Nina Špitálniková v Severnej Kórei zažila vypočúvanie tamojšou políciou a priznáva, že nebola hrdinkou.
Na začiatok rozhovoru na nás skúša slovenčinu, čo vyvoláva pár úsmevov a dobrú náladu, ktorá pretrváva aj počas fotenia.
Keď sa však ponoríme do rozhovoru o najdrsnejšej svetovej diktatúre, úsmevy miznú. Spisovateľka, ktorá napísala dve knihy s názvom Svedectvo o živote v KĽDR, zvážnie. Rovnako pri spomienke na svoj konflikt s tamojšou políciou. Čo o sebe zistila v krajine Kimov? A má KĽDR nádej na demokraciu?
Prečo práve Severná Kórea?
Pôvodne som chcela študovať japonológiu, ale nedostala som sa na ten odbor. Prijali ma na koreanistiku. Ako jediná v ročníku som ovládala ruštinu a pri výskume Severnej Kórey je to výhoda – kvôli archívom. Profesori mi neustále zadávali témy súvisiace s KĽDR, aj keď som to pôvodne nechcela. No povedala som si, že keď už sa tomu venujem tak dlho, skúsim tam ísť. A v tom momente ma to úplne pohltilo. Bola to teda skôr súhra náhod – že som sa nedostala tam, kam som chcela, ale nakoniec som skončila presne tam, kde som asi mala byť.
Ako ste sa vlastne dostali k ruštine?
Na gymnáziu som si ako druhý jazyk dobrovoľne zvolila ruštinu. Dokonca som z nej maturovala. Fascinovala ma – milovala som ruský romantizmus.
Pamätáte sa na svoj prvý príchod do Severnej Kórey? Aký to bol zážitok?
Už v Číne, keď som videla Severokórejčanov s povinnými odznakmi, ktoré musia nosiť, som si povedala – je to tu. A potom som vystúpila z lietadla v Pchjongjangu. Obrovský portrét Kim Ir-sena ma úplne ohromil. Pripadala som si, znie to trochu bizarne, ako keby som bola Lara Croft v nejakej počítačovej hre. Bola to veľmi silná skúsenosť, najmä pri uvedomení, aká je tam propaganda všadeprítomná, celistvá, masívna, každodenná.
Predtým som bola radikálna – človek, ktorý spolupracoval s bývalým režimom, bol pre mňa automaticky „zmrd“. Ale keď ma zatkla severokórejská tajná polícia a zažila som výsluch, uvedomila som si, že byť odvážny nie je také jednoduché. Dokonca som tam začala recitovať básne Kim Čong-ila – čo nie je veľmi statočné. A tak sa mi zmenila perspektíva na ľudí žijúcich v totalitnom režime.
Čo sa vlastne stalo, že vás zatkli?
