Chytré prstene predstavujú novú kategóriu nositeľnej elektroniky, ktorá dopĺňa tradičné fitness náramky či hodinky menším a nenápadnejším formátom. Ide o zariadenia, ktoré sa nosia ako bežný prsteň, ale vo vnútri majú senzory na sledovanie základných telesných funkcií.
Merajú srdcový tep, okysličenie krvi, krvný tlak, telesnú teplotu, dĺžku a kvalitu spánku, úroveň stresu aj každodennú aktivitu. Výrobcovia ich tvoria ako nástroj pre užívateľov, ktorí chcú mať prehľad o zdraví bez veľkého displeja na zápästí.
Novšie modely už neslúžia len na sledovanie zdravotných dát. Vedia aj bezkontaktne platiť a ovládať vybrané funkcie telefónu. Výhodou oproti iným nositeľným zariadeniam je dlhá výdrž batérie, jednoduché používanie a fakt, že prsteň je možné mať na ruke prakticky nepretržite.
Podľa Grand View Research dosiahol trh smart prsteňov v minulom roku hodnotu zhruba 349 miliónov dolárov. Analytici zo spoločnosti Mordor Intelligence očakávajú, že už v tomto roku prekročia 410 miliónov dolárov a do roku 2030 sa priblížia objemu 1,14 miliardy dolárov (len v hardvéri).
Rast podporuje fakt, že prstene umožňujú zbierať dáta v situáciách, kde sú hodinky menej praktické. To je okrem iného dôvod, prečo podľa prognózy trh s nimi porastie až do konca súčasnej dekády tempom vyše 23 percent ročne.
Kam až môže prsteň dorásť
Spoločnosť Oura je najviditeľnejším príkladom, ako rýchlo môže kategória smart prsteňov vyrásť na globálny biznis. Fínska firma vznikla ako výrobca zariadení zameraných na spánok a regeneráciu, postupne ale rozšírila ponuku o funkcie spojené so zdravím a dlhodobým monitoringom tela.
Do minulého roku predala vyše tri milióny kusov a tempo sa zrýchľuje. Tento rok má Oura uzavrieť s tržbami okolo miliardy dolárov, pričom ide o súčet predajov prsteňov, doplnkových služieb a digitálnych predplatných, ktoré klientom interpretujú nazbierané dáta. Budúci rok plánuje vedenie firmy tržby zdvojnásobiť.
Za dynamickými číslami nestojí len spotrebiteľský dopyt. Oura sa dostala aj do korporátnej a inštitucionálnej sféry, kde jej zariadenie slúži ako nástroj na sledovanie záťaže, únavy a zdravotných trendov.
Americké ministerstvo vojny využíva prstene Oura vo všetkých zložkách ozbrojených síl a plánuje ich širšie nasadenie v štúdiách zameraných na výkon, stres a prevenciu chorôb.
Firma zároveň masívne investuje do softvéru a umelej inteligencie. Podporuje predpovede zdravotných trendov, integráciu s aplikáciami na meranie cukru v krvi a výskum krvného tlaku.
Cieľom je urobiť z prsteňa nástroj, ktorý neukazuje len štatistiky, ale dokáže užívateľovi poskytovať odporúčania a predchádzajúce varovania pred zhoršením zdravotného stavu. Oura sa tak profiluje ako jeden z prvých hráčov, ktorí prepájajú nositeľnú elektroniku s preventívnou medicínou.
Česko ako experimentálne ihrisko
Český trh sa medzitým ukazuje ako ideálne prostredie na skúšanie nových platobných technológií. Česi sú zvyknutí na bezkontaktné platby a relatívne rýchlo prijímajú tento typ zariadenia. Aj preto v krajine vznikol smart ring, ktorý spája meranie zdravotných ukazovateľov s možnosťou platiť pri termináli.
„Pri vývoji sme nachodili nespočetné množstvo krokov, testovali sme ho vo fitku aj v bazéne a porovnávali ho s konkurenciou,“ popisuje vývoj produktový riaditeľ Jiří Svoboda. Meria osem telesných parametrov, podporuje viac ako 150 typov aktivít a vďaka keramickému telu je odolný voči vode aj nárazom.
