Záujem o dlhovekosť aj regeneratívnu medicínu rýchlo rastie. „Oslovujú nás podnikatelia, že by radi vybudovali laboratóriá na kultiváciu ľudských buniek,“ hovorí v rozhovore pre Forbes Michal Zahradníček, spoluzakladateľ a väčšinový vlastník biotechnologickej spoločnosti Primecell, s tým, že na firmu sa obracajú tí najbohatší.
„Teraz monetizujeme to, čo sme sa začali učiť pred 15 rokmi,“ poznamenáva Zahradníček a verí, že náskok pred konkurenciou môže pomôcť. Firma Primecell pokrýva celú oblasť regeneratívnej medicíny. Má tkanivovú banku, tkanivá odoberá, spracováva, ale zvláda aj zásahy do buniek a génov. Zahradníček verí, že Primecell časom pomôže pri predlžovaní ľudského života.
Sám začínal v IT biznise. V 90. rokoch jeho firma nakupovala čipy a pamäte na Taiwane a v Spojených štátoch a vozila ich do Česka. Medzi jeho zákazníkov patrili Petr Kellner alebo Pavel Tykač. Ako prvý dovážal do Česka čipy spoločnosti Nvidia.
Stovky miliónov korún z predaja IT firiem vložil do biotechnológií. „Bol som súčasťou tímu, ktorý pripravoval reformu zdravotníctva na Slovensku,“ opisuje. Navyše, so svojou firmou Webcom dodával softvér do nemocníc. Aj preto sa od technológií obrátil k medicíne a v roku 2007 so spoločníkom Ivom Kristenom založil spoločnosť Primecell. Dnes odhadovaná trhová hodnota nehmotných aktív skupiny, najmä patentov, predstavuje minimálne 12 miliárd korún.
Nedávno podnikateľ navyše rozbehol fond Life BioCeed, ktorý chce vedecké nápady ležiace v zásuvkách dostať do praxe. So spoločníkmi poskytol pol miliardy korún na podporu medicínskych a biotechnologických projektov. Zatiaľ podporí napríklad nový spôsob diagnostiky rakoviny z krvi.
Dá sa na biotechnológiách v Česku zarobiť?
Zarobiť sa dá takmer na všetkom. Záleží na uhle pohľadu. V investičnom horizonte 15 rokov sa na biotechnológiách zarobiť dá. V priebehu piatich rokov sa to väčšinou nestihne. Takže s firmou Primecell máme vietor v plachtách vlastne až teraz. Pomáha nám aj obrovský záujem o kvalitný a dlhý život a spomalenie starnutia. Ukazuje sa, že život nemožno predĺžiť a skvalitniť bez regeneratívnej medicíny, bez zásahu na úrovni buniek a génov. A to je odbor, ktorému sa venujeme 20 rokov.
Takže je po regeneratívnej medicíne väčší dopyt?
Záujem po celom svete je gigantický. Vidíme to aj v médiách, kde sa často spomína longevity či anti-aging. To, čo sme sa viac než 15 rokov s firmou Primecell učili a na čo sme stavili, teraz monetizujeme. Obracajú sa na nás podnikatelia a chcú s nami budovať laboratóriá na kultiváciu ľudských buniek. Vedia totiž, že môžu prispieť k tomu, aby ľudské telo starlo pomalšie.
O akých podnikateľov ide?
Oslovilo nás viacero miliardárov.
Miliardári za vami chodia a žiadajú pre seba omladzovacie kúry?
Áno, aj miliardári chcú žiť dlhšie vo vyššej kvalite, ale menovať nemôžem. A ešte na tom chcú zarobiť. Napokon, viacero miliardárov v Amerike a v Ázii si už postavilo vlastné laboratóriá zamerané na predlžovanie života. Patria medzi nich napríklad Elon Musk alebo Peter Thiel a ďalší.
Nie je to síce fér, ale bohatí ľudia jednoducho hľadajú spôsoby, ako žiť dlhšie a lepšie. My však túto myšlienku a koncept nezdieľame. Vyvíjame technológie v regeneratívnej medicíne primárne pre široké využitie, nielen pre vyvolených.
