Na chvíľu sa možno zdalo, že silné vyhlásenia Donalda Trumpa o získaní Grónska zo začiatku roka 2025 zapadnú medzi geopolitické kuriozity. Teraz sa vracajú hlasnejšie, ostrejšie a s konkrétnym menom amerického vyjednávača. Amerikanista Kryštof Kozák v rozhovore vysvetľuje, prečo sa téma znovu „reinkarnovala“ a čo sa – aj v tieni udalostí vo Venezuele – oproti minulému roku zmenilo.
Donald Trump poveril špeciálneho vyjednávača, aby ťahal grónsku agendu, zároveň predvádza, že zahraničná politika sa dá použiť ako rýchly dôkaz sily. Spojené štáty pritom podľa Kozáka ani neprišli s jasným projektom, čo by s Grónskom urobili. V hre je skôr symbolická trofej v imperiálnom štýle, ktorá sa doma predáva ľahšie než oprava zdravotníctva.
Aj keby Trump nepristúpil k vojenskému riešeniu, existujú nástroje nátlaku: od stupňovania oficiálnych ponúk cez obchodný tlak až po rozoštvávanie vzťahu medzi autonómnym Grónskom a Dánskom. V čase, keď sa Európa už aj tak cíti zovretá medzi Ruskom a Amerikou, práve to ďalej otriasa dôverou v rámci NATO, hovorí v rozhovore amerikanista.
Posun spočíva v tom, že Donald Trump poveril svojho dobrého známeho Jeffa Landryho, guvernéra Louisiany, úlohou oficiálneho vyjednávača alebo osoby, ktorá má túto vec riešiť. Nemá to síce formálne ukotvenie, ale je tu niekto, kto sa má tejto agende aktívne venovať.
Téma ožila aj v súvislosti s operáciou vo Venezuele, ktorá je očividným porušením štandardných zásad medzinárodného práva a zároveň jasnou demonštráciou sily. Donald Trump tým ukazuje, že má najsilnejšiu armádu na svete a je schopný silových riešení vrátane únosov prezidentov. Myslím si, že týmto až kreatívnym spôsobom sa bude pokúšať vyvíjať tlak na Dánsko, pričom cieľom je nepochybne získanie Grónska.
Ukážka moci
Ide o reálnu politiku, vyjednávaciu taktiku alebo skôr o rétoriku pre domáce publikum?
Aj ja nad tým premýšľam, ale mám pocit, že Trumpovi a jeho ľuďom, najmä Stephenovi Millerovi, jeho politickej pravej ruke, došlo, že je oveľa jednoduchšie uniesť venezuelského diktátora alebo zatlačiť na Dánsko a získať tak územie, než napríklad opraviť americký zdravotnícky systém či školstvo. To sú sľuby, o ktorých reálne vedia, že ich nedokážu splniť.
Je to trochu desivé. Uvedomili si, že zahraničnú politiku možno pomocou imperiálneho diktátu a vyhrážok mediálne využiť na demonštráciu sily, na ukázanie, že Amerika je silná.
To však ide úplne proti tomu, s čím Donald Trump kandidoval…
Áno, výslovne hovoril, že sa nechce miešať do zahraničných záležitostí. Navyše je zaujímavé, že Spojené štáty nepredstavili žiadny konkrétny projekt, čo by s Grónskom urobili, ak by ho získali. Tvrdia, že ho potrebujú z bezpečnostných dôvodov, čo môže povedať ktokoľvek. Chcú tam však tri nové základne? Ťažiť suroviny? Okrem toho, že by ho „premaľovali“ americkou vlajkou, mi nie je jasné, v čom by mala spočívať tá hodnota.
Chcú si privlastniť miesto, kde už dnes majú zďaleka najdôležitejšiu vojenskú základňu, ktorú im nikto nespochybňuje. Je pravda, že Grónsko je strategické územie. Otvárajú sa severné námorné trasy, klimatická zmena je realitou a Arktída je čoraz zaujímavejšia, bude tadiaľ prechádzať čoraz viac lodí. Stále však nejde o žiadne fatálne ohrozenie americkej bezpečnosti. To je úplný nezmysel, najmä keď Grónsko patrí Dánsku a je súčasťou NATO.
