Od odstavených výrobných liniek po úniky citlivých dát. Kyberútoky spôsobujú aj slovenským firmám stámiliónové škody a menia ich investičné priority. Viac ako 60 percent organizácií na Slovensku plánuje v roku 2026 zvýšiť rozpočet na kybernetickú bezpečnosť.
Išlo o jeden z najzávažnejších kyberútokov v súkromnom sektore v roku 2025. Britská automobilka Jaguar Land Rover musela odstaviť výrobu vo všetkých výrobných závodoch po celom svete vrátane fabriky v Nitre.
Spôsobilo to priame škody v stámiliónoch eur a nepriame škody na reputácii. V roku 2025 kyberútok zasiahol aj japonský pivovar Asahi, ktorý je majiteľom domáceho pivovaru vo Veľkom Šariši.
Ide len o niektorého z celosvetovo známych kybernetických útokov. Prebehlo ich však omnoho viac – aj na Slovensku. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti Check Point, počas roka 2025 smerovalo na jednu organizáciu u nás viac ako 1 800 kybernetických útokov týždenne.
„Ročná krivka početnosti kyberútokov v čase je s miernymi odchýlkami zhodná s globálnou krivkou,“ napísala vo svojej analýze firma. Aj preto sa spoločnosti v roku 2026 pripravujú podľa poradenskej firmy PwC na zlepšenie svojej kybernetickej bezpečnosti.
Rozmanitejšia paleta techník
Píše sa január 2025 a na Slovensku podľa Check Pointu prebieha veľký kybernetický útok a únik dát. Zasiahnutý bol Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, čo na dlhé týždne ovplyvnilo dostupnosť databázy vlastníctva nehnuteľností.
Viaceré médiá vrátane magazínu Forbes uviedli, že kataster sa stal obeťou neznámej ransomvérovej skupiny. Aktuálne sa s kybernetickým útokom pasuje ministerstvo hospodárstva.
„Vnímame možné riziká vrátane geopolitickej situácie, ktoré sa odzrkadľujú na frekvencii i výskyte útokov. Napríklad len za prvý polrok 2025 sme zaznamenali také množstvo incidentov ako za celý rok 2024, takže medziročný rast je približne dvojnásobný,“ hovorí Michal Korec, hovorca Orange Slovensko.
V prvom polroku podľa štatistík firmy Check Point bolo v priemere 1 835 kybernetických útokov týždenne, v druhom v priemere 1 831 útokov. V porovnaní s druhým polrokom minulého roka išlo podľa nej o nárast 27 percent.
„V tomto roku sme pozorovali rozmanitejšiu paletu techník aj spôsobov, akými hackeri napádajú firmy,“ povedal pre Forbes Ondrej Kubovič, špecialista na kybernetickú bezpečnosť zo spoločnosti ESET.
Konkrétne ide o zvýšenie objemu aj kvality phishingu a jeho rôznych druhov – quishing, smishing a vishing. Útoky prostredníctvom sociálneho inžinierstva založené na psychologickej manipulácii sú podľa Kuboviča omnoho presvedčivejšie ako kedysi.
Jedným z hlavných dôvodov je podľa neho určite dostupnosť nástrojov umelej inteligencie, vďaka ktorým dokážu útočníci zosnovať uveriteľne pôsobiace podvody.
„Umelá inteligencia pomáha hackerom zbierať informácie o potenciálnych obetiach, písať presvedčivé texty či vyrábať obrazový, zvukový alebo video materiál, ktorý oklame používateľa,“ dodáva Kubovič.
Firmy chcú viac investovať
Viac kybernetických útokov a ich zmeny ukazujú, že firmy na Slovensku plánujú v roku 2026 viac investovať do bezpečnosti. Ako vyplýva z veľkého prieskumu poradenskej spoločnosti PwC, až 61 percent organizácií plánuje zvýšiť rozpočet na kybernetickú bezpečnosť.
Najväčšia skupina – štvrtina respondentov – chce v budúcom roku minúť na kybernetickú bezpečnosť o šesť až 10 percent viac ako tento rok. Miernejší nárast plánuje 17 percent opýtaných.
Výrazné navýšenie rozpočtu, teda o 15 percent a viac, avizuje viac ako desatina slovenských organizácií. Je to viac ako rovnaká kategória pri celosvetovom pohľade. Takmer pätina organizácií svoj rozpočet meniť nemieni a tri percentá ho plánujú dokonca znížiť o viac ako 15 percent.
Investície do kybernetickej bezpečnosti považuje za adekvátne a nevyhnutné aj z pohľadu tržieb tretia najväčšia banka na Slovensku – Tatra banka.
