Všetko odštartovala vôňa dreva. Obrat Filipa Štěpničku zo sveta IT a logistiky k drevu sa nezačal plánom na biznis, ale obyčajnou rekonštrukciou.
„Na chalúpke som zachraňoval staré trámy. To drevo voňalo, menilo sa pod rukami a po rokoch pri obrazovke mi došlo, ako veľmi mi chýba nechať po sebe niečo hmatateľné,“ spomína. Priviedlo ho to k výrobe pier Comenivs, s ktorými sa dostal aj na japonské Expo a ktorými prezident obdarúva cisára aj pápeža.
Jeho cesta viedla cez učebňu ČVUT do logistiky, od e-shopov s RC modelmi k ručnému sústruhu v horskom „zrube“. Príbeh Filipa Štěpničku je zároveň príbehom podnikateľskej húževnatosti.
Už pri prvej predajnej akcii predal perá Comenivs za 1,6 milióna korún (cca 65 760 €). Navyše ide o perá takej kvality a excelentnosti, aké sa v Česku doteraz nedosiahli.
V skutočnosti je to séria tvrdých volieb, perfekcionizmu na hrane posadnutosti a neochoty „robiť veci len tak“. „Bol som chalan, ktorý vyšiel zo školy rovno do ekonomickej krízy. So 150 tisícmi som rozbehol vlastný e-shop a sedem rokov bojoval,“ opisuje svoje začiatky. Lenže jeho dodávatelia skrachovali, a tak sa „dal zamestnať“. Cez pozície ako key account manager sa dostal do IT a kyberbezpečnosti.
Teraz pod jeho vedením vznikajú prelomové luxusné perá Comenivs v Česku takmer celé in-house, smerujú na zahraničné trhy, sú súčasťou prezidentských darov a v limitovaných edíciách sa stávajú zberateľským a investičným artiklom.
Foto s dovolením Filipa Štěpničku
Hlúpy nápad
Všetko sa pritom začalo, keď si s najlepším kamarátom Kubom kúpili sústruh. Potom uvideli video amerického tvorcu drevených pier a prišiel – ako hovorí s iróniou sebe vlastnou – „hlúpy nápad“ vyrobiť si vlastný kus.
Trvalo to dlho, stálo to množstvo rozštiepených klátikov aj pár ohrýzaných prototypov. A 1. novembra 2020 dvojica uviedla do prevádzky e-shop Wood Factory. Hneď na druhý deň prišla objednávka, potom ďalšie a nakoniec mali pred Vianocami plné ruky práce. Vtedy boli však ešte ďaleko od výroby najluxusnejších českých pier.
„Neplánovali sme predávať, ale presvedčila nás rodina a kamaráti,“ hovorí. Spustili jednoduché kampane na Facebooku a Instagrame a v predvianočnej špičke stihli predať 76 pier. „Za prvé Vianoce sme urobili okolo 260- až 300-tisíc korún tržieb. Povedali sme si, že sa peniaze vrátili, tak to skúšajme ďalej,“ opisuje.
Od začiatku sa snažili, aby sa predával pocit. Pekné balenie bez faktúry navrchu, vložený ďakovný list a hlavne osobná starostlivosť. „Každému zákazníkovi doteraz voláme. Minimálne chceme poďakovať a prejsť prípadné gravírovanie. Ľudia na to nie sú zvyknutí, a práve preto to má úspech,“ vysvetľuje Štěpnička.
Výsledok dôkladnej a poctivej práce na seba nenechal čakať. Prvé veľké B2B zákazky, referencie a návratové objednávky. Značka si rýchlo vybudovala reputáciu dielne, kde sa nezabúda na detaily – od výberu drevín (palisander vonia sladko, zebrano ako „chlievik“, ako opisuje) po spôsob, ako zo škatuľky urobiť magnetický stojanček na stôl.
V rokoch 2021 až 2022 sa Wood Factory dostala na približne stovku objednávok mesačne a obrat okolo šiestich miliónov korún. Potom však prišiel ťažký rok.
Začal sa rozchodom zakladateľského dua – Kuba odišiel naplniť iný životný plán. Potom sa začala vojna na Ukrajine a prišiel prepad spotrebiteľskej istoty. „Prešli sme na B2B a prežili. Ale mne to nestačilo. Nechcel som ďalej vysvetľovať, prečo sú lacné čínske mechaniky zlou skratkou. Chcel som vyrobiť pero celé tu,“ hovorí Štěpnička s elánom a nadšením.
To sa ukázalo ako prelomová voľba.
Investícia do kvality
Štěpnička investoval do vlastných leštičiek, prípravkov, procesov. Po mesiacoch skúšania zmenil materiál – z mosadze a antikora prešiel na titán, lebo je ľahší, trvácnejší a ponúka viac možností povrchov a anodizácie.
Vznikla nová identita Signati. Značka, pod ktorou chce vyrábať české perá „od začiatku do konca“; jedinou výnimkou je hrot, technologicky extrémne náročná súčiastka, ktorú zatiaľ berú od špecializovaných výrobcov.