Môžete priblížiť vzťah medzi Dánskom a Grónskom?
Grónsko je autonómne a Dánsko musí brať ohľad na jeho záujmy. Trump môže túto dynamiku zneužiť, umožňuje mu to rozohrať túto hru. Môže Grónčanom sľubovať výhody a poštvať ich proti Dánom.
V roku 2024 dánska kráľovská rodina zmenila svoj erb. Jeho nová verzia má výraznejšie symbolizovať jednotu a celistvosť kráľovstva. V ľavom dolnom rohu sa po novom nachádza ľadový medveď, tradičný symbol Grónska. Ide o symbolický krok, ale presne ukazuje, že ak by došlo k americkej anexii Grónska, 95 percent Dánov by bolo ostro proti.
Podľa odhadov má Grónsko veľké nerastné bohatstvo a investičný potenciál…
Mnohí hovoria o obrovskom bohatstve, no napríklad venezuelská ropa je oveľa konkrétnejšia a dostupnejšia komodita. Naozaj si vieme predstaviť, že by boli ochotní rozložiť NATO len preto, že tam existuje potenciál nerastov? Otázne je aj to, ako by to celé vyzeralo v praxi, keďže žiadna americká firma nepodala žiadosť o ťažbu, ktorú by Dánsko zamietlo.
Myslím si, že ide predovšetkým o politicko-symbolický rozmer hesla „Make America great again“ v imperiálnom štýle. Keď príde na volebný účet, Trump jednoducho povie, že urobil Ameriku opäť veľkou.
Kto má v Spojených štátoch skutočné páky? Biely dom, Kongres, Pentagón, ministerstvo zahraničia?
Momentálne existuje len jedna konkrétna vec, a to je poverený vyjednávač Landry, ktorý má celú záležitosť v gescii. Myslím si, že Spojené štáty nakoniec Dánsku predložia nejakú oficiálnu ponuku, Dáni ju odmietnu, Trump ju začne stupňovať a bude tlačiť „po dobrom“, až sa z toho stane situácia, v ktorej Dánsko získa veľa peňazí.
Ak by Dánsko odmietlo aj toto, môže prísť tvrdšia verzia dohody. Bojkot Lega, Ozempicu a ďalší obchodný tlak. Trump už ukázal, že je majstrom nátlaku obchádzkou. V extrémnom prípade sú schopní ponúknuť každému Grónčanovi doživotný nepodmienený príjem. To Dánsko ponúknuť nedokáže.
Európa musí zostať jednotná
Dôvera v NATO je už teraz dosť otrasená. Nemyslím si, že by sa to posunulo do vojenskej roviny. To by chceli obsadiť krajinu, kde vlastne nič nie je? Majú tam svoju vojenskú základňu. Chceli by okupovať 30-tisícové hlavné mesto Godthåb? Vojenská okupácia jednoducho nedáva zmysel.
Štýl, akým sa však Trump správa k Dánsku, je nezlučiteľný so základnými princípmi, na ktorých NATO stojí.
Aké konkrétne nástroje má Dánsko alebo Európska únia, aby tento tlak ustáli?
Európa musí zostať jednotná. Ak sa objaví niekto, kto by bol ochotný Grónsko predať za pár miliárd a podkopať spoločnú európsku pozíciu, je to problém. Ak budú Európania jednotní, bude ich to niečo stáť.
Situáciu komplikuje vojna s Ruskom, Európa je zovretá v kliešťoch. Trump môže pohroziť zastavením vojenskej pomoci, v tomto smere ťahá za dlhší koniec. Uvedomil si to, vie o tom a je schopný to využívať.
Takže Európa je v dvojakých kliešťach – z východu Rusko, zo západu USA?