Kľúčovú úlohu hrá prepojenie s bankovou infraštruktúrou. Za posledný rok (do septembra 2025) používatelia vykonali pomocou prsteňov viac ako milión platieb, čo potvrdzuje, že táto forma platenia si môže nájsť miesto v každodennom správaní domácich spotrebiteľov.
Práve jednoduchosť použitia je aj podľa vedenia Niceboya dôvod, prečo mohol produkt vzniknúť v Česku. Generálny riaditeľ podniku Michal Čarný to komentuje týmito slovami: „Prsteň sme navrhli ako každodenného pomocníka pre ľudí, ktorí chcú žiť vedomejšie, zdravšie a pohodlnejšie vo všetkých sférach života.“
Ďalším prvkom, ktorý posúva český trh do úlohy testovacieho laboratória, je spolupráca s vydavateľom platobných kariet Mastercard. Jeho infraštruktúra umožňuje tokenizované platby aj pri takých malých zariadeniach, čo eliminuje prenos čísla karty a zachováva rovnakú bezpečnosť ako pri mobile alebo hodinkách.
„Česko dlhodobo patrí medzi najrýchlejšie digitalizujúce sa trhy v Európe. Drvivá väčšina platieb je dnes bezkontaktných a rýchlo rastie aj využívanie digitálnych peňaženiek a chytrých zariadení – metód, kde je karta nahradená tokenom, šifrovaným jednorazovým kódom. Vďaka tomu sú digitálne platby ešte bezpečnejšie, a práve táto technológia umožnila aj rýchly nástup nositeľných platobných zariadení,“ uviedla Jana Lvová, generálna riaditeľka Mastercardu pre Česko a Slovensko.
S platením mobilom podľa nej už má skúsenosť 54 percent Čechov, pri chytrých hodinkách je to okolo 20 percent. Z dát Mastercardu vyplýva, že viac ako každá druhá platba v kamenných obchodoch v súčasnom čase prebieha mobilom, hodinkami, prsteňom alebo náramkom – za tri roky ide o nárast o takmer 40 percent.
Náušnice ako ďalší šikovný šperk?
Trh nositeľnej elektroniky mieri k ešte menším a nenápadnejším artiklom. Po prsteňoch prichádzajú zariadenia, pri ktorých vám na prvý pohľad nenapadne, že dokážu niečo merať. Príkladom sú múdre náušnice Lumia 2, ktoré sledujú napríklad prietok krvi v uchu, teplotu, srdcovú frekvenciu aj menštruačný cyklus.
Výrobcovia tým dávajú najavo, že ďalšia vlna môže prísť v podobe elektroniky, ktorá už nebude ani na očiach. Zmizne do šperkov, náušníc alebo doplnkov a bude pracovať sama, ticho a priebežne.
Z dnešných šikovných prsteňov sa tak môže stať predobraz kategórie, ktorá už nebude pôsobiť ako zariadenie, ale skôr ako neviditeľný prvok nášho každodenného fungovania.
„Platenie je – a malo by byť – predovšetkým o voľbe zákazníka. Trend je ale zrejmý: ľudia chcú mať možnosť bezpečne zaplatiť kedykoľvek, kdekoľvek a akokoľvek. Niekedy prsteňom, inokedy mobilom alebo hodinkami a pri online nákupe ideálne na pár klikov bez odpisovania čísla karty. Dobrá správa je, že súčasné technológie umožňujú spojiť pohodlie, bezpečnosť a rýchlosť.“
Prstene sa tak môžu stať bežnou voľbou pre určité situácie – pri športe, cestovaní alebo všade tam, kde ľudia chcú mať pri sebe čo najmenej vecí.
Nejde o to, aby nahradili iné metódy platenia, ale aby rozšírili ponuku. Budúcnosť platieb nebude spočívať v jedinej dominantnej forme, ale vo väčšej rozmanitosti a slobode, ktorú si užívatelia postupne osvojujú.
Autor článku je Pavel Kohár, Forbes.cz
