Návštevník Šibenika rýchlo pochopí, že sa nachádza v meste, ktoré sa utváralo výnimočným historickým vrstvením.
Predstavte si, že by vás niekto uniesol, previazal by vám oči šatkou a upchal uši štupľami. Bez jedinej indície by vás pustil na slobodu v jednej z úzkych uličiek chorvátskeho Šibenika. Pravdepodobne by ste si mysleli, že ste niekde v Taliansku. Samozrejme, za predpokladu, že ste v známom pobrežnom meste nikdy neboli.
Keď sa spomenú kamenné urbanistické klenoty ako Dubrovník, Zadar, Trogir, Rovinj či Šibenik, niektorí Chorváti – a často aj Srbi či Bosňania, keď chcú bratov trochu podpichnúť – s jemným sarkazmom poznamenajú niečo v zmysle: „Sve što valja, Talijani su napravili.“ Všetko, čo stojí za to, postavili Taliani.
Ide, prirodzene, o prehnané tvrdenie, ktoré pravidelne rozprúdi internetové debaty, no ako vo všetkých dobrých hyperbolách, aj v tejto možno nájsť zrno pravdy. Veľká časť budov a opevnení v Dalmácii a Istrii, obzvlášť tých, ktoré turisti obdivujú, naozaj vznikla počas benátskej nadvlády od 15. do konca 18. storočia.
Nápor z východu
Ak by sme chceli ušetriť čas a poňať dejiny stereotypne, dalo by sa povedať, že Šibenik si talianskeho ducha zachoval dodnes a práve ten mesto vystihuje. Ak sa dopoludnia prejdete letnými uličkami alebo pozdĺž nábrežia, uvidíte terasy plné ľudí, ktorí popíjajú kávu, nečinne sledujú more, vedú siahodlhé rozhovory – presne ako na Apeninskom polostrove.
Nie je to však také jednoduché, charakter mesta je výsledkom komplexného dejinného vrstvenia. Nad jeho hradbami sa vystriedali rôzne mocnosti a každá doň vtisla svoj rukopis – do architektúry i atmosféry. Na rozdiel od mnohých dalmatínskych miest Šibenik nestojí na antických základoch. Založili ho až Chorváti pred vyše tisíc rokmi.
V stredoveku mesto patrilo chorvátskym a uhorským panovníkom, no, ako sme spomenuli, od roku 1412 až do konca 18. storočia vládli Šibeniku Benátčania. Takmer štyri storočia tak nad pevnosťami viala zástava so svätým Markom a z taliančiny tam zdomácneli mnohé výrazy i mestské zvyky.
Benátska republika mesto opevnila, pretože osmanská expanzia už dýchala Dalmácii na krk. Turci počas najväčšieho útoku v roku 1647 stáli takmer pred bránami Šibenika. Aj keď ho nikdy nedobyli, hrozba Osmanov poznačila mestské kroniky a panorámu. Mesto dodnes korunuje štvorica pevností postavených práve na obranu pred východnou ríšou.
Forbes Slovensko
Konečne mier
Každá éra zanechala v Šibeniku civilizačnú stopu – či je to na katedrále, palácoch, jazyku, alebo zvykoch – a striedanie vládcov neprinieslo iba konflikty. Po páde Benátok v roku 1797 pripadol prístav habsburskej monarchii. Napriek krátkej epizóde napoleonských vojen celé 19. storočie prežil ako súčasť Rakúsko-Uhorska a stal sa pokojným provinčným mestom v tieni Viedne.
Globálny konflikt v rokoch 1914 až 1918 však spôsobil rozpad impéria a nové turbulencie. Istý čas Šibenik okupovali Taliani, neskôr pripadol Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov – neskoršej Juhoslávii. Počas druhej svetovej vojny sa armáda z Apeninského polostrova do prístavu vrátila a spojenecké bomby zrovnali so zemou časť historického centra vrátane starej radnice.