„Výdavky na bezpečnosť prirodzene rastú v dôsledku rizík vyplývajúcich z aktuálnej geopolitickej situácie, ako aj z nových technologických hrozieb,“ povedala pre Forbes Simona Miklošovičová, hovorkyňa banky.
Spoločnosť Orange do kybernetickej bezpečnosti investuje 3,5 až 4,5 percenta z celkových investícií firmy, v závislosti od projektov i aktuálnych potrieb. Investície najviac smerujú do oblasti cloudových služieb a umelej inteligencie, respektíve ochrany týchto segmentov.
Dôvody investovania
Viac peňazí do posilnenia kybernetickej bezpečnosti chcú firmy investovať preto, aby boli v súlade s reguláciami. Ako hlavný dôvod to uviedlo 56 percent slovenských organizácií, celosvetovo to bola takmer tretina firiem a inštitúcií.
Silným motivátorom pre navýšenie výdavkov na kybernetickú bezpečnosť je pre slovenských technologických a biznisových lídrov aj modernizácia technológie či ochrana dát. Dôležitým faktorom je aj zlepšovanie v oblasti riadenia rizík.
Proaktívne opatrenia
„Kybernetická bezpečnosť je však predovšetkým o pripravenosti. Za najefektívnejší prístup sa považujú proaktívne opatrenia – monitoring, vyhodnocovanie náznakov, testovanie a školenia. Ide o investície, ktoré majú predchádzať krízam,“ dodáva PwC.
Firmy podľa Esetu chránia omnoho viac než iba počítače či servery. Chránia si svoje know-how, obchodné tajomstvá, dáta zákazníkov, plynulosť výroby, ale aj svojich zamestnancov a ich pracovné prostredie.
Úspešný kybernetický útok môže podľa neho spôsobiť výpadok služieb, finančné straty, poškodenie reputácie a v krajnom prípade ohroziť samotnú existenciu firmy.
„Kybernetickú bezpečnosť považujeme za veľmi dôležitú, pretože vieme, akú hodnotu majú naše informačné aktíva. Sú jadrom našej výroby a závisí od nich naša konkurencieschopnosť,“ povedal Ján Bača, hovorca U. S. Steel Košice.
Vplyv umelej inteligencie
Ako ukazuje prieskum poradenskej spoločnosti, umelá inteligencia má potenciál zmeniť odvetvie kybernetickej bezpečnosti. Ochrana pred kybernetickými hrozbami sa podľa PwC postupne automatizuje.
„AI agenti – autonómne systémy, schopné konať aj bez priameho zásahu človeka – sa menia z analytických nástrojov na digitálnych asistentov, ktorí dokážu samostatne reagovať, no i spolupracovať s ľudskými tímami,“ píše poradenská spoločnosť.
Dodáva, že ich schopnosť inicializovať bezpečnostné odozvy z nich robí nástroje, ktoré zvyšujú efektivitu aj produktivitu. Napriek tomu ju firmy v mnohom nevyužívajú. Hlavným problémom je nedostatok relevantných zručností.
Aj preto na trhu práce rastie dopyt po viac kvalifikovaných pozíciách. Miznú rutinné úlohy, firmy hľadajú expertov, ktorí sú schopní pracovať s pokročilými technológiami.
„Rastie potreba skúsených profilov, ktoré dokážu reagovať na komplexnejšie výzvy a technologické zmeny vrátane tých, ktoré prináša umelá inteligencia,“ povedala pred časom pre Forbes Jitka Adámková, riaditeľka pre ľudské zdroje a členka predstavenstva Slovak Telekom.
Bariérou je však podľa PwC do istej miery aj neistota. Pätina opýtaných organizácií uviedla v prieskume nejasnú chuť riskovať pri využívaní umelej inteligencie. Problémom sú aj kompetenčné nejasnosti.
Kvantové problémy zatiaľ firmy neriešia
Kybernetickú bezpečnosť okrem umelej inteligencie môžu ovplyvniť podľa poradenskej spoločnosti aj kvantové technológie. Firmy sa však na ne zatiaľ aktívne nepripravujú.
Len desatina spoločností je v pilotnej či implementačnej fáze nejakého projektu, zatiaľ čo viac ako polovica sa kvantovej odolnosti vôbec nevenovala alebo sa nevedela vyjadriť.
„Organizácie, ktoré nezachytia prechod na post-kvantové šifrovanie, môžu v budúcnosti čeliť ohrozeniu citlivých dát, autentifikačných služieb či celých komunikačných systémov,“ dodala poradenská spoločnosť.
Pripravenosť na kvantovú éru preto podľa PwC neznamená len technologický posun, ale aj strategickú zmenu v prístupe k bezpečnosti. „Na Slovensku však takýto posun zatiaľ nenastal,“ dodala.
