Hoci vyrástla v krajine bez mora, dnes patrí medzi ľudí, ktorí reálne menia osud ohrozených morských živočíchov po celom svete.
Keď za vami príde malé dieťa s tým, že by chcelo chrániť napríklad tropické dažďové pralesy alebo zvieratá, ktoré nikdy na vlastné oči nevidelo, nehovorte mu, že sa to nedá. Nehovorte mu, že do vecí, ktoré sa dejú tisíce kilometrov od nás, nemá šancu zasiahnuť. Nie je to pravda.
Biologička Hana Svobodová, ktorú Forbes Česko v roku 2020 zaradil do rebríčka dopĺňajúceho výber 30 pod 30, s názvom Almost There a je určený pre mladých a nádejných Čechov a Češky do 33 rokov, dokazuje, že aj zdanlivo neprekonateľné bariéry sa dajú prekonať.
Hana Svobodová sa ochrane morských korytnačiek venuje viac než 20 rokov, aktívne potom od roku 2014, keď v Indonézii, konkrétne na severovýchodnom Borneu v oblasti Berau, začala pôsobiť ako odborná poradkyňa v miestnej organizácii, ktorá chránila korytnačky na treťom najdôležitejšom mieste na svete pre ohrozené karety obrovské.
Bilang-bilangan a Mataha. Dva maličké, neobývané tropické ostrovy. Práve tu sa misia Hany Vašinovej Svobodovej pred viac než desiatimi rokmi začala.
Karety, ktoré sa na týchto ostrovoch narodili, sa na ne aj vracajú, aby tu rovnako ako ich matky nakládli vajcia. A práve tu ich čakali pytliaci, prostredníctvom ktorých potom vajcia končili v reštauráciách, často aj tisíce kilometrov ďaleko. Pláže boli znečistené, hniezda vybrané, budúcnosť korytnačiek mizla po hrstiach.
Pláže tak bolo potrebné strážiť, čistiť od naplaveného odpadu a predovšetkým znášky vajec premiestňovať na chránené časti pláže, kde sú pod lepšou kontrolou. V tom čase bola mladá Češka ešte priamo na mieste, školila miestnych ochranárov a presviedčala obyvateľov okolitých ostrovov, že korytnačky si ochranu zaslúžia.
Potom však prišiel covid-19, vynútený návrat do Česka a neistota. „V roku 2022 sme Berau prestali podporovať, pretože miestny človek, ktorý mal lokalitu na starosti, prestal na diaľku fungovať podľa dohody a ochranárom niekoľko mesiacov zadržiaval výplatu,“ spomína Svobodová. Miesto však bez dohľadu nezostalo. Aktivitu našťastie prevzali indonézske úrady.
Hana preto svoje aktivity presunula na juhovýchod Indonézie na ostrov Lembata, ležiaci medzi známejšími ostrovmi Flores a Timor. „Dobré bolo, že sme boli na obývanom ostrove, kde sme nechránili len korytnačky, ale mohli sme sa viac sústrediť na vzdelávanie miestnych, čo je rovnako dôležité,“ podotýka biologička.
morská korytnačka kareta | Foto: archív M. Sliackeho
Keď totiž domorodci pochopia, že korytnačky sú dôležitejšie v mori než ako vajcia na tanieri, alebo že im korytnačky plávajúce v mori môžu priniesť úžitok v rámci turizmu, priama ochrana je potom oveľa efektívnejšia.
Miestni ochranári a dobrovoľníci preto napríklad začali učiť deti plávať, čo je schopnosť, ktorá väčšine Indonézanov chýba.
„My ich to naučíme a keď im ešte dáme okuliare a šnorchel a deti uvidia koraly a celý ten život odohrávajúci sa pod vodou, behajú potom po dedine a hovoria to ostatným. K moru majú potom úplne iný vzťah a len ťažko doň vo vyššom veku hodia dynamit, aby si pozbierali zabité ryby,“ vysvetľuje Vašinová Svobodová.
Aj keď mala mladá Češka obavu, že pandémia covidu-19 jej projekt zastaví, stal sa presný opak. Fungovanie spolku Chránime morské korytnačky totiž stojí najmä na podpore verejnosti a tá počas pandémie prekvapivo zosilnela.
Svobodová síce nemohla chodiť na prednášky, ktoré dovtedy zabezpečovali veľkú časť príjmov, ale peniaze začali prichádzať od drobných darcov. A hlavne pravidelne.
„Minulý rok sme mali náklady mierne cez jeden milión korún a 70 percent máme od pravidelných darcov, pričom okrem jedného darcu nikto neposiela viac než tisíc korún. Občas príde suma v počte nižších desiatok tisíc korún od nejakej firmy, ale sú to skôr výnimky,“ vysvetľuje biologička.
