Za každým pohárom medu treba hľadať tisíce včiel a ich neúnavnú prácu. To veľmi dobre vie mladšia i staršia generácia rodiny Vasiľovej, ktoré spoločne vedú farmu Pčola v Martine a Michalovciach. Ich cieľom je bojovať za čistejšie prostredie, v ktorom by tento medonosný hmyz nemusel čeliť rôznym zmesiam chemických „kokteilov“.
Práve včela totiž dokáže odbúrať 99,9 % škodlivín zo všetkých nektárov, ktoré nazbiera. „To 0,01 % ju môže zabiť, čo však chráni úľ, pretože doň včela nedonesie škodliviny,“ spomína Ivana Vasiľová na to, čo sa na kurze dozvedela od riaditeľa Strednej odbornej školy Pod Bánošom. Spolu s ostatnými členmi rodiny sa už šesť rokov stará o to, aby v značke Pčola stála na prvom mieste poctivá práca a kvalita.
Prvých 10 rodín kúpili z dotácií
V rodine Vasiľovej sa včelárstvu začali venovať ešte v 70. rokoch 20. storočia. Toto remeslo vtedy oslovilo Jaroslava Vasiľa, ktorý si zaobstaral svoje prvé dve včelstvá. A ako sa jeho hobby postupne rozrastalo, tak pribúdalo i práce.
Ruku k dielu sa teda rozhodli priložiť jeho syn Ján so svojou manželkou Ivanou. Tá bližšie ozrejmuje situáciu: „Pripojili sme sa a následne sme sa čiastočne osamostatnili.“ Do zabehnutého kolobehu chceli priniesť novú silu, hrdosť a tiež rozhľad.
Ekologické obaly a nulový odpad.
Mladý pár rozbehol biznis s voskovými obrúskami
Od ostatných včelárov naokolo sa Vasiľovci chceli v prvom rade odlíšiť. A tak vznikla v máji roku 2013 rodinná značka Pčola. Názov najskôr obsahoval i dodatok „med z východu“, no keď sa Ivana s manželom presťahovali do Martina, tak ho zmenili na „Včelia farma Pčola“.
Ivana (vľavo) a Ján (vpravo) sa rozhodli pomôcť svojou časťou. Do včelárstva sa však úplne zamilovali. Foto: archív značky Pčola
Východniarsky pôvod teda nezapreli, práve v tamojšom dialekte je totiž pčola ekvivalentom pre včelu. „Mnohí ľudia nás zo začiatku volali Pčolovci, lebo si mysleli, že je to naše priezvisko,“ smeje sa Ivana pri tejto spomienke.
Manželia sa držia ekologického včelárstva.
V Belianskych Tatrách vyrábajú balzamy a elixíry
Chov včiel rozbehli mladí manželia s 10 rodinami, na ktoré získali dotácie po absolvovaní kurzu v Banskej Bystrici. Postupne ich však cielene rozmnožovali a dokupovali si ďalšie včelie kráľovné.
Aktuálne majú spoločne v okresoch Martin a Michalovce okolo 200 včelstiev, pričom jednu takúto rodinu tvorí priemerne až 50-tisíc včiel. „Ide o živý organizmus, takže ich počty kolíšu. A vôbec tomu nepomáha zmena prirodzených podmienok ani škodlivé látky v prostredí,“ konštatuje Ivana pre Forbes.sk.
Úle obohnali klietkou proti medveďom
Postupom času teda museli investovať najmä do včelích rodín, prenájmov pozemkov, prikrmovania včiel, potrebného oblečenia a ďalších pomôcok. „V našom prostredí je nevyhnutnou súčasťou výdavkov aj terénne auto s veľkou vlečkou spolu s klietkou proti medveďom,“ ozrejmuje Ivana.
Lacné a jednoduché to teda nie je, dokonca i návratnosť investícií je neistá. Pre Vasiľovcov je však včelárstvo v prvom rade láskou a až v tom druhom biznisom.
Niektoré úle museli umiestniť do veľkej klietky. Tá ich chráni pred medveďmi. Foto: archív značky Pčola
V slovenskej značke Pčola sa o chov včiel starajú predovšetkým Jaroslav a Ján. Ich manželky sa zase venujú spracovaniu včelích produktov. „Je to práca nás štyroch na dvoch frontoch. My sme v Martine a oni v Michalovciach, čo medzi nami tvorí vzdialenosť takmer 300 kilometrov,“ vysvetľuje Ivana pre Forbes.sk.
Svoje včely majú Vasiľovci umiestnené v lokalitách Turca a na Zemplíne. S malou časťou chodia tiež kočovať. „Ide o prevoz včiel do lepších znáškových podmienok. Teda tam, kde nazbierajú nárazovo viac nektáru a peľu,“ ozrejmuje bližšie Ivana.
Rodina tak vyhľadáva miesta, kde v blízkosti rastie napríklad agát alebo slnečnica. Veľkej obľube sa teší i lesná znáška, za tou však mladá rodina v Turci vraj chodiť nemusí. Lesy majú všade navôkol.
Vyhovuje im osobný kontakt
Vasiľovci sa snažia postupne využívať všetko, čo im včely vedia poskytnúť. Med, vosk, peľ i propolis. Nič sa nevyhodí. Plánujú tiež časom spracúvať aj materskú kašičku.
Okrem rôznych druhov medu majú v ponuke medovinu, medové pivo, medový destilát, sviečky, mastičky, balzamy na pery alebo tinktúry. Z času na čas tiež predajú „odložence“, teda malé a mladé včelie rodiny, prípadne samotné včelie kráľovné.
Po produkty značky Pčola si ľudia chodia najčastejšie priamo k Vasiľovcom. „To sme vždy preferovali. Vyhovuje nám osobný kontakt, minimalizácia odpadu, a teda podpora lokálnych produktov,“ vysvetľuje Ivana.
Rodina sa snaží využiť každý jeden produkt od včiel. Napríklad z takého vosku vyrábajú voňavé sviečky. Foto: archív značky Pčola
Skrátka sa vraj neboja pozrieť vlastným zákazníkom do očí. Sporadicky chodia i na rôzne trhy. Ich obľúbené sú tie v Žiline, ktoré organizuje Stanica Žilina-Záriečie. Veľké podujatia sa im ale nepáčia, oslovia ich skôr tie menšie, komunitné.
A ako vnímajú Vasiľovci včelárstvo na Slovensku? Každý jeden nový včelár by mal byť podľa Ivany prínosom pre krajinu. „Väčšina z nich má veľké oči, no nie je to také jednoduché, ako sa možno na prvý pohľad zdá,“ pripúšťa pre Forbes.sk.
Mnohí preto dlho nevytrvajú, chýba im trpezlivosť, a tak sa nechajú odradiť prvými neúspechmi, ktorými môžu byť choroby včelstiev, slabá sezóna alebo tiež náklady.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk