Nič z toho, v čom podnikám, som nevyštudovala. Rozhodujúca bola vášeň, hovorí Tereza Salte, ktorá naučila české firmy využívať influencer marketing, založila úspešné obchody Salted a dokazuje, že je možné mať oboje – funkčný biznis aj veľkú rodinu bez opatrovateliek.
Neskoré letné slnko preniká dovnútra otvorenými oválnymi dverami a svetlému interiéru dodáva jemné mäkké svetlo. Tereza Salte podáva štvormesačného Damiana svojmu manželovi a pripravuje dve kapučína, ktorých penu zdobí obrázok v tvare srdca.
„V kaviarňach som pracovala počas vysokej školy v Česku aj v Nórsku. Ku koncu som k tomu mala už trochu love-hate vzťah, pretože som túžila po lepšej práci. Dnes je pre mňa káva každodenným rituálom – chvíľou, keď sa môžem zastaviť a zachytiť prchavý okamih šťastia,“ hovorí 37-ročná podnikateľka v kuchyni svojho pražského domova, ktorý pôsobí ako z knihy o škandinávskom dizajne.
Možno si ju pamätáte ako Terezu in Oslo podľa blogu, ktorý začala pred rokmi písať ako jedna z prvých – formou zápiskov zo života v nórskej metropole. Keď s ňou hovoríte dnes, sedí pred vami sebavedomá žena, ktorá umne žongluje medzi materstvom a veľmi dobre fungujúcim biznisom.
V ROZHOVORE ZAZNIE:
-
- ako sa z blogu Tereza in Oslo stal plnohodnotný biznis,
-
- aká „next big thing“ čaká influencer marketing,
-
- ako s manželom budujú obchody Salted,
-
- a ako ju zmenila synova ťažká choroba.
Mozaika jej života je rovnako pestrá ako jej instagramový profil, kde ju aktuálne sleduje 93-tisíc ľudí. Nie je však „len“ influencerkou. Tereza a jej manžel John Erik Jonassen Salte, ktorý pochádza z Nórska, pred desiatimi rokmi správne odhadli potenciál influencer marketingu a založili v Česku agentúru Elite Bloggers.
Aj keď firmy vtedy často ani netušili, čo tento pojem znamená, ich krok do neznáma sa vyplatil. Elite Bloggers dnes spolupracuje s viac než 800 influencermi z rôznych krajín a sprostredkúva im spolupráce so značkami, ktoré do tejto oblasti presúvajú násobne vyššie rozpočty než kedysi.
Tereza sama na sociálnych sieťach zdieľa detaily zo života aj z budovania biznisu, natáča podcasty V oblacích a Linka, ktorý robí s influencerom Kovym. Blogové zápisky Terezy in Oslo vydala knižne ako Šľahačkové oblaky a spolu s jej ďalšou knihou Karamelová džungľa o podnikateľských začiatkoch sa ich predalo viac než 20-tisíc výtlačkov.
Pred tromi rokmi rozšírila svoj biznis z online sveta aj do offline. Založila úspešný e-shop a kamenné predajne Salted so škandinávskym nábytkom a detským oblečením. Popritom s manželom vychovávajú troch malých synov a spoločne prekonali veľmi náročné obdobie, keď jednému z detí diagnostikovali vážnu chorobu.
Túto skúsenosť dokázala Tereza pretaviť vďaka sociálnym sieťam do spoločenskej osvety, za ktorú získala ocenenie od predsedu Senátu. Podľa nej je kľúčové, aby rodina spolupracovala ako tím.
„S manželom sme neustále spolu, osobný a pracovný život sa prelína. Poradu si dáme pokojne aj v nedeľu ráno pri raňajkách, keď dojeme lievance a chlapci sa už hrajú s legom,“ opisuje Tereza realitu typickú pre mileniálov – obaja rodičia pracujú a pri starostlivosti o deti sa dopĺňajú podľa potreby.
Hádate sa niekedy?
Áno – o to, kto pôjde pracovať. (smiech) Byť neustále spolu nie je úplne bežné a nie je to pre každého. Aj my sme si k tomu museli prejsť cestu. Podnikať s partnerom je náročné a na začiatku nás Elite Bloggers dosť „pretriaslo“, pretože sme zrazu mali aj iné úlohy. Každé rozhodnutie má veľký vplyv nielen na firmu, ale aj na rodinné financie. Ani po rokoch sa nám nepodarilo úplne oddeliť prácu od života – je to naša veľká spoločná téma.
Niekoľko biznisov, tri deti, veľký dom, záhrada. Ako tento „tetris“ prakticky skladáte?
Po 10 rokoch už trochu vieme, kde môžeme ušetriť čas. Niektorým veciam ho jednoducho odmietame venovať, pri iných vieme, že by boli „nice to have“, ale reálne na ne čas nemáme. Mňa osobne naučilo stíhať toho veľa v krátkom čase práve materstvo. Niekto strávi hodiny na stretnutiach a polemizuje nad problémami, ja viem, že si to nemôžem dovoliť. Niektoré veci by možno boli o pár percent lepšie, keby som im venovala viac energie, ale ten čas by sa mi nevrátil. Máme vytvorený systém, ktorý niekedy naruší nečakaná situácia – klasické detské choroby. Vtedy musíme veľa improvizovať.
Na Instagrame vyzerá všetko dokonale. Aký veľký podporný tím v skutočnosti máte?
Opatrovateľky nevyužívame, ale máme pani na upratovanie, ktorá k nám chodí veľa rokov. Bez nej by som to nezvládla. Kľúčovú rolu má môj muž – trávi s deťmi veľa času, stará sa o nich a majú skvelý vzťah. Podporný tím by som možno uvítala väčší, ale zároveň chceme chlapcom ukazovať normálny život a primerane ich veku zapájať. Pri troch deťoch veľmi rýchlo prehodnotíte, ako veľmi ich môžete „viesť za ruku“. Osemročný William si sám pripravuje desiatu aj oblečenie. Keď si desiatu neurobí, tak ju jednoducho nemá. Možno to znie drsne, ale v živote sa im to zíde.
90. roky, byt na pražskej Ořechovke, veľká divoká záhrada. Práve tam Tereza vyrastala spolu so staršou sestrou. Navštevovala základnú školu na Norbertove, od piatich rokov hrala na husle, klavír a venovala sa tímovej gymnastike.
„Mali sme dosť nalinkovaný týždenný program. Dodnes mám rada štvrtky, pretože vtedy som nemala žiadny krúžok,“ spomína. Formovalo ju najmä prostredie športovej gymnastiky, v ktorej to dotiahla na majsterku Českej republiky a neskôr aj Nórska, pričom niekoľkokrát reprezentovala Česko na majstrovstvách Európy.
„Už ako dieťa som sa vďaka športu naučila pracovať na sebe a zvládať stresové situácie. Často sme cestovali na preteky a vedeli sme, že jedna chyba môže znamenať zlomenú nohu alebo horšie. Človeka to pripraví na život, ktorý vie byť tvrdý. Dnes vidím, že dokážem zvládať situácie, ktoré by sa mnohým mohli zdať nezvládnuteľné.“
Na gymnastických pretekoch vo švédskom Malmö spoznala aj svojho budúceho manžela Johna Erika. Vyštudoval právo, ale venoval sa trénovaniu nórskej národnej gymnastickej reprezentácie. Terezu to na sever ťahalo aj intuitívne.
„Celú pubertu som túžila ísť do Škandinávie. Mala som pocit, že tam nejakým spôsobom patrím – vizuálne aj svojím uvažovaním. Keď som mala 15 a videla vystúpenie dánskeho gymnastického tímu, imponovalo mi, že sú najlepší na svete a vyzerajú ako ja. Hovorila som si, že tam by som zapadla.“
Po gymnáziu študovala politológiu na Karlovej univerzite, ale neuspela na štátniciach. Sklamanie kompenzovala polročným pobytom v Dánsku, kde študovala tanec. Rok na to dokončila bakalára v Prahe.
V tom čase sa už s Johnom Erikom navštevovali medzi Prahou a Nórskom. Po pár mesiacoch nasledovalo sťahovanie do Osla, kde začala študovať magisterský odbor kultúra, životné prostredie a udržateľnosť.
Popri tom pracovala v kaviarňach, trénovala v nórskom gymnastickom tíme, kde získala aj majstrovský titul. A v tom období začala aj blog – značku Tereza in Oslo.
Prečo mal váš blog taký úspech?
Blogerky vtedy ukazovali najmä krásno, dokonalé outfity, cestovanie, jedlo. Ja som písala realitu. Vždy som išla „na dreň“ a púšťala ľudí veľmi blízko k sebe. Nikdy som neoddeľovala seba a blog – bola som to stále ja. O mesiac po presťahovaní do Osla mi zomrela mama, takže som sa vypisovala z veľmi osobných myšlienok. Prelínala sa tam temnota Nórska, hľadanie samej seba, pochybnosti, či bolo sťahovanie dobrý nápad, a tiež prijatie reality, že bakalársky titul mi nezaručuje lepšiu prácu a zostávam „za kávovarom“. Podľa reakcií sa v mojich textoch ľudia našli.
Z Osla ste sa s manželom presťahovali späť do Prahy a rozhodli ste sa živiť úplne niečím iným. On právnik a tréner národného tímu, vy politologička – a založili ste agentúru pre influencerov. Prečo?
Prečo ste založili agentúru pre influencerov?
Keď som sama písala blog, videla som, že tvorcovia sa začínajú prepájať so značkami, robiť spoločné kampane a dostávať honoráre. V Nórsku influencer marketing fungoval, v Česku sa vyvíjal živelne. Chceli sme tomu dať úroveň – vyjednávať blogerom férové podmienky a klientom prinášať profesionálne, merateľné výstupy. Vedeli sme, že ak to nespravíme v roku 2015, vlak nám ujde. Tým, že sme boli medzi prvými, vytvorili sme určitý štandard – kvalitatívny aj cenový.
Ako vyzerali vaše podnikateľské začiatky pred 10 rokmi?
Rada spomínam na oranžovú sedačku v našom malom byte na Smíchove, z ktorej sme firmu vo dvojici rozbiehali. Žili sme veľmi skromne, peňazí sme nemali nazvyš. Podnikanie sme financovali z predaja nášho študentského bytu v Osle. John Erik je analytický typ, miluje excelové tabuľky, grafy a prognózy. Ja som bola viac v teréne – chodila som na stretnutia s firmami a vysvetľovala im, prečo je dôležité vyskúšať influencer marketing. Klienti sa často neveriacky pýtali: „Myslíte, že to funguje?“ A ja som hovorila: „Ja viem, že to funguje.“
Kedy sa to začalo diať aj v praxi?
Tešili nás všetky prvé úspešné spolupráce. Medzi tie prelomové patrili Nespresso a Mastercard. To, že sme firmu budovali úplne od nuly, bolo pre nás zásadnou skúsenosťou. Pamätám si, že sme boli veľmi úprimní – priznávali sme, že sme na začiatku, a ja som sa na konci stretnutí vždy pýtala: „Čo by ste poradili začínajúcej podnikateľke?“ Niekto mi vtedy povedal, nech dám hlavne na intuíciu. A toho sa držíme dodnes. Pred veľkým rozhodnutím človek vždy niečo cíti – a často je to kľúčové.
Ako dlho ste pracovali len vo dvojici?
Po pol roku sme si zariadili prvé kancelárie a prijali prvého zamestnanca. Otvorili sme aj Elite Bloggers Hub – priestor na stretávanie s influencermi, eventy, večierky, komunitu sme držali veľmi pri sebe. Začínali sme s 12 influencermi a dbali sme na to, aby to boli najlepšie mená danej doby – čo potvrdzovali aj ocenenia v odbore. Patrili medzi ne napríklad Lucka a Nicole z A Cup of Style, Natálie Kotková, Dominika Pokludová či Kateřina Kuranova alias Smooth Cooking.
Podľa čoho ste si vyberali influencerov, ktorých ste zastupovali?
Kľúčové pre nás boli aspekty ako autenticita a dôveryhodnosť – aby publikum verilo spojeniu influencera s daným produktom. Zároveň sme preverovali, či nemajú nakúpených sledovateľov a či majú reálny engagement, čo sme vedeli merať vlastnými metrikami. Na začiatku bola častá otázka: „Prečo by sme mali byť v agentúre a nepracovať sami na seba?“ Dôležité bolo, že v tíme som bola ja – blogerka, ktorá rozumela práci tvorcu a „bojovala za nich“. Zároveň sme potrebovali, aby sa klienti vracali – pri budovaní od nuly je každý krok dôležitý a každá chyba veľmi drahá.
Ako sa menila vaša rola vo firme?
Veľmi to ovplyvnilo moje materstvo. Prvé dieťa sa mi narodilo dva roky po otvorení agentúry a bola som presvedčená, že budem stále pracovať. Hormóny a materinský inštinkt však všetko prepol – začala som byť orientovaná len na dieťa, čo som nečakala. Z agentúry som sa musela stiahnuť, aj keď sme na to neboli úplne pripravení. S manželom sme aj tak doma riešili, čo sa vo firme deje, ale zistila som, že som nahraditeľná. Vedeli sme nabrať ľudí, ktorí sú v niektorých veciach oveľa lepší ako ja. Sama som sa zapájala skôr pri krízach – keď bolo treba hasiť požiare.
Akú rolu máte dnes?
Rýchlo sme vytriezveli z predstavy, že podnikanie nám prinesie slobodu a menej práce. Biznis vás potrebuje stále, aj keď máte skvelý tím. Našou úlohou je viesť ľudí, držať ich pospolu, udržiavať iskru a prinášať nové nápady. Môj muž je vo firme viac – jeho rola najviac pripomína finančného riaditeľa. Ja som medzi materskými prednášala na konferenciách, vzdelávala ľudí a často mentorovala.
Ako veľká je dnes firma?
Minulý rok sme mali obrat 50 miliónov korún, tento rok smerujeme k 60 miliónom. Kedysi sme mali 14 zamestnancov, no cítili sme, že viac manažujeme ľudí než samotnú firmu. Kvalita práce bola vyššia, keď bol tím menší. Teraz nás je sedem, plus externisti pri veľkých kampaniach. Aj tak máme vyšší obrat ako v časoch, keď nás bolo dvakrát toľko. Aktuálne spolupracujeme s 800 influencermi nielen v Česku, ale aj na Slovensku, v Rakúsku, Maďarsku a Poľsku. Keď klient potrebuje regionálnu kampaň, vieme ju zabezpečiť.
Ako sa za tých 10 rokov zmenil influencer marketing?
Keď sme začínali, spolupráce boli postavené na dlhých článkoch na blogoch a Instagram sa len rozbiehal. Dnes je celý sektor oveľa komplikovanejší. Práca influencera je technickejšia, nestačí vytvoriť pekný post. Instagram často mení algoritmy, aby držal krok s inými platformami. Musíme sledovať, čo nastaviť, aby sa obsah dostal k správnemu publiku. Instagram, do toho nevidí nikto – je to o pozorovaní, čo zaberá. A to, čo je trendové dnes, nemusí byť aj zajtra.
A čo prístup firiem?
Klienti sú náročnejší, do influencer marketingu idú dnes obrovské rozpočty. Odhaduje sa, že v roku 2024 mal trh hodnotu 1,5 miliardy korún. Firmy si strážia kvalitu výstupov. Našou úlohou je niekedy klientov brzdiť, keď chcú zadávať príliš presné zadania – napríklad opakované prepisovanie textov len preto, lebo igelitové vrecúško má byť otočené na inú stranu. Vždy sa snažíme pripomínať, že influencer najlepšie pozná svoju komunitu.
Koľko si dnes influencer môže vypýtať za kampaň?
