Na Slovensku chcú zvýšiť povedomie o udržateľnej móde. Matka Silvia a syn Vladimír Algayerovci totiž veria, že jednoduchými zmenami môže k lepšej budúcnosti sveta prispieť každý. Už od roku 2016 vedú internetový obchod Humanity House, v ktorom ľuďom ponúkajú slow fashion kúsky, ktoré sú ekologické i férové.
S cieľom uspieť v biznise pravidelne navštevujú podujatie Berlin Fashion Week, kde je približne pätina výstavy venovaná pomalej móde. „Jeden celý pavilón je plný značiek, ktoré sa venujú zlepšovaniu tohto priemyslu,“ upresňuje Vladimír. Táto návšteva im pomáha načerpať motiváciu a silu pokračovať ďalej.
O biznise rozhodol dokument
Silvia s Vladimírom premýšľali, v akej oblasti by mohli spoločne podnikať. Žiadny z nápadov, s ktorými prišli, ich ale neohúril. „Obaja sme kreatívni a chceli sme robiť niečo, čo má zmysel. Nejakú pridanú hodnotu,“ vysvetľuje Vladimír. Všetko sa zmenilo začiatkom leta 2016, keď si pozreli dokumentárny film The True Cost. Ten ich ovplyvnil natoľko, že sa pustili do biznisu s udržateľnou módou.
Ich značka Abraka je o ekologickej športovej móde.
Stavili na materiály z rybárskych sietí či PET fliaš
„Po úvodnej analýze trhu sme sa rozhodli založiť e-shop s oblečením, ktoré je vyrobené v spravodlivých podmienkach s Fair Trade certifikáciou z organickej bio bavlny,“ hovorí. A tak uzrel svetlo sveta ich internetový obchod Humanity House.
Silvia sa do biznisu pustila so synom. Spoločne sa snažia Slovákom ukázať, že oblečenie môže byť eko, bio i fair. Foto: archív Algayerovcov
Počiatočné investície vo výške 7-tisíc eur museli Silvia s Vladimírom použiť na nákup a naskladnenie oblečenia a doplnkov. Následne sa zamerali na reklamu a marketing. „Väčšina nákladov je ale nepriama. Je to všetok ten čas, ktorý strávite aktivitami okolo rozbehu firmy,“ vysvetľuje Vladimír. Pre dvojicu však motiváciou nie sú peniaze, ale vedomie, že sa snažia meniť svet k lepšiemu.
Dodávateľov si vyberajú opatrne
Jednej z najväčších výziev, ktorej spoločne matka so synom v biznise čelia, je marketing. Podnikajú totiž v oblasti slow fashion, ktorá bojuje proti konzumu, výpredajom, zľavám a ďalšiemu ovplyvňovaniu spotrebiteľov. „Veľa značiek pracuje s negatívnou reklamou. Majú spoty v zmysle: Nakupujte u nás, aby deti v Bangladéši nemuseli šiť vaše oblečenie, prípadne vďaka nám nebude výroba vášho oblečenia znečisťovať spodné vody v Turecku alebo Indii, kde sa pestuje bavlna, pretože je bez postrekov,“ hovorí Vladimír.
Aj sekáč môže voňať. Second hand dostala značka Nosene na vyšší level
Takáto reklama sa ale dvojici z Humanity House nepozdáva. Za posledné roky sa radšej sústreďovali na to, aby produkty prezentovali cez ich vzhľad a kvalitu a nielen cez to, že sú eko, bio a fair. „To, že sú z recyklovaných, alebo organických materiálov, sú už len skvelé vlastnosti navyše,“ dopĺňa Vladimír a vzápätí dodáva, že marketing postavený na týchto faktoroch nemá na Slovensku takú odozvu ako v zahraničí.
Najnáročnejšie bolo pre dvojicu sa uistiť, že tento biznis je presne to, čomu chcú venovať energiu a čas. Foto: archív Algayerovcov
Veľa času venujú Silvia s Vladimírom výberu vhodných dodávateľov. Ak sa im oblečenie alebo doplnky zapáčia, tak majú pripravený zoznam podmienok, ktoré musia spĺňať, aby sa s nimi rozhodli majitelia Humanity House spolupracovať. Základom je výrobný proces, ktorý musí byť ekologický a nesmie zahŕňať výrobu z plastov či iných umelých neprírodných látok.