Pravidelné financovanie umožnilo aktivity rozšíriť. Dnes tak dvadsiatka jej ochranárov pôsobí na šiestich miestach v Indonézii a na troch miestach na juhu Srí Lanky. Naposledy ochranári pridali ďalšiu lokalitu v papuánskej časti Indonézie, kde tento rok ochránili viac než 17 stoviek znášok, ktoré premiestnili do bezpečia, alebo ich zatienili.
Tieň sa totiž ukázal byť prekvapivo jednoduchým, no o to zásadnejším pomocníkom. Zatienené hniezda mali úspešnosť liahnutia 55,8 percenta, zatiaľ čo z tých, ktoré boli trvalo na slnku, sa v priemere vyliahlo len 21,9 percenta korytnačiek. Malý zásah. Obrovský rozdiel medzi životom a smrťou.
Biologička sa okrem pomoci v trópoch snaží vzdelávať aj českých turistov, ktorí za exotikou mieria. Tých je každý rok viac. Ostrovy v Indickom oceáne, Karibik, pláže juhovýchodnej Ázie… Zatiaľ čo v roku 2023 z Prahy do exotických destinácií len na priamych charterových linkách odletelo 199-tisíc cestujúcich, vlani ich bolo 269-tisíc a tento rok toto číslo ešte vzrastie.
Potvrdzujú to aj cestovné kancelárie a agentúry. Zimné exotické destinácie, ako sú Thajsko, Dominikánska republika, Indonézia, Zanzibar alebo Maurícius, zaznamenávajú aj tento rok dvojciferný rast.
Turistické pasce s korytnačkami
A turisti v trópoch často zamieria práve do takzvaných záchranných staníc umiestnených pri frekventovaných plážach. Lenže veľmi často ide o turistické pasce, kde nejde ani tak o ochranu korytnačiek ako skôr o vybraný príspevok.
Hlavný problém spočíva v tom, že prevádzkovatelia takýchto miest dávajú do bazénikov čerstvo vyliahnuté korytnačky a čakajú, kým príde turista, ktorý zaplatí za to, že si niektorú vypustí do oceánu.
AKO ROZPOZNAŤ FUNKČNÉ ZÁCHRANNÉ CENTRUM?
- Nie sú v ňom žiadne bazény, prípadne v nich majú len viditeľne zranené korytnačky.
- Chráni pláž a samice korytnačiek pred pytliakmi.
- Samotní zamestnanci prenášajú vajcia do bezpečia a nevykupujú ich od pytliakov.
- Mláde vypúšťajú v deň vyliahnutia v čase, keď je piesok chladný – za tmy alebo najskôr za súmraku.
- Pri vypúšťaní mláďat dodržiavajú odstup, nedovoľujú dotýkanie sa korytnačiek ani fotografovanie s bleskom.
„Lenže turisti chodia cez deň, vypúšťajú ich na horúci piesok, korytnačka sa prehreje a sotva dôjde do mora. A tam ju stopercentne niečo zožerie. Turista má skvelú fotku, ale prehriata a popálená korytnačka išla na smrť. Takže ak vypúšťať korytnačku, tak v noci alebo skoro ráno. A ideálne hneď po vyliahnutí, keď majú zo žĺtka energiu na to, aby odplávali čo najďalej od pobrežia, kde je najviac predátorov,“ vysvetľuje Svobodová.
Tá za roky, počas ktorých na záchrane korytnačiek pracuje, začína vnímať konkrétne výsledky svojej práce. Na chránené pláže sa vracia viac korytnačiek. Medzinárodná únia na ochranu prírody navyše uvádza, že viac než 40 percent populácie morských korytnačiek je dnes v nízkom riziku ohrozenia – v roku 2011 to bolo len 23 percent.
„Mám pocit, že k tomu nejako prispievame aj my, pretože teraz už je to takmer päť miliónov korytnačiek, ktoré sme vypustili do morí a oceánov. Síce sa uvádza, že do dospelosti prežije jedna z tisícky, ale aj tak by to bolo takmer päťtisíc dospelých korytnačiek, čo v ohrozených populáciách nie je nízke číslo,“ uvádza Vašinová Svobodová.
Biologička navyše k ochrane prírody motivuje ďalších Čechov. „Niekedy príde niekto starší s tým, že kvôli mne išiel študovať biológiu. Inokedy je to dievčatko zo základnej školy, ktoré by chcelo chrániť pralesy. Je fajn takto niekoho nakaziť ochranou prírody. Nemusí ísť o korytnačky, ale fakt, že si niekto ďalší pôjde za svojím snom, je dobrý,“ usmieva sa.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorom je Ondřej Kinkor.