Dostať sa k tým najlepším nie je jednoduché. Majú veľa ponúk, nemusia brať všetko a za roky vedia, akú majú hodnotu. Povedia desaťkrát nie a raz áno – za sumu, ktorá by kedysi bola nonsens. Najvyššia suma, s ktorou pracujeme, je 300-tisíc korún za sadu príbehov na Instagrame.
Podľa čoho si vyberáte spolupráce vy osobne?
Pre mňa to vždy musí byť niečo, čo ma naozaj baví a čo je „naše“. Moja autenticita je cez sociálne siete jasne čitateľná – keby som s niečím nerezonovala, bolo by to vidieť. Musí to byť niečo, čo by som si sama kúpila, čomu verím a čo rada odporučím ďalej. Dlhodobé spolupráce mám napríklad so značkami Lego, Gant alebo so sieťou hotelov Falkensteiner.
Moja komunita je pre mňa nesmierne cenná – v niektorých momentoch ma drží nad vodou, je neobyčajne podporná a silná. Keď sa pre niečo rozhodnem, ľudia za mnou stoja, pretože ma sledujú veľa rokov. Samozrejme, veľa ľudí aj odišlo. A ja som možno radšej, keď odídu, než keby zostali a písali negatívne komentáre.
Ako vnímate zdieľanie detí na sociálnych sieťach? Svojich synov zdieľate bežne.
Je to krehká téma a s manželom o nej často hovoríme. Naše pravidlo je, že nikdy nezverejníme nič, čo by mohlo naše deti poškodiť – napríklad fotky v nelichotivých situáciách alebo prostredí. Chceme ich viesť k tomu, aby sa naučili bezpečne pohybovať v online priestore.
Ukazujeme im, čo a ako tam dávať, byť opatrní, nezdieľať adresu bydliska či školy. Nechceme ich od sociálnych sietí úplne odstrihnúť – budú tu s nami, nech už v ktorejkoľvek forme. Najstaršieho syna sa už pýtame, čo si myslí o tom, čo chceme zverejniť. Podľa mojich skúseností je to pre naše deti skôr prínosné – dostanú sa k príležitostiam, ktoré by inak nemali. A vo výberových konaniach sa dnes personalisti často pozerajú aj na sociálne profily uchádzačov.
Na druhej strane existuje riziko, že ich niekto spozná v škole či na ulici.
Som veľmi pozitívne zmýšľajúci človek. Vnímam to skôr tak, že keby sa Willie stratil, ľudia by ho spoznali a pomohli mu – než že by mu niekto ublížil len preto, lebo ho videl na Instagrame.
Aká je „next big thing“, ktorá nás v influencer marketingu čaká?
Vždy sa pozeráme na Škandináviu – tamojšie trendy sa často dostávajú aj k nám. Preto sme napríklad vedeli, že veľkou vecou budú podcasty. V Elite Bloggers sme medzi prvými vybudovali podcastové štúdio. Možno ešte skôr, než na to bol český trh pripravený.
V Nórsku je dnes jednou z najsilnejších platforiem Snapchat – pretože tvorcom platí za prítomnosť. Sledujeme, či to príde aj k nám. Ak áno, bude mať obrovský rozmach.
Ďalším trendom sú mediálne domy, ktoré združujú 20 či viac kvalitných podcastov a používatelia platia jeden spoločný poplatok, nie jednotlivo.
Salted: od online do sveta fyzických obchodov
Ikonické závesné svietidlo PH Artichoke od dánskej značky Louis Poulsen, navrhnuté v roku 1958 architektom Poulom Henningsenom, je aj jedným z klenotov, ktoré nájdete v pražskej predajni Salted Home. Tá sa otvorila pred rokom v novovznikajúcej štvrti Smíchov City.
Priestor je presklený, veľkorysý a plný škandinávskeho dizajnu – od farebných lámp &Tradition cez konferenčné stolíky a vankúše Ferm Living až po úložné priestory Hay. Sú tu aj lokálne značky ako Rückl, Todus či Dechem.