Nakupovať sa dá rozumne
Vladimír tvrdí, že oblečenie treba nakupovať napríklad z materiálov, akými sú bavlna, ovčia vlna či koža, viskóza, prípadne také z dreveného vlákna alebo bambusu. A práve bambus by mal spôsobiť revolúciu v módnom priemysle. „Vyžaduje si oveľa menej snahy a nákladov na vypestovanie v porovnaní s bavlnou, keďže v oblastiach Ázie rastie bez zásahu človeka,“ vysvetľuje. Spoločne so svojou mamou Silviou tiež majú 4 tipy, ako nakupovať udržateľnejšie a ekologickejšie. Tu sú:
Čoho sa držať?
- Prírodných materiálov.
- Nadčasových kúskov, ktoré nikdy „nevyjdú z módy“.
- Oblečenia, ktoré vám sadne a hodí sa vám v momente, keď si ho skúšate.
- Oblečenia, ktoré sa páči vám, nie ľuďom, ktorí vám pri nákupoch radia.
Nové domov, staré preč
Do šatníka si môžete veci pridávať tak často, ako uznáte za vhodné. Teda za predpokladu, že nakupujete rozumne. Okrem pridávania nových vecí do svojho šatníka sa tiež treba zbavovať tých, ktoré sa vám už nepáčia, alebo ich neoblečiete. Ideálne je darovať ich blízkym či priateľom, ktorí ich ešte stále môžu zužitkovať. Vo väčších mestách môžete zájsť na takzvané swapy oblečenia, v tých menších ich môžete sami zorganizovať, prípadne spojiť s nejakým zaujímavým networkingom.
Zero waste aj v móde
I v tejto oblasti môžeme pozorovať trend zero waste. Na Slovensku je však jeho vzostup pomerne pomalý. Zero waste tvorbu je vidieť predovšetkým u mladých dizajnérov. Niektorí z nich totiž navrhujú a šijú také oblečenie, ktoré je možné po donosení rozobrať na pôvodné vstupné materiály a znovu použiť či recyklovať.
Obyčajné ústrižky kože, ktoré by inak nikto už viac nepoužil, môžu spoločne vytvoriť aj takéto tašky. Foto: archív Humanity House
Sami máme v ponuke napríklad peňaženky, ktoré pochádzajú zo Španielska. Ich vonkajšia strana je vyrobená z recyklovaných pneumatík a vnútro je ušité z reklamných bannerov, ktoré by inak skončili na skládke odpadu, či v spaľovni. Dobrej odozve sa tešia i tašky cez rameno vyrobené z recyklovaných ústrižkov kože. Majú rôzne farebné kombinácie.
Podľa čoho si vybrať?
- Materiál. Zamyslite sa nad tým, ako sa cítite, keď máte konkrétny kúsok oblečený, či ho máte s čím zladiť a hlavne vynosiť v každodennom živote. A tiež je tu vec ekologickej stopy. Ak vás daný kúsok prežije, tak si dvakrát rozmyslite, či doň chcete investovať. Takémuto rozhodovaniu sa dokážete vyhnúť v prípade, že siahnete po prírodných materiáloch.
- Pôvod. Bližšie sa pozrite na to, či bolo oblečenie vyrobené z materiálov vypestovaných organickým spôsobom. Teda v bio podmienkach, podobne ako potraviny. V ich prípade predsa tiež nestojíte o úpravu pesticídmi.
- Výroba. Lepšie je uprednostniť oblečenie, ktoré bolo vyrobené v Európskej únii. Tá totiž chráni práva a záujmy ľudí mnohými zákonmi, čím zabezpečuje, že nie sú zneužívaní na otrockú prácu. A čo sa týka oblečenia, ktoré pochádza z ďalších krajín, tak si preverte, že ho nevyrábajú deti a že sú ľudia za svoju prácu spravodlivo odmenení výplatou.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
