Analýzy ukazujú, že ťažba ropy vo Venezuele sa začína vyplácať až pri cenách nad 80 dolárov za barel. V čase prebytku ropy a lacnej konkurencie z Guyany či USA to robí z návratu venezuelského ropného sektora skôr stratový než strategický projekt.
Produkcia ropy vo Venezuele je len zlomkom toho, čo bola pred nástupom autokratického prezidenta krajiny Nicolása Madura do funkcie.
Je to podľa Daniela Kráľa, ekonóma analytickej spoločnosti Oxford Economics, dôsledok chýbajúcich investícií, chradnúcej infraštruktúry aj následok sankcií a odlivu expertov.
Aj napriek tomu sa ropa z Venezuely stala na začiatku roka horúcou témou. Spôsobil to prezident USA Donald Trump, keď počas prvého januárového víkendu nariadil vojenskú operáciu proti tejto juhoamerickej krajine.
Cieľ? Zadržať prezidenta krajiny, ktorý sa už postavil pred súd v New Yorku. Moc v krajine prevzala Madurova viceprezidentka – Delcy Rodríguez. Dlhodobo patrí medzi najvplyvnejších ľudí v krajine.
Venezuela má podľa viacerých zdrojov najväčšie zásoby ropy na svete. Odhaduje sa, že ich je viac ako 300 miliárd barelov, čo je takmer pätina celosvetových zásob. Sú väčšie ako tie v Saudskej Arábii, Kanade či Iráne.
„Vďaka desiatkam rokov nedostatočných investícií a zlého hospodárenia došlo k tomu, že od konca prvého desaťročia tohto storočia klesla produkcia ropy vo Venezuele o dve tretiny – na približne jeden milión barelov denne,“ hovorí David Navrátil, hlavný ekonóm Českej sporiteľne.
Na porovnanie: je to podľa The Economist menej ako vojnou zničená Líbya. Ako konkrétne je ropný priemysel zničený, ukázala nedávna reportáž The Financial Times.
Medzi viditeľné znaky zanedbávania podľa denníka patria skorodované nádrže a nezvyčajné vzorce skladovania v ropných zariadeniach krajiny.
„Roky podinvestovania zanechali zariadenia aj siete v rozklade. Chronické zlyhávanie údržby viedlo k požiarom, explóziám a únikom ropy,“ napísal denník.
Analytici Kayrrosu podľa The Financial Times označili stav niektorých zariadení za „katastrofálny“. Poukázali na zanedbanosť, nedostatok investícií a „kanibalizáciu zariadení“, teda rozoberanie funkčných častí na náhradné diely.
Teraz Trump vyhlasuje, že po zosadení Madura pošle do krajiny veľmi veľké americké ropné spoločnosti. Budú tam investovať miliardy dolárov, opravia katastrofálne rozbitú ropnú infraštruktúru a začnú pre krajinu zarábať peniaze.
Znárodnenie od Cháveza
Juhoamerická krajina pred 18 rokmi za vlády Huga Cháveza znárodnila majetok amerických a ďalších západných spoločností. Trump už skôr podľa Navrátila požadoval, aby im Venezuela vrátila všetku ropu, pôdu a ďalší majetok.
„Snaha riadiť Venezuelu je v súlade s novou americkou bezpečnostnou stratégiou, ktorá jasne hovorí, že USA sa budú angažovať globálne len vtedy, pokiaľ to priamo posilňuje ich domácu stabilitu, ekonomiku a bezpečnosť,“ konštatuje Navrátil.
Trump v utorok v príspevku na sociálnej sieti uviedol, že Venezuela pošle do USA 30 až 50 miliónov barelov ropy. To zodpovedá približne dvojmesačnej dennej produkcii. Dodal, že on bude kontrolovať zisky z predaja tejto ropy v prospech ľudí Venezuely a USA.
Ako však naznačil vo svojej analýze The New York Times, svet viac ropy zatiaľ nepotrebuje. Produkcia ropy v krajine v novembri sa podľa denníka odhadovala na 820-tísíc barelov, pričom The New York Times odhadol jej ďalší pokles. Cena sa pohybuje nad 60 dolárov za barel.
„Mnohí analytici sa navyše domnievajú, že na začiatku roka bude na trhu pravdepodobne nadbytok ropy bez ohľadu na vývoj vo Venezuele. Ak by sa na trh dostalo viac ropy, ceny by podľa nich mohli klesnúť približne na 50 dolárov za barel. Pri takejto cene sú zisky v odvetví nízke a mnohé ropné spoločnosti majú menšiu motiváciu ťažiť,“ dodal vo svojej analýze denník.
FOTO: UNSPLASH / Alex Dos Santos
Skôr sny ako realita
Venezuela produkuje ťažkú sírnatú ropu. To podľa Borisa Tomčiaka, analytika spoločnosti Finlord, prináša niekoľko technologických problémov. Takáto ropa sa podľa neho sama osebe ťažko transportuje a spracováva.