Pri otvorení predajne sa vytvorili dlhé rady zákazníkov – taký silný presah majú Terezine sociálne siete.
„Na maloobchode nás lákalo, že to bude niečo viditeľné a hmatateľné. Možno som po rokoch v online svete chcela prácu, kde niečo naozaj fyzicky tvoríte a máte kontakt so zákazníkom,“ hovorí Tereza.
Salted Home bola jej druhá kamenná predajňa. Prvou bol Salted Kids na Vinohradoch – obchod so škandinávskym detským oblečením. S ním zároveň spustila aj e-shop.
Dnes Salted zamestnáva 15 ľudí a smeruje k 40-miliónovému obratu. A svietidiel Artichoke, ktoré stoja okolo štvrť milióna korún, už predali niekoľko.
Ako vám napadlo predávať práve detské oblečenie?
Takmer všetko oblečenie pre moje deti som kupovala v Škandinávii. Chcela som, aby bolo kvalitné, chemicky nebielené, aby nespôsobovalo vyrážky a aby vydržalo na dve až tri deti. Sledovatelia ho videli na mojich deťoch a písali mi, kde ho môžu kúpiť. Odpovedala som im, a keď mi jedna mama napísala, že práve objednala tri zimné bundy pre svoje tri deti, uvedomila som si, že som našla dieru na trhu.
Mnohé značky ste na český trh uviedli ako prví. Ako sa vám to podarilo?
Všetko naše podnikanie vzniká z nadšenia a vlastnej potreby. Vrháme sa do toho po hlave, aj keď o tom na začiatku nič nevieme. Na stretnutiach v Dánsku sme značkám nesľubovali zámky vo vzduchu. Povedali sme im pravdu: že sme zapálení, ale máme víziu. Ukázali sme im koncept obchodu a poukázali na silnú komunitu, ktorú máme na Instagrame. Pre značky bolo dôležité, že nezačíname od nuly.
Vaše oblečenie je výrazne – niekedy aj násobne – drahšie než bežná konfekcia. Ako to Česi prijali?
Snažíme sa hovoriť, že deti naozaj nepotrebujú hory vecí. Stačí niekoľko kvalitných kúskov, ktoré rastú spolu s dieťaťom a neskôr sa dajú predať alebo poslať ďalej. Mám to teraz s tretím synom – mám pre neho minimum vecí a točím ich dookola. Má štyri mesiace, ale väčšinu kúskov nosí od narodenia.
Častým argumentom rodičov je, že deti veci zničia a nemá zmysel kupovať drahé oblečenie. Ale naše oblečenie je otestované deťmi zo Škandinávie, ktoré trávia vonku štyri až šesť hodín denne v blate a vlhku. A práve do škôlky sú tieto veci najlepšie – dieťa je v teple a neprechladne. Merino vlna hreje, ale zároveň odvádza pot.
Vieme, že naše veci nie sú dostupné pre všetkých, ale máme veľa nadšených zákazníkov, ktorí nás poznajú zo sociálnych sietí, prídu do obchodu a niečo si kúpia. Niektoré mamy si na naše kúsky šetria, iné si ich želajú na Vianoce. Obľúbené sú aj poukážky pre budúce mamy.
Išli sme do toho úplne bez skúseností a museli sme sa naučiť všetko – komunikovať so zákazníkmi, ktorí reklamujú aj malú vypáranú nitku alebo nevedia správne prať merino, takže ho zničia a trvajú na tom, že postupovali podľa návodu.
Museli sme zvládnuť veľké množstvo objednávok z e-shopu – vôbec sme nečakali, že keď ho spustíme, prídu stovky objednávok v jeden jediný deň. Potrebovali sme tím, ktorý dohliadne na to, aby sa zabalil a poslal tovar v správnej veľkosti a farbe.
Zo začiatku bol sklad u nás doma, čo bola veľmi dôležitá – a vlastne aj zábavná – etapa. Nikdy sme nezačínali s tým, že si zháňame investorov, máme veľa peňazí a rovno otvárame veľké sklady a obchody. Všetko šlo postupne, trvalo, kým si to „sadlo“. Výzvou bolo aj to, že e-shop sme spúšťali z motolskej nemocnice.
