Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, čo chýba Slovensku, aby dohnalo Západ, prečo aktuálna konsolidácia nie je domyslená a z akých dôvodov je kritická voči aktuálnej koalícii, no aj opozícii.
Transformácia z centrálne plánovaného riadenia na trhové sa začala realizovať ešte v Československu na základe Klausovho scenára. Ten v skutočnosti vznikol v Spojených štátoch amerických na pôde Medzinárodného menového fondu a U. S. Department of Treasury, teda ministerstva financií USA.
Bol určený pre všetky postkomunistické štáty ako „one size fits all“ scenár. V detailoch sa v jednotlivých štátoch odlišoval. Rozdiely boli napríklad v spôsobe privatizácie, ale základné požiadavky – liberalizácia, privatizácia, makroekonomická stabilizácia – boli rovnaké pre každý štát.
Vplyv transformácie bol negatívnejší pre Slovensko ako pre Českú republiku. To zrejme bol jeden z dôvodov, prečo sa iniciovalo rozdelenie federácie na dva samostatné štáty. Vtedajší premiér Vladimír Mečiar prišiel s myšlienkou slovenskej transformácie. Keď ju však podrobnejšie analyzujeme, v základných črtách bola identická s transformáciou realizovanou na federálnej úrovni. Tá slovenská, ktorá napríklad zahŕňala privatizáciu v prospech „dobrých podnikateľov mečiarovcov“, dostala Slovensko do zložitejšej situácie, ako by sme očakávali.
V texte sa dozviete
- Čo vyčíta reformná ministerka súčasnej koalícii aj opozícii.
- V čom nerozumie minister Taraba zelenej transformácii.
- Prečo toľko talentovaných Slovákov odchádza do zahraničia.
- Či by bol pre ekonomiku problém pri šiestich sadzbách dane z príjmu.
- Ako sa v prvej Dzurindovej vláde rozhodovalo o tom, kam bude ekonomika smerovať.
- O tom, ako vidí budúcnosť regulácie kapitalizmu.
- Ako je na tom Slovensko s podnikateľskou kultúrou v porovnaní s Poľskom a Českom.
- Do akej miery má v zdravotníctve fungovať trh.
- Čo priniesol predaj domácich bánk zahraničným vlastníkom.
- Aký postoj má bývalá ministerka k druhému pilieru.
Problémov však zrejme bolo viac.