Napokon však mesto vstalo z popola. V socialistickej Juhoslávii tam vyrástli továrne a rôzne kultúrne inštitúcie, no ďalšiu ranu mu v 90. rokoch zasadila vojna, keď sa v bojoch o nezávislosť Chorvátska opäť ozývali výstrely z kopcov okolo prístavu. Dnes je už Šibenik pokojný a sebavedomý, bohaté dejiny pretavil do kultúrneho dedičstva, ktoré láka návštevníkov namiesto dobyvačných armád.
Forbes Slovensko
Prostý človek
Pri potulkách úzkymi uličkami na každom kroku narážate na vrstvy času. V opulentných kamenných domoch so zelenými okenicami cítiť stredomorský vplyv Benátok, zatiaľ čo mestské hradby a pevnosti pripomínajú stáročný zápas s Osmanmi.
Na mestskej Katedrále svätého Jakuba, ktorá je zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO, možno obdivovať elegantnú renesančnú fasádu od chorvátskeho majstra Juraja Dalmatinca, no i desiatky plastík tvárí prostých Šibenčanov, akoby už v 15. storočí tušili, aký význam má obyčajný človek v dejinách. Reliéfy leva svätého Marka na bránach zase dodnes hlásajú, že mesto kedysi patrilo Serenissime.
Novovek isto priniesol aj modernú výstavbu. Tu a tam sa objaví patina zodratého nápisu v azbuke alebo funkčný socialistický obchodík, ktoré pripomínajú 20. storočie, no ulice si zachovali starosvetskú eleganciu. Celkovo staré mesto pôsobí ako harmonická učebnica histórie pod holým nebom. Dá sa v ňom čítať ako v kronike, ktorej kapitoly napísali rôzne národy a ríše.
Forbes Slovensko
Slovenská stopa
Dejiny Šibenika zároveň prekračujú hranice Dalmácie. Mnohí významní rodáci pôsobili po celej Európe. Jeden z nich dokonca prepojil prístav so Slovenskom. Antun Vrančić sa v Chorvátsku narodil v roku 1504, no ako učenec, diplomat a cirkevný hodnostár precestoval kontinent. Stal sa ostrihomským arcibiskupom, korunoval cisára Rudolfa II. za uhorského kráľa a skončil svoj život ďaleko od domova, keďže zomrel v roku 1573 v Prešove. Jeho telesné pozostatky spočívajú v Dóme svätého Mikuláša v Trnave, kde má aj hrobku.
V Šibeniku môžete zájsť do katedrálneho múzea alebo miestnej knižnice a obdivovať listy či knihy tohto renesančného polyhistora, ktorý spájal dalmátsky a stredoeurópsky svet. Mesto sa hrdí aj ďalšími učenými menami, napríklad Vrančićovým synovcom Faustom Vrančićom, ktorý bol priekopníkom lietania padákom.
Nielen dávna história však dostala prístav do svetového povedomia. V modernej ére mu urobil výborné meno aj rodák Goran Višnjić, ktorý sa presadil v Hollywoode. Ako charizmatický doktor Luka Kovač v seriáli Pohotovosť vstúpil do obývačiek miliónov divákov. Hoci dnes žije v zahraničí, na rodný Šibenik nedá dopustiť a občas sa tam vráti, napríklad ako čestný hosť na detskom filmovom festivale.
Forbes Slovensko
Lepinja na piedestáli
Po intenzívnom vnímaní histórie sa v človeku prirodzene ozve základná potreba – hlad. Aj čo sa týka gastronómie, v Šibeniku sa zrkadlia storočia vplyvov a miešania kultúr. Stačí v poludňajšej horúčave zabočiť do voňavého chládku miestnej konoby, kde sa pod klenbami z kameňa podávajú jedlá, ktoré približujú príbeh regiónu.
Ak by ste zašli do podniku menom Bronzin na riviére, privíta vás dymová aróma grilu, ktorá prezrádza, že sa tam pripravuje ćevapčići, drobné grilované valčeky z mletého mäsa, servírované s nadýchanou pita plackou lepinja a nakrájanou cibuľou. Hoci si ich cudzinec často spája s Balkánom, v skutočnosti ide o osmanské dedičstvo.
Sú to vlastne „prapredkovia“ moderného rýchleho občerstvenia, jedlo obľúbené už v časoch, keď o pizzi či hamburgeroch nebolo ani chýru. V Bosne sa dodnes pripravujú podľa stáročných receptúr a práve tam – konkrétne v mestečku Travnik, rodisku jedného z najväčších spisovateľov modernity, Iva Andrića – sa inšpirovali aj kuchári z Bronzinu.
Dovoľte mi malú vsuvku o lepinji. Táto placka je kľúčovou súčasťou zážitku, nasakuje šťavu, vonia po kvásku a na okrajoch je chrumkavá od ohňa. Zahryznúť sa do nej spolu s kúskom mäsa a doplniť to troškou kajmaku aj cibuľou predstavuje jednoduché, no dokonalé potešenie. S pohárom chladného piva na terase pri mori pochopíte, prečo sa turecko-bosnianska špecialita udomácnila aj v Chorvátsku.
Forbes Slovensko
Špeciálne slávky
Po lahodnom, hoci importovanom ćevapčići však prichádza čas objaviť pravú dalmátsku kuchyňu, úzko spätú s Jadranom. V Šibeniku i okolí je neodmysliteľnou súčasťou jedálnička čerstvá ryba a plody mora. Ráno ulovený morský vlk či pražma sa popoludní ocitnú na grile, pokropené iba olivovým olejom a posypané hrubou soľou, rozmarínom či petržlenovou vňaťou.
Ako predjedlo vám neraz ponúknu tanier pršutu a syra – sušenú šunku z neďalekého Drnišu a tvrdý ovčí syr (často paški sir z ostrova Pag), taktiež pokvapkaný olivovým olejom. K tomu čierne olivy a kúsok domáceho chleba a už máte na jazyku esenciu Stredomoria.
No kráľa stolov stelesňuje hlavné jedlo z rýb. Nezabudnuteľným zážitkom môže byť dorada na žaru – celá pražma upečená na otvorenom ohni, podaná s blitvou, čo je zemiakovo-špenátová príloha. Alebo sépiové rizoto, typicky čiernej farby od atramentu, jemne dochutené cesnakom a syrom.
Milovníci morských plodov by určite mali skúsiť miestne slávky dusené na bielom víne s rajčinami a petržlenovou vňaťou. Šibenická zátoka je totiž vychýrená chovom mušlí. Mieša more so sladkou vodou z rieky Krka a Prokljanského jazera, čo vraj umožňuje slávkam rásť až päťkrát rýchlejšie než inde. Výsledkom sú krásne veľké mušle, ktoré v miestnych tavernách pripravujú podľa receptov odovzdávaných po generácie.
K špecialitám pobrežnej Dalmácie patrí aj brodet, hustý guláš z rôznych druhov rýb a morských plodov, ktorý sa pomaly dusí s rajčinami, vínom a bylinkami a tradične sa podáva s kukuričnou polentou.
V nejednej šibenickej kuchyni sa tiež dedí tajomstvo na krémové teľacie rizoto, ktoré sa vraj musí variť a miešať aj desať hodín, aby dosiahlo správnu konzistenciu a chuť. Túto delikatesu preslávilo neďaleké mestečko Skradin a ochutnať ju možno na lokálnych slávnostiach alebo v reštauráciách, ktoré dbajú na tradície.
Forbes Slovensko
Návrat do antiky
Ak by vám čaro Šibenika nestačilo, stačí vyraziť pár kilometrov za jeho brány a objavíte kraj plný prírodných i historických pokladov. Mesto má šťastie na polohu – v srdci severnej Dalmácie, obklopené národnými parkmi, jazerami, starobylými mestečkami a ostrovmi. Kamkoľvek sa vyberiete, nájdete krásu stredomorskej krajiny popretkávanej príbehmi rozličných civilizácií.