Požadujú českí miliardári napríklad infúzie krvnej plazmy, aké používa na omladzovanie americký podnikateľ Bryan Johnson? Alebo ich zaujímajú iné postupy?
Myslím si, že ani Johnson, ani krvná plazma nie sú úplne dobrým príkladom hodným nasledovania. My robíme len veci, ktoré stoja na vedeckom základe.
Výskumom pokrývame celú oblasť regeneratívnej medicíny. Prevádzkujeme najväčšiu tkanivovú banku v Európe, vieme, ako tkanivá a bunky odobrať, spracovať a pripraviť na prípadnú aplikáciu u príjemcov, pri ktorých ochoreniach fungujú a kde, naopak, nie.
Máme za sebou aj množstvo klinických štúdií. S Fakultnou nemocnicou u svätej Anny v Brne sme zrealizovali výskum využitia mezenchymálnych kmeňových buniek, ktoré majú široké regeneračné schopnosti pri liečbe mnohých závažných ochorení. Naučili sme sa vyrábať exozómy, ktoré sa využívajú na „komunikáciu“ medzi bunkami a pri obnove tkanív. Dokážeme vytvárať NK bunky imunitného systému. Vieme tkanivá a bunky skladovať a dávkovať.
Navyše, sme pravdepodobne jediní v Európe, kto ovláda celý reťazec regeneratívnej medicíny. Aj preto mojich kolegov pozývajú prednášať na konferencie o dlhovekosti – napríklad minulý mesiac sme sa zúčastnili špičkovej konferencie v Rijáde, Saudskej Arábii, kde sme prednášali na túto tému.
Ako teda podľa vás vyzerá cesta k predĺženiu života?
Všetci vieme, že nevyhnutnou podmienkou je životný štýl – teda čo a ako jeme, ako športujeme, spíme, aké máme medziľudské vzťahy a ako eliminujeme stres.
S pribúdajúcim vekom človek zvyčajne častejšie trpí chronickými ochoreniami srdca a ciev, neurologickými chorobami, ako je Alzheimerova choroba, cukrovkou alebo napríklad rakovinou. To sú vlastne zásadné symptómy starnutia. A ideálne je dosiahnuť stav, aby sa vôbec neobjavili.
Mali by sme sa snažiť odstrániť príčiny spomínaných ochorení, nie riešiť symptómy. Príčiny sa vo väčšine prípadov dajú nájsť na úrovni imunity a metabolizmu. Aj preto Primecell investoval napríklad do spoločnosti Neurona Lab, ktorá vytvorila AI na rýchlejšiu a presnejšiu diagnostiku Alzheimerovej choroby. A aj preto teraz zakladá Advanced Institute of Diagnostics, ktorého cieľom je zlepšiť existujúce diagnostické metódy.
Čomu konkrétne sa v Primecelli venujete?
Zameriavame sa najmä na regeneratívnu medicínu a bunkové manipulácie. Zaujíma nás celý aplikovaný výskum, ktorý sa týka ľudských buniek. Zamestnávame približne 120 ľudí. Tí popri vlastných výskumoch „upravujú“ nápady iných vedcov do stavu, keď je možné začať výrobu a spustiť klinické hodnotenie. Ladíme detaily výrobných postupov, čo je vždy nesmierne náročné a trochu alchýmia. O úspechu či neúspechu často rozhodujú úplné maličkosti.
O aké nápady vedcov ide?
Napríklad o spomínaný výskum Fakultnej nemocnice u svätej Anny. S profesorom Romanom Hájkom a jeho tímom z Ostravskej univerzity sme sa zase dlhodobo venovali univerzálnej bunkovej terapii pri rakovinách krvi, pri ktorej sa pacientom aplikujú upravené bunky imunitného systému. Michal Šimíček z tohto tímu za svoju prácu získal cenu Neuron.