„Musí sa miešať s inými druhmi ropy a rafinérie, musia mať nainštalované špeciálne zariadenia. V USA i v Ázii je ešte pomerne veľa starších rafinérií, ktoré takúto ropu či ruskú ropu Urals spracovávajú. Výhodou ťažkej sírnatej ropy je, že má vysokú výťažnosť produkcie nafty a asfaltu,“ konštatuje Tomčiak pre Forbes.
Napriek tomu hovorí, že ak by sa do roku 2030 podarilo produkciu navýšiť vo Venezuele na dva milióny barelov ropy denne, bude to malý zázrak. Navrátil skôr preto predpokladá, že ťažba ropy v krajine nevzrastie, ale skôr poklesne.
„Venezuela nemá napríklad dostatok nafty, ktorú potrebuje na prepravu svojej veľmi hustej ropy, a ktorú dovážala primárne z Ruska,“ dopĺňa Navrátil.
Odhady podľa neho naznačujú, že ak by všetko prebiehalo hladko, základná údržba a opravy by mohli do konca roka 2026 zvýšiť produkciu ropy v krajine na 1,2 milióna barelov denne. Išlo by o navýšenie o 300-tisíc barelov denne.
„To by však stále bolo pod potenciálnou úrovňou produkcie a Venezuela by sa v ťažbe ropy nachádzala na 18. mieste na svete, teda za Líbyou,“ konštatuje hlavný ekonóm Českej sporiteľne.
Dopĺňa, že ak by sa krajina chcela dostať na úroveň produkcie spred 15 rokov, bolo by potrebných 110 miliárd dolárov kapitálových výdavkov len na prieskum a ťažbu. To je z jeho pohľadu dvojnásobok sumy, ktorú americké ropné spoločnosti spolu investovali po celom svete v roku 2024.
Ak by sa vo Venezuele mala obnoviť ťažba na úrovni dvoch miliónov barelov denne, podľa Rystad Energy, poradenskej spoločnosti, by ročné investície do roku 2032 boli vo výške 12 miliárd dolárov.
Rozhodne politika…
„Spoločnosť Chevron, ktorá už vo Venezuele pôsobí a na základe výnimky zo sankcií vyváža do USA približne 200-tisíc barelov denne, by mohla svoje aktivity rozšíriť. Riziko politických otrasov a znárodnenia však bude investície brzdiť,“ doplnil Navrátil.
O ošetrení politického rizika hovorí aj analytik Tomčiak. Situácia v krajine je po víkende mimoriadne napätá a ako upozorňuje Denník N, v krajine prebieha nová vlna politických represií.
Vo Venezuele zatýkajú novinárov a ľudí, ktorí sa tešili z Madurovho zajatia. V uliciach Caracasu, kde platí mimoriadny stav, boli nasadené polovojenské jednotky, ktoré pripomínajú takzvaných tituškov, ktorí boli využívaní v postsovietskych krajinách.
K novej vlne represií došlo podľa Financial Times v čase, keď sa Trumpom podporovaná viceprezidentka Delcy Rodríguez snaží skonsolidovať moc okolo seba, kým Maduro v USA čelí obvineniam z narkobiznisu.
Aktuálne kroky venezuelského režimu môžu spôsobiť, že zahraničné investície do krajiny nateraz neprídu. „Tieto dôvody spôsobujú, že výraznejší rast produkcie sa dá očakávať až za 3 roky. Teraz môže Venezuela akurát zvýšiť predaj zo zásobníkov a sankcionovaných tankerov, ktoré čakajú na vykládku,“ dodáva Tomčiak.
Tie a exportné obmedzenia držia tankery uviaznuté na mori, zatiaľ čo podľa The Financial Times zastarané zariadenia a zlé riadenie spomaľujú nakládku supertankerov.
„Správa štátnej spoločnosti Petróleos de Venezuela z roku 2023, ktorú získala agentúra Reuters, uviedla, že viac než polovica z 22 tankerov vo venezuelskej flotile je v takom zlom stave, že potrebuje opravu alebo vyradenie z prevádzky,“ napísal denník.
FOTO: PEXELS / Renan Braz
… a 80 dolárov za barel
Okrem politiky do hry vstupuje aj biznis. Energetická poradenská spoločnosť Wood Mackenzie podľa média The Economist odhadla, že bod zvratu hlavných venezuelských projektov presahuje 80 dolárov za barel.
Navyše, podľa denníka ťažiť ťažkú a sírnatú ropu vo Venezuele a predávať ju so zľavou je ešte menej lákavé, keď Chevron môže siahnuť po ľahšej, „sladšej“ rope v susednej Guyane, ktorú dokáže ťažiť lacnejšie a predávať s prémiou.
„Minulý rok americká firma dokončila prevzatie menšieho konkurenta Hess za 60 miliárd dolárov, ktorý má veľké aktíva práve v tomto venezuelskom susedstve na východe. Podľa dokumentov Hessu pred zlúčením boli jeho výrobné náklady na barel v Guyane nižšie než 7 dolárov,“ napísal The Economist.
