Z času na čas zverejní Pavel Juriček na facebookovej stránke svojho stolárstva fotografiu niektorej z aktuálnych prác. Výčapnú skrinku, historické okná, schodisko alebo napríklad dvere. Jeho prácu zvyčajne pochváli pár desiatok ľudí milým komentárom či palcom hore. To, čo sa však stalo pri poslednej ukážke z jeho dielne, mu doslova vyrazilo dych.
„Často počúvame, že mladí nič nevedia a nič nerobia. Neverte tomu,“ napísal skúsený stolár a k slovám pridal snímky nádherne zreštaurovaných historických dverí z roku 1840 vrátane záberov, ako vyzerali predtým, než sa do ich obnovy pustili dvaja 18-roční študenti. „Náročná práca v ich podaní dopadla výborne. Pri pohľade na ich nadšenie som si spomenul na nápis v Baťovej továrni. Nechce sa mladým orlom letieť za slnkom,“ doplnil Pavel Juriček.
Keď príspevok písal, ani mu nenapadlo, že by práve tento odkaz mohol osloviť širokú verejnosť. Počas niekoľkých dní si snímky pozrelo viac než 350-tisíc ľudí a stovky z nich ich nadšene komentovali. Fotografia zreštaurovaných dverí sa z Facebooku dostala aj na profesionálnu sieť LinkedIn a reakcie boli podobne pozitívne.
Krátko nato sa začali ozývať aj potenciálni noví zákazníci. Väčšinu z nich však bude musieť Pavel Juriček odmietnuť. „Máme obrovský pretlak práce, nestíhame. Aktuálne máme plno na dva roky dopredu,“ hovorí Pavel Juriček, ktorý má vlastné stolárstvo v obci Třebovětice na Jičínsku už viac než 20 rokov.
Napokon, Juriček nepridáva príspevky na sociálne siete primárne kvôli získavaniu nových zákaziek. „Chcem len ukázať, čo vieme robiť, a zároveň som chcel chlapcov podporiť, aby ich to povzbudilo do ďalšej práce,“ hovorí muž, ktorý odmieta zjednodušený pohľad, že mladí sú leniví a nechce sa im pracovať.
„Niet sa čomu čudovať, keď sa pozrieme okolo seba. Mladí sú takí, akých si ich vychováme. Čo starý naučí mladého, to mladý vie,“ hovorí do telefónu veselým hlasom muž, ktorý sa pre stolárčinu nadchol už ako malý chlapec pri svojom starom otcovi.
Hoci má prácu istú na roky dopredu, pri rečiach o „zlatom remesle“ sa len pousmeje.
Vyučil sa preto v odbore a postupne sa od bežných zákaziek dostal až k založeniu vlastnej firmy a k reštaurovaniu historického nábytku, drevených doplnkov, ako aj k repasom a replikám historických okien a dverí. Zakladá si pritom na pôvodných pracovných postupoch.
Hoci má prácu istú na roky dopredu, pri rečiach o „zlatom remesle“ sa len pousmeje. „Ak využívate moderné technológie, dá sa na tom slušne zarobiť, to áno. Lenže moderné postupy vám neumožnia vyrobiť okno tak, ako sa robilo pred 200 rokmi. Ja pracujem po starom, s obrovským podielom ručnej práce,“ opisuje Pavel Juriček a pridáva konkrétny príklad časovej náročnosti.
Keď nedávno vyrábal šatníkovú skriňu pre štúdio luxusných interiérov v Prahe, strávil nad ňou viac než 200 hodín práce.
Renovácie na stovky hodín
Aktuálne pracuje na renovácii Santiniho schodiska v katedrále v Kutnej Hore a počíta s tým, že mu to celkovo zaberie najmenej 600 hodín. Mimochodom, obnova spomínaných dverí zabrala 18-ročným študentom, ktorí študujú umelecké stolárstvo na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Hradci Králové, približne 250 hodín práce.
Práve zákazky pre stavebníctvo, výroba okien a dverí pôvodnými technológiami dnes tvoria väčšinu práce Juričkovho stolárstva. Okrem toho má však medzi klientmi aj známe mená z českého advokátskeho a biznisového prostredia, pre ktoré vyrába napríklad nábytok na mieru do domácností. Pre jednu zákazníčku vytvoril stôl vykladaný pozlátenými prútmi.
Jedna vec tieto zákazky často spája. „Kde iný stolár povie, že sa to nedá, tam my začíname. Presne na to sa tešíme,“ hovorí. Výsledky jeho práce sa pritom neobmedzujú len na Česko – výrobky z podkrkonošskej dielne možno vidieť aj na rôznych miestach po Európe. „Najzaujímavejšia zákazka? Vlastne každá, aj tá pre babičku z vedľajšej dediny,“ dodáva Pavel Juriček.
Článok pôvodne vyšiel v českom Forbes a jeho autorkou je Pavla Francová.