S Biotechnologickým ústavom Akadémie vied ČR sme spolupracovali na vývoji metódy na odhaľovanie poškodených spermií. Cieľom bolo vybrať tie zdravé, použiteľné na umelé oplodnenie. Odhadovali sme však, že vývoj diagnostickej súpravy a získanie potrebnej certifikácie by trvalo osem až 10 rokov. Projekty posudzujeme aj z hľadiska ekonomickej návratnosti, preto sme sa v tomto prípade rozhodli projekt predať inému investorovi a vo financovaní nepokračovať.
S IKEM-om sme sa podieľali na vytvorení ciev malého priemeru osadených bunkami. Náš vlastný tím teraz vyvíja nervy, ktoré by sa dali využiť ako náhrada u pacientov s poškodením.
Zarábate aj na liečivých náplastiach…
Vyvinuli sme náplasti na hojenie diabetických chronických rán. Licencie sme predali viacerým spoločnostiam, jednou z nich bola Zentiva. Celková hodnota predaných licencií dosiahla dve a pol miliardy korún. Náplasť na báze amniovej membrány, teda placentárneho obalu, sa dnes predáva v niekoľkých krajinách.
Vo výskume liečby chronických rán pokračujeme ďalej. Cieľom je upraviť náplasť tak, aby bola použiteľná aj v domácej liečbe, nielen v špecializovaných centrách. To umožní vyliečiť viac pacientov, odľahčiť lekárom a zároveň znížiť náklady.
Amniovú membránu využívame aj v injekciách na liečbu osteoartrózy. Odhadujeme, že tento postup môže o tri až päť rokov oddialiť kompletnú výmenu kĺbu postihnutého artrózou. Zlepšuje jeho pohyblivosť a zmierňuje bolesť. V súčasnosti pripravujeme klinickú štúdiu.
Popri regeneratívnej medicíne sa Primecell venuje aj uchovávaniu ľudských tkanív. Na čo slúžia?
Využívajú sa pri liečbe obrovského spektra ochorení, úrazov a poranení. Naše Národné centrum tkanív a buniek je najväčším spracovateľom ľudských tkanív v Európe. Na výrobu využívame rôzne typy tkanív od živých aj zosnulých darcov, ktoré spracovávame priamo na mieru konkrétnym pacientom.
Ako konkrétne?
Napríklad placenta slúži na opravy poškodenej očnej rohovky. Z kostí sa pripravujú výplne poškodených čeľustí v stomatológii. Kostné náhrady sa využívajú u onkologických pacientov. Veľmi žiadanou položkou sú aj šľachy a menisky pre športovcov.
V máji ste predali Národné centrum pupočníkovej krvi. Prečo?
Strategicky to nezapadalo do toho, čo chce Primecell robiť o 10 rokov. Banka pupočníkovej krvi uchováva bunkový materiál darcov pre ich vlastné budúce potreby. My sa viac zameriavame na spracovanie buniek, keď sa darcovský materiál po úprave využíva u iných pacientov. To je cesta k riešeniu príčin najrozšírenejších chronických ochorení a zároveň k dlhšiemu životu vo vyššej kvalite.
Navyše, išlo o výhodný obchod v hodnote rádovo stoviek miliónov korún. Predali sme kľúčový patent aj centrum nemeckej biotechnologickej spoločnosti Vita 34, ktorá je svetovou jednotkou v tomto odbore a je veľmi ďaleko vo využívaní pupočníkovej krvi a tkaniva pupočníka.
Menšinový podiel v Primecelli pred časom kúpila skupina Penta. Ako to ovplyvňuje váš biznis?
Partnerstvo s Pentou nám otvorilo cestu k špičkovým lekárom z jej nemocníc a kliník. Môžeme s nimi konzultovať novo vyvíjané postupy či prípravky a otvorene sa ich pýtať na názor. Keď sa novinka dostane na trh, môžeme na distribúciu využiť sieť lekární Dr. Max, ktoré takisto patria Pente. Klinické pracoviská Penty vhodne dopĺňajú celý ekosystém Primecellu.