Áno, to sa už reálne deje. Americká národná bezpečnostná stratégia hovorí o zasahovaní do vnútorných európskych záležitostí. Spojené štáty budú podrývať Európsku úniu a podporovať národné a „etnicky čisté“ štáty.
Od nórskej nadvlády k dánskej správe
V 13. storočí sa Grónsko stalo súčasťou Nórskeho kráľovstva, ktoré v tom čase zažívalo vrchol svojej moci. Hoci Grónsko nebolo ekonomicky významné, Nórsko chcelo upevniť kontrolu nad severoatlantickými trasami.
V roku 1380 došlo k personálnej únii medzi Nórskom a Dánsko.
Keď sa Dánsko-Nórsko v roku 1814 po napoleonských vojnách rozdelilo, Grónsko pripadlo Dánsku ako súčasť jeho koloniálnych držav.
Počas 20. storočia začalo Dánsko investovať do infraštruktúry a vzdelávania v Grónsku a zároveň zaviedlo prísnu správu jeho zdrojov.
V roku 1953 bolo Grónsko oficiálne integrované ako zámorská súčasť Dánskeho kráľovstva, čím sa skončil jeho koloniálny status.
Autonómia prišla v roku 1979 a v roku 2009 bola rozšírená o ďalšie práva vrátane správy prírodných zdrojov.
Grónsko má vlastnú vládu a parlament, ktoré spravujú väčšinu vnútorných záležitostí. Dánsko zostáva zodpovedné napríklad za jeho zastupovanie v medzinárodných organizáciách a zabezpečuje obranu ostrova.
Táto forma autonómie umožňuje Grónsku vysokú mieru samosprávy, no zároveň ho ponecháva v rámci dánskeho štátneho celku.
Grónčania sú dánskymi občanmi a používajú dánsku korunu ako oficiálnu menu. Najmä medzi Inuitmi však rastie túžba po úplnej nezávislosti. Ekonomická závislosť od Dánska však tento proces spomaľuje.
Oni to síce takto explicitne neformulujú, ale „európske hodnoty“ pre nich znamenajú rasovú čistotu a protiimigračnú politiku. Myšlienka Európskej únie sa im nepáči a Grónsko sa môže stať ďalším vyhrocujúcim mechanizmom – podľa toho, ako silno na to Američania zatlačia.
Spojené štáty prídu s konkrétnym návrhom. Ak by bol postavený na logike „potrebujeme váš ostrov, tak nám ho dajte“, je to pre Dánsko neprijateľné. Je možné, že sa v rámci rokovaní objavia zmluvy o garantovaných investíciách.
Ak by išlo o prevzatie Grónska a spomínané „premaľovanie“ grónskej vlajky na americkú, bolo by to pre Dánov nepriechodné aj z hľadiska elementárnej národnej hrdosti. Je to rovnaké, ako keby sme sa my mali vzdať napríklad Tešínska.
Hypoteticky, keby Grónsko patrilo Amerike, čo by to znamenalo pre Európu?
Krátkodobo by sa tam pravdepodobne nič zásadné nestalo. Možno nová vojenská základňa. Možno ťažobné projekty, ktoré však v citlivom arktickom regióne môžu znamenať drastický zásah do ekosystémov. Možno by hlavným dôvodom bolo obchádzanie európskych a lokálnych štandardov a regulácií.
Áno, Trump nie je vo svete populárny. Možno sa nájde pár ľudí, ktorí podľahli kultu jeho osobnosti, ale v medzinárodnom prostredí s ním všetci rokujú opatrne, aby ho náhodou nerozčúlili. Vidno to aj v prieskumoch verejnej mienky, v Európe je Trump extrémne nepopulárny.
Ako je Trump vnímaný priamo v USA?
Záleží od toho, ako sa spýtate. Keď sa opýtate, či chcú Američania Grónsko, povedia áno. Keď sa opýtate, či chcú vojenskú okupáciu a rozbitie NATO, povedia nie.
Článok vyšiel pôvodne v českom Forbese, jeho autorkou je Julie Mahlerová.
