„Chceme preniesť slovenské školstvo do 21. storočia,“ odvážne hovoria dnes už vysokoškolskí študenti Zuzana Jakubová a Šimon Janáček, ktorí ešte počas strednej školy založili občianske združenie Kockáči. A v podstate sa im to už aj reálne darí.
To, čo sa začínalo ako projekt peer-to-peer doučovania, sa v priebehu troch rokov vyvinulo na životaschopnú organizáciu, ktorá usporadúva jednu z najznámejších súťaží digitálnych zručností na Slovensku – Kockáč roka – s tisíckami účastníkov.
Okrem toho po celom Slovensku organizujú workshopy pre učiteľov, ktorým pomáhajú s často nedostatočnými digitálnymi zručnosťami a učia ich pracovať s umelou inteligenciou. Vysvetľujú im, že AI im môže pomôcť ušetriť čas či už pri príprave na vyučovanie, alebo administratívnych povinnostiach. Nedávno v tlačenej podobe vydali aj špeciálnu príručku o AI pre pedagógov.
Oslovujú aj žiakov a študentov základných a stredných škôl, ku ktorým chodia robiť prednášky nielen o AI, kritickom myslení či kyberšikane. Prednášajú aj o ďalších témach, ktoré mladých ľudí v tomto smere prirodzene zaujímajú a často im ich nemá kto vysvetliť.
„Žiaci aj študenti majú veľa otázok, naše stretnutia s nimi sú vždy veľmi podnetné a verím, že aj užitočné. Učitelia sú zase veľakrát digitálne negramotní a majú v tejto oblasti veľké nedostatky. Verím, že naše workshopy a stretnutia to pomáhajú meniť k lepšiemu. Stále je to len malá kvapka, ale keď sa tých kvapiek nazbiera viac, tak z nich jedného dňa bude more,“ hovorí Zuzana Jakubová.
Cesta ku Kockáčom
Je fascinujúce, že súťaže, ktorú iba pred niekoľkými rokmi vymysleli, navrhli a vo vlastnej réžii zrealizovali dvaja tínedžeri z Považskej Bystrice, sa vlani zúčastnilo viac ako 8 600 žiakov a študentov z celého Slovenska. Ako sa to teda celé začalo?
Možno vás to prekvapí, ale na úplnom začiatku občianskeho združenia Kockáči bola Zuzanina a Šimonova chuť cestovať.
Šimon bol vtedy prvák na gymnáziu a Zuzana deviatačka na základnej škole, keď sa zapojili do súťaže Mladý talent Považskej Bystrice. Jednou z kategórií súťaže, ktorá vznikala v spolupráci s vtedajším europoslancom a rodákom z Považskej Bystrice Ivanom Štefancom, bolo aj vypracovanie podnikateľského zámeru. Víťazov súťaže europoslanec pozval do Štrasburgu. „Veľmi sme chceli cestovať a hlavne to nás motivovalo zapojiť sa do súťaže,“ spomína Šimon Janáček.
Spoločne tak vypracovali svoj prvý podnikateľský zámer na takzvané peer-to-peer doučovanie žiakov a študentov. Svoj projekt na súťaži odprezentovali a vyhrali.
Keď študenti doučujú žiakov
Neskôr sa začali intenzívnejšie zaoberať realizáciou svojho nápadu a v spolupráci s jedným podnikateľom, svojim známym, ho na základe jeho spätnej väzby vyladili. Tak sa zrodil ich prvý skutočne funkčný plán.
Odvtedy sa do projektu doučovania v rámci rôznych predmetov – od matematiky až po cudzie jazyky – zapojili stovky žiakov a študentov a angažovalo sa v ňom deväť lektorov z radov študentov. Dnes však už od tohto projektu upustili. Namiesto toho sa posunuli k iným aktivitám, ktoré postupne uskutočňovali s narastajúcim tímom dobrovoľníkov.
Patrí k nim aj už spomínaná súťaž digitálnych zručností Kockáč roka, určená pre žiakov základných škôl od piateho ročníka až po maturantov stredných škôl. Táto súťaž je dodnes ich najzaujímavejšou a najväčšou aktivitou. Prvý ročník zrealizovali v roku 2023 s 800 účastníkmi. O rok neskôr počet zapojených žiakov a študentov vyskočil na desaťnásobok a vlani (rok 2025) ich bolo 8 600.