Bolo to však, jeho slovami, jeden a pol roka kľukatých aj slepých uličiek. „Dokonca sme museli prevziať aj leštenie. Externý partner nám zničil celú várku a ja odmietam poslať von niečo, čo nie je perfektné,“ opisuje.
Poučili sa a sú sebestačnejší. Tím teraz zvláda kovové diely, povrchové úpravy, kompletizáciu, drevo a kožiarske príslušenstvo cez sieť overených českých remeselníkov – brašnári, výrobcovia škatuliek, sklári a rytci z rôznych miest po celej republike.
Štěpnička presne vie, čo od pera chce, a napríklad odmieta premeniť luxusné pero na reklamné guľôčkové pero. „Logo firmy patrí na krabičku, nie na vrchnák pera. Na pero patrí meno obdarovaného. Dar má vyvolať emóciu, hrdosť používať ho každý deň. A emóciu si obdarovaný spojí s darcom sám,“ zdôrazňuje.
Všetky zarobené peniaze Štěpnička investoval späť do firmy. „Všetko šlo do rebrandingu, vývoja, limitovaných kolekcií a identít. Je to investičná fáza,“ hovorí. Hneď dodáva, že prvé objednávky na nové kolekcie už bežia a kapacita je po prvý raz plánovateľná „na týždne dopredu“.
Foto s dovolením Filipa Štěpničku
Reinkarnácia Comenia
Vedľa „dostupnejšej“ línie Signati sa zrodil ešte ambicióznejší projekt: Comenivs. „Chcel som značku, ktorá nahlas predáva českú kultúru, rovnako ako Taliani majú Montegrappu a Nemci Montblanc,“ vysvetľuje.
Tím dizajnérov identitu oprel o odkaz Jana Amosa Komenského (v archaicky latinizovanej podobe mena), jeho myšlienky a symboly – od Labyrintu sveta po Pansofiu. Hroty pier dokonca nesú „ústny“ motív, z ktorého doslova „vychádza slovo“.
V limitovaných edíciách Comenivs už ide nielen o precíznu ručnú prácu, ale aj o šperkárstvo – zlato, ručné rytiny, osadené diamanty, české granáty, zafíry či rubíny. Drevo sa, samozrejme, nestráca: subfosílny dub, amboyna burl alebo bocote.
„Máme aj limitovanú edíciu na počesť Johanna Gregora Mendela. Tá je vyrobená zo stromu, ktorý Mendel zasadil, a pracujeme len s drevom, ktoré zo stromu odpadne. Comenivs sa vyznačuje netradičnými a drahými materiálmi,“ hovorí Štěpnička.
Od Expa po cisársky dvor
Zlomovým bodom bolo Expo v Japonsku. Perá Comenivs sa stali súčasťou oficiálnych darov a otvorili dvere k protokolárnym darom. „Pri osobných prezentáciách v Japonsku ľudia prekvapene otvárali ústa. Pýtali sa, či je to pozlátené, a keď zistili, že full-body gold, povedali: ‚Toto nemá ani Montblanc.‘ Moja odpoveď bola jednoduchá: ‚Nie sme Montblanc, sme Česi a vieme to robiť po svojom,‘“ rozpráva Štěpnička.
Kto už perá vlastní? Okrem pár mien českých osobností (napr. Leoš Mareš či Zdeněk Svěrák) a klientov z biznisu je Štěpnička opatrný. „Pri protokole platí diskrétnosť,“ hovorí.
Potvrdzuje však, že jeho kúsky sa dostali k japonskej cisárskej rodine a do rúk niekoľkých európskych šľachtických rodov vrátane veľkovojvodského páru v Luxembursku pri jeho korunovácii. Pár si pero vybral ako jeden z dvoch prezidentských darov.
Perá Comenivs sú teda súčasťou vybraných oficiálnych darov počas štátnych návštev. V súčasnosti má jedno z pier dostať aj pápež. Medzi Štěpničkovu klientelu patria ľudia z podnikateľskej sféry, ktorí volia perá pre svoju radosť, ale aj ako vhodnú investičnú príležitosť.
Jeho misia nezvoľňuje a jeho filozofia znie: nerobiť kompromisy, ktoré sa neskôr vypomstia. Preto nedáva zľavy. „Všetko robíme ručne a excelentne. Keď je tlak na cenu, radšej zákazku odmietnem,“ hovorí.
Wood Factory v týchto týždňoch definitívne vypredáva sklad a zatvára e-shop. Dáva tým priestor značke Signati a Comenivs, ktorá nadviaže na „dielenský“ charakter prvej firmy, ale urobí z produktu trvalejšieho, servisovateľného a modulárneho spoločníka na desiatky rokov.
„Chcem, aby si Čech mohol kúpiť skvelé české pero. A keď spadne na zem, aby sme ho po rokoch dokázali opraviť,“ uzatvára Štěpnička.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Julie Mahlerová.