Motolská nemocnica sa stala kľúčovou kapitolou v živote Terezy Salte. Jej synovi Matheovi bol totiž v roku a pol diagnostikovaný nádor na obličke, takže musel podstúpiť náročnú liečbu, operáciu aj chemoterapie. Rodina náročné obdobie zvládla a Matheo je dnes v poriadku. Tereze v tejto etape najviac pomohla jej komunita – a následne aj to, že o situácii prehovorila verejne.
Ani v tejto situácii ste neváhali, či ju zdieľať?
Prvé dni som mala pocit, že to určite nebudeme zdieľať, ale sledovala som jednu influencerku, ktorej dcéra skončila na onkológii – a veľmi mi to pomohlo. Nebola som v úplnej neznámej situácii. Uvedomila som si, akú nesmiernu hodnotu to má.
Prekonala som svoj diskomfort a začala Matheovu chorobu zdieľať. Chcela som ukázať ľuďom v podobne strašnej situácii, že v tom nie sú sami. Že diagnóza rakoviny nemusí znamenať zlý koniec. Dnes viem, že to malo zmysel – rodičia mi dodnes píšu svoje príbehy a ja ich s nimi prežívam.
U vás paradoxne nebol najťažší samotný priebeh liečby, ale to, že vám personál nedovolil byť so synom nonstop.
Syn absolvoval deväťhodinovú operáciu, pri ktorej išlo o to, či to zvládne a či mu zostane jedna oblička alebo žiadna – čo by znamenalo ďalšie komplikácie a čakanie na transplantáciu.
Na chirurgickej JIS je vnútorný poriadok nastavený tak, že rodič večer odchádza, keď dieťa zaspí, a vracia sa ráno. Náš syn však mal rok a kúsok, nikdy nespal bez nás a bol dojčený. Nedostali sme možnosť zostať s ním, hoci na to má právo – nie sme návšteva, sme rodičia. Tri týždne pred operáciou som to riešila s lekármi aj sestrami, ale stále mi opakovali, že to nejde a že som jediná, kto to rieši.
Ako to nakoniec prebehlo?
Prvú noc, keď bol na ARO v umelom spánku, sme spali s manželom v aute na parkovisku, aby sme boli nablízku. Personál mal naše čísla, aby nám zavolali, keď sa prebudí. Na druhý deň, keď bol na oddelení JIS, sme to spravili rovnako. Nikto nám nezavolal, ale zistili sme, že sa Matheo budil a plakal. Potom sme už neodišli.
Jedna sestra na mňa dokonca vykríkla, že na mňa zavolá políciu – čo rozhodne nie je situácia, do ktorej sa chcete ako rodič v kritickej chvíli dostať. Bola som na pokraji síl, spala som na zemi na uteráku pri jeho posteli a zdieľala som to na Instagrame, aby ľudia vedeli, čo sa deje.
Sama som sa pýtala: Prečo sa o tom nehovorí? Možno preto, že je to tak veľmi traumatizujúce. Chcete byť so svojím dieťaťom, ale nechcete sa dostať do konfliktu s ľuďmi, ktorí mu zachraňujú život.
Na Instagrame sa medzitým strhol obrovský ohlas.
Môj príspevok obletel Instagram – mal takmer dva milióny pozretí, všetci ho zdieľali. O situácii sa začalo veľa hovoriť, kontaktovali ma médiá, chceli o tom natáčať. Tlačové oddelenie nemocnice riešilo krízovú komunikáciu.
Mňa však v tej chvíli zaujímalo jediné – život môjho syna.
Rozhodla som sa poskytnúť jeden rozhovor. Keď som nabrala silu, išla som aj do DVTV.
Čo nasledovalo potom?
V Sněmovni vznikol pracovný okrúhly stôl, ktorý sa venoval práve tomu, aby rodič mohol byť s dieťaťom počas hospitalizácie. Na základe toho vznikol metodický pokyn – návod, ako by zdravotníci mali postupovať.