Koľko peňazí stál rozbeh biotechnologického biznisu?
Do Primecellu som za celý čas vložil viac než jeden a pol miliardy korún. Na vybudovanie inkubátora 4Medi sme navyše získali z európskych zdrojov dotáciu vo výške približne 330 miliónov korún.
Spomínanú jednu a pol miliardy korún ste zarobili v IT biznise?
Áno. V roku 2008 sme predali IT distribútora BGS Levi s obratom 13 miliárd korún. Neskôr našu softvérovú spoločnosť Webcom, ktorá poskytovala informačné systémy, kúpila Konica Minolta. A nedávno túto transakciu dokonca označila za svoju najlepšiu akvizíciu v Európe.
Ako ste sa vôbec dostali k podnikaniu v IT?
Začiatky siahajú do 90. rokov, keď pri zrode stála partia nadšencov, ktorá mala v Přerove v pivnici pláty čipov a mikroprocesorov a ďalej ich predávala. Chodili za nami tí, ktorí kompletizovali počítače alebo kopírky. Firmu založil Ivo Kristen, ktorého som spoznal v čase, keď som pracoval ako finančný riaditeľ nadnárodnej korporácie a on nám vtedy predával počítače.
Náš biznis postupne rástol. Nakoniec k nám chodili nakupovať takmer všetci, ktorí potrebovali čipy a procesory vrátane firiem pánov Tykača a Kellnera. Nikto iný okrem Leviho nevedel čipy do Česka poriadne dovážať, bol to veľmi rizikový biznis.
V čom ste boli lepší než konkurencia?
Pridaná hodnota firmy BGS Levi spočívala v tom, že sme vedeli nakupovať procesory a čipy, čo je v podstate spotový biznis. Platilo to najmä na burzách na Taiwane a v Amerike, kde sa – podobne ako s akciami – obchodovalo s čipmi. Procesor alebo čip určitých parametrov sa v podstate predával v aukciách.
Úspech spočíval v tom dobre nakúpiť, do 24 hodín dostať tovar do Česka a rýchlo ho predať. Zároveň bolo potrebné si postrážiť, aby vám v zahraničí nezabalili iný, napríklad menej výkonný čip. Prišiel potom balík za tri milióny korún a vy ste tovar, ktorý nikto nechcel, museli predať pod nákupnou cenou.
My sme mali svojich ľudí priamo na Taiwane a v Amerike, takže sa nám to nestávalo. Ostatní to väčšinou robili na diaľku, a preto im to nefungovalo.
Vynikali ste ešte v niečom?
Z dnešného pohľadu je zaujímavé aj to, že sme pred 20 rokmi ako prví uviedli na český trh čipsety od Nvidie. Vtedy trhu dominovali čipy od Intelu a AMD, Nvidia vyrábala prvé grafické čipsety. Mali sme v Levi expertov, ktorí boli už vtedy presvedčení, že raz bude všetko vo forme obrázkov, a tak sme Nvidiu vyskúšali.
Bol o ňu záujem?
Zo začiatku grafické čipsety nikto veľmi nechcel, ale nálada sa rýchlo zmenila. Nakoniec sme trh presvedčili a začali vo veľkom predávať Nvidie, čo spôsobilo veľkú nevôľu Intelu a AMD.
Prečo ste sa vlastne rozhodli firmu BGS Levi predať?
Levi pôsobil na B2B trhu v princípe ako veľkoobchod. Obchodný model sa s príchodom internetu začal meniť a cítili sme, že firma potrebuje zásadné investície, aby zostala konkurencieschopná a mohla sa z veľkoobchodu premeniť na maloobchodného predajcu.
Dobrým príkladom je napríklad Alza, ktorá bola v začiatkoch naším zákazníkom. Vždy niekto od Aleša Zavorala prišiel, kúpil 10 notebookov a odviezol ich do Prahy. A ďalší týždeň kupoval napríklad ďalších 10 notebookov. Vtedy sa mi zdalo nezmyselné vystavovať notebooky niekde v showroome, ale bolo to efektívne, bol to dobrý model a začiatok premeny celého trhu. Transformácia našej firmy do podobnej podoby by však bola nákladná, pravdepodobne aj veľmi riziková, my sme už boli trochu unavení, takže sme sa rozhodli radšej pre predaj.
