Postpandemický strašiak – do tej doby nemysliteľné prepúšťanie v najlukratívnejšom a nedotknuteľnom sektore, teda u najväčších svetových technologických firiem – je späť. Aj keď to chvíľu vyzeralo, že najhoršie už máme za sebou, prepúšťanie opäť naberá na obrátkach.
Ani tento rok nevyzerá situácia lepšie. Za tento rok stihlo zatiaľ 237 technologických firiem prepustiť 120-tisíc zamestnancov. To je takmer dvojnásobok toho, ako stihol „pustiť žilou“ americkej federálnej sfére na začiatku svojej vlády americký prezident Donald Trump. Rovná polovica pritom pripadá na technologické giganty.
Keď vezmeme do úvahy, že mediálne sledované veľké vlny prepúšťania sú niečím, čomu sa každá verejne obchodovaná firma skôr vyhýba, môže ísť len o špičku ľadovca. Firmy majú viac možností, ako znižovať počty ešte predtým, než pristúpia k rezu motorovou pílou.
Môžu napríklad zmraziť nábor nových zamestnancov, čo už nejaký čas pociťujú najmä uchádzači o juniorské pozície. Môžu v tichosti uzatvárať pozície po pracovníkoch, ktorí sami odídu, a nanovo môžu namiesto náboru využiť pre niektoré pozície umelú inteligenciu.
Trend prepúšťania sa pritom zjavne nekončí. Len teraz v novembri prekvapila spoločnosť HP oznámením, že hodlá prepustiť niečo medzi štyritisíc až šesťtisíc zamestnancov. Že nejde o žiadne „vyberanie čerešničiek“, dokazuje aj náš prehľad prepúšťania od začiatku roka.
V januári, keď začal svoje stavy regulovať napríklad Microsoft, prepustili technologické spoločnosti 2 403 ľudí. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako štatisticky nevýznamná obmena. Už vo februári však prepúšťanie nabralo obrátky a zrazu pribudlo 16 200 prepustených. V marci to bolo vyše 8 800 ľudí, v apríli už 24 500, v máji 10 400. V júni to vyzeralo, že si trh dáva trochu pauzu, giganty sa zbavili iba 1 606 ľudí. Júl však už opäť priniesol viac než 16 300 prepustených, august 6 300, september 4 100 zamestnancov a v októbri sa kolesá opäť roztočili naplno a technologickí hráči prepustili zhruba 18 500 zamestnancov.
Pridal sa aj Apple
A potom tu máme ešte neuzavretý november. Okrem HP sa chystá bližšie nešpecifikovaný počet ľudí zo svojej divízie predaja korporačným a inštitucionálnym zákazníkom prepustiť Apple. Herná spoločnosť Playtika oznámila plán osekať približne 20 percent svojej pracovnej sily (700 až 800 zamestnancov). 10 percent chce zredukovať aj americká inžinierska spoločnosť Synopsys, naviazaná na AI čipový priemysel.
Prepúšťanie sa má dotknúť približne dvetisíc ľudí. Že nejde o náhodu, dokazuje spoločnosť Applied Materials, ktorá dodáva zariadenia pre čipovú výrobu. Firma o mesiac skôr oznámila plán znížiť počet zamestnancov o približne štyri percentá, teda zhruba o 1 400.
V októbri oznámil masívne prepúšťanie Amazon, ktorý plánuje zrušiť až 30-tisíc firemných pracovných miest, teda asi 10 percent kmeňových zamestnancov. To sú zatiaľ iba prepúšťania, ktoré majú prísť najmä budúci rok, no už od oznámenia stihla firma zrušiť aspoň 700 pozícií vo svojich newyorských kanceláriách.
Len o niečo menej zamestnancov prepustila aj Meta, ktorá urobila radikálnu čistku vo svojich tímoch venujúcich sa infraštruktúre umelej inteligencie. V podobnom duchu by sme mohli pokračovať, no zastavíme sa pri prepúšťaní v spoločnosti Google, ktorému sa inak tento rok mimoriadne darí. Možno aj preto v októbri prepustil len približne stovku vysoko kvalifikovaných ľudí zo svojej cloudovej divízie.
Situácia sa zmenila
Oproti prvým dvom postcovidovým vlnám prepúšťania je tu však rozdiel. Po pandemickom rozmachu, keď už aj predtým prehrievaná ekonomika, zrazu ešte podporená verejnými stimulmi, podnietila nebývalý náborový nárast, prišlo najprv bežné vytriezvenie a návrat do normálu a neskôr snaha udržať si náklady pod kontrolou. Mnohí navyše čakali, že po výdychu príde aj nádych.
Nielenže sa tak nestalo, ale firmy pokračujú v prepúšťaní. V tom poslednom však už zďaleka nejde len o kontrolu nákladov – tech giganty, ale aj časť startupovej scény sa čoraz viac odpája od ľudskej práce a prechádza k automatizácii a umelej inteligencii.
To, čo spočiatku vyzeralo ako konšpiračná teória, teraz priznávajú verejne obchodované firmy vo svojich hláseniach regulátorom aj v správach investorom. AI umožňuje niektoré pozície pomerne dobre automatizovať. Veľké jazykové modely a ďalšie nástroje generatívnej umelej inteligencie dokážu v kombinácii s niekoľkými ľuďmi zvládnuť to, čo ešte pred pár rokmi vyžadovalo celé špecializované tímy. To ohrozuje najmä juniorské a podporné pozície a miesta v strednom manažmente. A dokonca sa to už premieta aj do štatistických dát.
Massachusettský technologický inštitút (MIT) túto stredu zverejnil štúdiu, podľa ktorej umelá inteligencia, ktorú majú firmy dnes k dispozícii, dokáže bez problémov nahradiť 11,7 percenta amerického trhu práce. To veľmi hrubým odhadom predstavuje úsporu 1,2 bilióna dolárov na mzdách. Samozrejme, z tejto sumy treba odpočítať náklady na AI tokeny, tie však neustále klesajú.
Dva trendy
Výskum okrem iného poukázal na to, že súčasné prepúšťanie v technologickom sektore a finančníctve je len špičkou ľadovca, ktorá predstavuje iba 2,2 percenta celkovej expozície amerických miezd.
Keď sa pozrieme na ekonomické dáta od konca pandémie, ktoré z amerických vládnych agentúr aj z medzinárodných a súkromných zdrojov agreguje výskumné oddelenie pri Federal Reserve Bank of St. Louis, zistíme jednu zaujímavú vec. Od októbra 2022, čo je zhodou okolností ostrý štart ChatGPT, došlo k dvom zvláštnym protichodným trendom.
Na jednej strane celkový počet ponúkaných pracovných miest v americkej ekonomike neustále klesal a celkovo sa znížil približne o tretinu. Na druhej strane akciový index najväčších amerických firiem, teda S&P 500, vzrástol o 75 percent.
Dôvod asi nikoho neprekvapí – celý index už tri roky poháňa prakticky len historický investičný rozmach v oblasti umelej inteligencie. Čo však prekvapí viac, je fakt, že je to prvýkrát po desaťročiach, keď sa dynamika počtu ponúkaných pracovných miest prestala zhodovať so vzostupom a pádom akciového trhu. Samozrejme, korelácia ešte neznamená kauzalitu, no je to minimálne na zamyslenie.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Karel Wolf.