Veľmi sa tomu venuje Olga Richterová, ktorá navštevuje nemocnice a sleduje, či sa to dodržiava.
Stále teda záleží od nemocníc, či rodičom umožnia zostať?
Bohužiaľ, áno – niektoré nemocnice stále zneužívajú krehkosť tej situácie. Vnútorný poriadok nemocnice však nikdy nemôže stáť nad právom dieťaťa na sprievod pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Za túto osvetu ste získali medailu predsedu Senátu. Ako ste to vnímali?
Bolo to prvýkrát, keď som si uvedomila, aký veľký vplyv majú influenceri a akú veľkú zmenu môžu priniesť. Ocenenie si veľmi vážim, aj keď je s tým spojených veľa našich osobných emócií a traumy.
Chcem ho vnímať ako výzvu pre ďalších tvorcov – aby sa nebáli otvárať témy, ktorým sa bežne nevenujeme, ale zaslúžia si pozornosť. Možno tak pomôžu niečo zmeniť k lepšiemu. Na druhej strane, úplne rešpektujem, ak to niekto nechce zdieľať – je to nesmierne náročné.
Ale ten pocit, že niektorí rodičia už nemusia riešiť to, čo sme riešili my… Za to to stálo.
Ako vás táto skúsenosť ovplyvnila?
Prekvapilo ma, ako človek v zúfalej situácii reaguje. Zapne „autopilota“ a ide. Keď sme sa dozvedeli diagnózu, myslela som si, že náš život sa končí a už nikdy nebudeme šťastní.
Uvedomíte si, aký je život krehký a ako sa vie zmeniť zo sekundy na sekundu. Pochopila som, že diagnózu nezmením, ale môžem ovplyvniť to, ako k nej pristúpime.
Povedala som si, že budem pozitívna – musela som žiť aj pre druhého syna a takáto situácia ovplyvní celú rodinu. Verila som, že keď budem pokojná ja, bude pokojnejší aj Matheo a liečba pôjde lepšie. Našťastie reagoval dobre a postupne sa zotavil.
Som prekvapená, ako hladko sme tým náročným obdobím ako rodina prešli. Videli sme veľa príbehov, kde to rodičov rozdelilo. Nás to však stmelilo. A aj v hrôze sme dokázali zažiť chvíle šťastia.
Vaša rodina sa rozrástla o malého Damiana. Zvažovali ste tretie dieťa aj vzhľadom na to, čím ste si prešli?
Vždy som túžila po veľkej rodine – pokojne aj štyroch deťoch. Keď prišla diagnóza rakoviny, hovorila som, že už ďalšie deti nechcem. Čo ak by sme to museli riešiť znova?
Prešli sme genetickými testami – vyšli v poriadku. Matheo mal jeden zmutovaný gén, ktorý spôsobil ochorenie. Genetička nám pre ďalšie dieťa dala zelenú. Sme veľmi šťastní, že to vyšlo – malý je za odmenu a starší bratia sú úžasní. Je to ešte krajšie, než sme si predstavovali.
Aké máte teraz plány?
Plán číslo jeden – užiť si bábätko. Nikdy nechcem ľutovať, že som pre biznis premeškala čas s deťmi. Viem, že by sme v podnikaní mohli „fičať“ oveľa viac, rásť rýchlejšie a vo väčších číslach, ale teraz nás potrebujú aj synovia. Snažíme sa udržať zdravý balans a nerásť za každú cenu.
Zvažujete predaj niektorého z biznisov?
Bolo obdobie, keď sme si mysleli, že to je cieľ – postaviť biznis, potom ho predať. Sme na naše projekty veľmi naviazaní, ale ak by prišla zaujímavá ponuka na predaj Elite Bloggers, boli by sme otvorení diskusii.
Pri Salted však cítim, že potrebuje našu ďalšiu starostlivosť. Zvažujeme novú veľmi lukratívnu lokáciu – a rastový potenciál je tam stále obrovský. Salted si teda ešte určite necháme.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Aneta Šaferová.