Na začiatku sme mali tri startupy. Webcom totiž vlastne vznikol fúziou našich troch firiem. Tie sa zrodili niekedy v polovici 90. rokov, keď sa na ostravskej Stodolní ulici stretla partia internetových nadšencov. Išlo prevažne o Ostravákov, ktorí vyštudovali Mat-fyz a chceli robiť internet. Ja s Ivom Kristenom sme im poskytli kapitál a stali sme sa majoritnými akcionármi.
Páčila sa nám ich stratégia a zameranie na vývoj webových aplikácií a e-shopov, čo bola absolútna novinka. Neskôr sme prišli na trh s webshopom distribuovaným na cédečko, pretože ešte neexistoval žiadny App Store ani Google Play. Vyzeralo to tak, že ste si zobrali cédečko, nainštalovali ho do počítača a mali ste firemný e-shop. Spoločnosti ako Mountfield a ďalší maloobchodníci to začali využívať. Naším najväčším zákazníkom boli brazílske telekomunikácie.
Firma sa potom postupne zmenila na dodávateľa softvéru a podnikových informačných systémov pre stredný segment. Významnými klientmi boli aj fakultné nemocnice, pre ktoré sme vyvinuli špecifické riešenia na riadenie zdravotníckych zariadení. A práve tam sa možno začala moja úvaha o biomedicíne a biotechnológiách.
Prečo ste vlastne opustili IT a vrhli sa na biotechnológie?
Musím sa priznať, že informačné technológie ma po čase prestali úplne napĺňať. Po roku 2000 išlo v podstate o dosť nudnú oblasť, ktorej dominovali firmy ako IBM či Microsoft a bolo ťažké sa vedľa nich presadiť. V 40 rokoch som bol vo finančnej situácii, že by som už do konca života nemusel nič robiť. Zdalo sa mi však, že je priskoro na to, aby som oddychoval a hral golf.
Chcel som si preto vyskúšať iný odbor a venovať sa podnikaniu, ktoré bude mať celospoločenský vplyv a v ktorom budú zohrávať kľúčovú úlohu inovácie. Naháňanie sa za tým, či budem predávať určitý tovar s maržou tri, päť alebo 10 percent, ma nebavilo. Pripadalo mi to ako premárnený čas.
Potom som bol súčasťou tímu, ktorý pripravoval reformu zdravotníctva na Slovensku, a pracoval som pre slovenského ministra financií Ivana Mikloša. Ten sa vyznačoval progresívnym prístupom k inováciám. Zároveň nás pri dodávkach softvéru do nemocníc oslovovali s otázkou, či by sme im nepomohli s inováciami a transferom. A tak sme založili biotechnologickú firmu Primecell.
Chceli sme prenášať do praxe výsledky výskumu v oblasti regeneratívnej medicíny a bunkových manipulácií. A tak som sa rozhodol pre prvé investície do tohto pre mňa fascinujúceho a úplne nového odboru.
Tým sa to však neskončilo. Nedávno ste rozbehli ešte fond Life BioCeed. Prečo?
Všetci hovoria o tom, že Česko je montovňa a že by sme z neho mali urobiť mozgovňu. Hovorí sa o potrebe vytvoriť ekonomiku postavenú na vysokej pridanej hodnote a že ju nájdeme vo výskume, no v oblasti medicíny, biológie a prírodných vied túto pridanú hodnotu takmer nikto nehľadá.
Nikto systematicky neprechádza české výskumy, aby zistil, či sa dajú využiť v praxi. Nikto nerobí transfer. A podobná situácia je vlastne v celej strednej a východnej Európe. Ležia tu potenciálne cenné aktíva, len si ich nikto nevšíma.