„Túžba každý rok zlepšovať úroveň našej súťaže pramení najmä z toho, že sme sa na strednej a základnej škole veľmi často zapájali do rôznych predmetových olympiád, kde sme vnímali veľa chýb a nedostatkov. Chceli sme preto vytvoriť súťaž, ktorá by nás ako žiakov zaujala, ohúrila, bavila a najmä naučila niečo zmysluplné,“ hovorí Šimon Janáček.
Seniori v digitálnom svete
Prvý projekt, pri ktorom, naopak, tak trochu vybočili z pôvodne vytýčenej peer-to-peer doučovacej dráhy, bolo vzdelávanie seniorov v oblasti digitálnej bezpečnosti. Celkovo zorganizovali Kockáči pre považskobystrických seniorov sériu šiestich takýchto workshopov s pomocou mestského úradu.
archív OZ Kockáči / Matej Hamaj
Medzičasom začali pracovať aj na projekte Aičko – ide o workshopy o umelej inteligencii určené pre učiteľov. Tie prebiehajú dodnes a doposiaľ sa ich zúčastnilo viac ako 200 učiteľov z rôznych kútov Slovenska. Koncom novembra 2025 dokonca pokrstili aj prvú knihu s názvom Aičko, ktorá vznikla práve na základe tohto projektu.
„Myslíme si, že AI učiteľov nikdy nenahradí. Ale keď sa učitelia naučia s AI pracovať, môže im to ušetriť hodiny práce týždenne – napríklad s takou tou nudnou administratívnou činnosťou či prípravou rôznych prezentácií,“ hovorí Zuzana Jakubová.
O kyberšikane na školách
Popri vzdelávaní učiteľov sa stále zameriavajú aj na žiakov základných a študentov stredných škôl. V rámci série prednášok na školách sa so žiakmi rozprávajú o tom, ako sa správať bezpečne na internete, či o kyberšikane.
Diskusia so žiakmi a študentmi je podľa nich veľmi dobrá a otvorená a to aj vďaka tomu, že sú si so stredoškolákmi vekovo blízki.
„Keďže aj my sme stále celkom mladí, vieme sa s nimi lepšie porozprávať o tom, čo ich zaujíma. Na týchto prednáškach si všetci tykáme a aj vďaka tomu je to iný druh konverzácie, ako keby sa so žiakmi rozprával učiteľ alebo nejaký špeciálny pedagóg. Často sa tak spýtajú aj veci, ktoré by sa učiteľov asi nespýtali,“ vysvetľuje Zuzana Jakubová.
Ako upozorňuje, všeobecne sa predpokladá, že s AI a digitálnym svetom má skôr problém staršia generácia, nie mladí ľudia, ktorí sa už do digitálnej doby narodili.
Naším cieľom je dosiahnuť, aby boli na každej škole žiaci aj učitelia, ktorí sa neboja technológií a dokážu ich správne používať.
„To však neznamená, že všetci mladí ľudia rozumejú, čo je hoax, pretože ich to nikto v živote nenaučil. Bohužiaľ, namiesto praktických vecí sa v školách stále pomerne často učíme rôzne príliš teoretické a niekedy aj zastarané veci.“
Ako dodáva Šimon Janáček, o prednášky pre žiakov a študentov je stále obrovský záujem a oni sami často nestíhajú byť k dispozícii. Z toho vychádzajú aj ich ciele do budúcnosti.
„Chceme si postupne vytvoriť akési regionálne centrály, aby sme mali ľudí aj v iných častiach Slovenska a dokázali tento dopyt uspokojiť,“ hovorí Šimon.
Už dnes s nimi spolupracuje asi štyridsať dobrovoľníkov, pričom užší tím Kockáčov má asi desať členov. Svoje projekty financujú primárne cez granty, čiastočne aj cestou podpory zo strany firiem.
„Veríme, že tento projekt sa bude rozvíjať aj ďalej, chceme si postupne vychovať aj vlastných nástupcov. Naším cieľom je dosiahnuť, aby boli na každej škole žiaci aj učitelia, ktorí sa neboja technológií a dokážu ich správne používať,“ uzatvára Zuzana Jakubová.
