sú zrazu pred tebou. Nebol čas rozjímať – sústredil som sa na ďalšie kroky.
Nebol čas rozjímať – sústredil som sa na ďalšie kroky.
Ako spravíš svetový produkt zo Slovenska? Bol to jasný plán alebo dlhé hľadanie problému?
Okolo roku 2010/2011 som videl, že spracovanie dokumentov už nebude taká priorita ako dovtedy. Digitalizácia napredovala, banky aj ďalšie inštitúcie prechádzali na elektronické služby. Videl som, že toto už nebude ďalší veľký trend. Chcel som nájsť niečo nové, technologické a vytvoriť startup, ktorý nebude lokálny, ale globálny.
Prichádzali ku mne rôzne nápady, ale vždy som si dával tú istú sériu otázok: Je to globálne? Dáva to obrovskú hodnotu? Je to revolučné? Aký je trh? Bude rásť?
A úplnou náhodou som narazil na technológiu process mining. Z logov, ktoré nechávajú informačné systémy, vieš urobiť reverzné inžinierstvo procesov. Myslel som si, že to nemôže byť pravda. Začal som sa o to viac zaujímať. Stále som však nevedel, či to bude komerčne životaschopné. Trh vyzeral globálne, ale bolo otázne, či to zákazníci budú chcieť.
A čo sa stalo potom?
Dohodol som sa preto s jediným komerčným vendorom v tom čase, že ich produkt budeme predávať v našom regióne. Bolo to moje MVP – spôsob, ako otestovať technológiu na reálnych zákazníkoch.
Rasťo Hlaváč je dnes podporovateľom komunity okolo The Spot. Foto: Marek Mucha
Chcel som vidieť, či existuje dopyt, dáta sú dostatočné, technológia sa dá aplikovať v praxi, zákazníci sú s konceptom spokojní. Zároveň sme sa chceli od nich naučiť know-how: ako to predávajú, ako produkty fungujú, ako vyzerajú algoritmy. Dal som na to v pôvodnej firme peniaze a vytvoril malý tím, ktorý to otestoval. Robili sme projekty, malé piloty, získavali spätnú väzbu.
Je to kombinácia. Produkt bol naozaj veľmi, veľmi dobrý – najlepší, aký sme v tej firme vytvorili. Tím bol excelentný, to bola radosť s nimi pracovať. A načasovanie bolo rovnako dôležitý. Treba povedať, že predať tú firmu dva roky predtým alebo dva či tri roky potom by bolo úplne iné. Trh sa mení extrémne rýchlo.
Jedna osoba je mýtus
Stále viac sa hovorí o ére „one-person startupov“ alebo dokonca „jednoosobových jednorožcov“. Je to podľa teba možné? Môže to človek dať úplne sám?
Ja si to predstaviť neviem. A úprimne – ja by som to nedokázal. Každý človek je silný v niečom inom. Aby firma fungovala, potrebuješ ľudí, ktorí dopĺňajú tvoju mozaiku. Potrebuješ niekoho, s kým sa radíš, komu dôveruješ, kto ti dá spätnú väzbu, s kým tvoríš stratégiu. A potrebuješ ľudí, na ktorých sa môžeš v niektorých oblastiach plne spoľahnúť. Ja si neviem predstaviť, že by to jeden človek utiahol – nie technicky, ale ľudsky. To nemôže byť ani zábava, ani dlhodobo udržateľné. Práve tá denná interakcia s ľuďmi, spolupráca, riešenie problémov… To je dôvod, prečo do tej práce chceš ísť.
Keď sa rozhoduješ, či dáš startupu ty sám investíciu, alebo nie, čo musí ten človek mať, aby si si povedal, že to je vhodná investícia?
Drive, obrovskú vnútornú energiu a chuť ísť do toho naplno. Zakladateľ, ktorý sa pri prvej prekážke nezľakne, ale berie ju ako výzvu, ktorú chce prekonať. Flexibilitu a ochotu učiť sa – startup je proces, nie jednorazový nápad. Nikto nie je génius na všetko. Situácie sa budú meniť, trh sa bude hýbať.
Čo je pre teba dnes úspech?
Dnes už nemám jednu jedinú vec, do ktorej by som vložil všetok pojem „úspech“. Je toho viac. Bol by som veľmi rád, keby sa mi podaril nejaký pekný výsledok – či už s konkrétnym startupom, s ktorým pracujem, s mladými zakladateľmi, ktorých mentorujem, alebo s komunitou, ktorú budujem. Veľký sen by bol, keby sa na Slovensku konečne objavil prvý unicorn – a keby vznikol z komunity, ktorú pomáhame vytvárať. To by bol obrovský úspech.
Forbes Slovensko