Fond sme založili preto, aby sme zistili, aký výskum prebieha v laboratóriách. Vybrali sme ten najlepší a dostali ho na trh vo forme produktu, napríklad lieku. Výskumníkom ponúkame pomoc s transferom ich nápadov do praxe.
Do fondu ste vložili pol miliardy. Chystáte sa túto sumu ďalej navyšovať?
Ak by peniaze nestačili, vieme ich formou spoločných investícií navýšiť na štvornásobok či päťnásobok, teda na viac než dve miliardy korún. Prizvali by sme k spolupráci najmä zahraničné fondy zamerané na biotechnológie. K tomu by sme sa však odhodlali až vtedy, keď sa konkrétny výskum dostane do pokročilejšieho štádia.
Ako ste sa dali dokopy s ďalšími spoluzakladateľmi fondu?
Majiteľa firmy Medin, vyrábajúcej implantáty a lekárske nástroje, Miroslava Havlíčka poznám dlhé roky. Martina Alberta, vedeckého riaditeľa a viceprezidenta Zentivy, som spoznal v čase, keď sme tejto firme predávali licenciu na bionáplaste. S Gernotom Mittendorferom, bývalým CEO Českej sporiteľne a finančným riaditeľom skupiny Erste, sme sa stretávali roky. Je to veľmi inovatívny človek, no dlhší čas bol viazaný na iné projekty, takže sme s fondom museli chvíľu počkať.
Ako máte vo fonde rozdelené role?
Každý z nás vlastní vo fonde štvrtinu a každý poskytol štvrtinu financií. Investície posudzujeme všetci štyria spoločne. Často sa líšime v pohľade na riziká a príležitosti, čo vyplýva z našich rozdielnych skúseností. Martin Albert má najbližšie k oblasti liekov, Mirek Havlíček k zdravotníckym pomôckam, ja k regeneratívnej medicíne a bunkovým manipuláciám. Nakoniec sa však vždy musíme nejako dohodnúť.
Ako hľadáte projekty, ktoré podporíte?
V strednej a východnej Európe sme si definovali približne 300 kľúčových vedeckých inštitúcií zameraných na oblasť life science. Až 200 z nich sme už oslovili a zatiaľ reagovalo 50. Predstavili nám 200 výskumných projektov. Päť z nich je natoľko kvalitných, že sa dostali pred našu investičnú komisiu. Tá jeden projekt zamietla, dva schválila a ďalšie dva ešte posudzuje.
Ktoré projekty boli schválené?
Podpísali sme zmluvu o investícii do vývoja liečby Nethertonovho syndrómu, čo je zriedkavé genetické kožné ochorenie detí, na ktoré doteraz neexistuje liek. Výskumníkom z Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied ČR sa podarilo identifikovať gén zodpovedný za vznik tohto ochorenia. Tím Radislava Sedláčka už začal vyvíjať postup, pri ktorom sa poškodený a zmutovaný gén nahrádza priamo v bunkách kože. Génová terapia patrí v posledných rokoch k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim oblastiam biomedicíny.
Popri tom sme investovali do vývoja novej, rýchlejšej a šetrnejšej diagnostiky rakoviny z krvi, konkrétne mnohopočetného myelómu. Páči sa nám, že by mohla zásadne zmeniť prístup k liečbe tohto ochorenia. Na vyhodnotenie jej úspešnosti bolo doteraz potrebné odobrať kostnú dreň pred liečbou aj po nej, čo je pre pacientov veľmi zaťažujúce, najmä ak sa musí postup opakovať. Lekári z Fakultnej nemocnice Hradec Králové však prišli s postupom, ktorý umožní odhaliť mnohopočetný myelóm z krvného testu.
O ďalších dvoch projektoch v súčasnosti rokujeme s laboratóriami v Poľsku. Čakáme, či druhá strana odsúhlasí naše podmienky odkúpenia licencie. Nádejne vyzerajú aj niektoré výskumy na univerzite vo Viedni.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorkou je Eva Hníková.