Len necelých 15 kilometrov na východ od mesta sa nachádza Národný park Krka, jedna z perál Chorvátska. Rovnomenná rieka sa tu predrala krasovým terénom a vytvorila sústavu vodopádov, jazierok a perejí, ktoré ťažko opísať slovami. Najznámejší je široký kaskádovitý vodopád Skradinski buk, ktorý vyúsťuje do smaragdového jazera, a vyššie v kaňone zas očarí Roški slap s množstvom malých padajúcich prúdov ako rozviate strieborné vlasy.
Okrem prírodných scenérií Krka ukrýva aj ostrovček Visovac, na ktorom stojí starobylý františkánsky kláštor. Mnísi tam zavítali už v roku 1445, keď založili komplex a priniesli vzácne knihy, obrazy či relikvie. Visovac sa stal oázou duchovna uprostred divočiny, kam sa uchýlili rehoľníci aj pred nájazdmi Osmanov. Dodnes ho obklopuje aura ticha a pokoja.
V hlbokých lesoch parku, vysoko nad kaňonom rieky, môžete naraziť aj na ďalší posvätný klenot – kláštor Krka, založený údajne v roku 1345 srbskou princeznou Jelenou. Po stáročia bol dôležitým duchovným centrom pravoslávnych v Dalmácii a dodnes v ňom žije komunita mníchov, ktorá v letnej sezóne sprístupňuje areál návštevníkom.
Pre milovníkov histórie má Krka ešte jeden tromf – antické ruiny Burnum. Na severnom okraji národného parku sa nachádzajú pozostatky rímskeho vojenského tábora postaveného na prelome letopočtu za čias cisára Claudia, ktorý Rimanom slúžil na kontrolu strategického brodu cez rieku.
Dnes v Burnume stále stojí oblúk veliteľskej budovy a najmä amfiteáter, ktorý je jediným zachovaným rímskym vojenským divadlom v celom Chorvátsku. Jeho hľadisko kedysi poňalo až šesťtisíc divákov a dodnes sa dá rozoznať pôdorys arény, v ktorej sa konali cvičenia vojakov i zrejme zábava.
Prechádzať sa tu medzi dvoma tisíckami rokov starými múrmi, obklopený krovím a vôňou levandule, je zvláštny pocit. Akoby človek stál jednou nohou v antike a druhou v divokej dalmátskej prírode. V letných mesiacoch sa v amfiteátri znova ozýva smiech a potlesk, keďže sa využíva na občasné kultúrne predstavenia pod holým nebom.
Forbes Slovensko
Klapot vody
Keď sa podvečer vrátite do Šibenika a posadíte sa na nábrežnú promenádu, zvanú riva, slnko už bude nízko nad morom. Jeho lúče pozlátia kamenné domy a pevnosti nad mestom. V pozadí možno začujete klapotanie vody pod jachtami v prístave a z terás kaviarní tlmený smiech.
Mesto sa uloží do večerného pokoja a vy si uvedomíte, že ste za jediný deň prežili akési putovanie časom – od ranného kapučína pod benátskou lodžiou cez obed s otomanskými chuťami až po popoludňajší výlet k rímskym ruinám a návrat s pohľadom na stredoveké hradby.
Šibenik a jeho okolie sú ako živé múzeum, v ktorom sa prelínajú príbehy kultúr. A hoci by sa cynik mohol uškrnúť, že „všetko, čo tu stojí za to, postavili Taliani“, skutočnosť je omnoho pestrejšia.
Toto mesto vytvorili ľudia rôznych národov, a práve vďaka nim je dnes Šibenik taký čarovný. Stačí sa prejsť večer po nábreží, keď sa na hladine odrážajú svetlá lámp, a započúvať sa do koncertu cikád a rozhovorov naokolo. Dýcha z nich duša Dalmácie, starobylá aj moderná zároveň, pretavená do neopakovateľnej atmosféry, ktorú inde nenájdete.
