Ako mama troch malých detí vytvorila vlastnú unikátnu metódu výučby angličtiny ako cudzieho jazyka. Z malého projektu v izraelskej oblasti Galilea sa stala svetoznáma značka nesúca jej meno. Dnes jej vzdelávacia skupina rozvíja aj matematický program a chystá sa vstúpiť na americký trh.
Jej mama bola Britka, otec Nemec, na základnej škole milovala matematiku, ale neskôr podľahla čaru jazykovedy. Na univerzite vo Francúzsku niekoľko rokov vyučovala angličtinu, cestovala po svete a ako sama hovorí, v živote bola ovplyvnená mnohými jazykovými prostrediami. Jazyky napokon predurčili aj jej globálny biznisový úspech.
Pred štyridsiatimi rokmi ešte ako mama troch malých detí vytvorila Helen Doron, britsko-izraelská podnikateľka a jazykovedkyňa, vlastnú metódu výučby angličtiny ako cudzieho jazyka.
Dnes stojí na čele úspešnej medzinárodnej franšízy Helen Doron Educational Group, ktorá je prítomná v štyridsiatich krajinách sveta. Jej kurzy absolvovali už viac ako tri milióny žiakov a študentov, pod skupinu patrí 1 200 vyučovacích centier, v ktorých pracuje viac ako päťtisíc učiteľov.
S Forbesom sa rozprávala o svojej unikátnej metóde výučby jazyka, o svojich podnikateľských začiatkoch aj pochybeniach. S úsmevom hovorí, že za mlada bola lektorkou techniky transcendentálnej meditácie a chcela „dosiahnuť osvietenie“, no nikdy by si nebola pomyslela, že raz bude podnikať. Veľa prezradila i o sebe a odhalila napríklad aj to, do akého aktíva najradšej ona sama investuje zarobené peniaze.
Skôr ako budeme hovoriť o vašom podnikaní, dovoľte mi začať osobnejšími otázkami. Vyrastali ste v Londýne, študovali na Univerzite v Readingu a neskôr ste sa presťahovali do Izraela…
Najskôr do Francúzska, potom do Izraela.
Keď mala moja dcéra štyri roky, začala sa učiť hrať na husliach u doktora Shinchi Suzukiho. Jeho metóda výučby hry na hudobnom nástroji vychádza z princípov učenia sa rodného jazyka a mňa to zaujalo.
Do Francúzska ste išli za prácou?
Mala som vtedy priateľa, ktorý bol Francúz, a pracovala som ako učiteľka angličtiny na Université de Poitiers (mesto na rieke Loire na západe Francúzska – pozn. red.).
Viem, že vaša mama bola pedagogička, učila na základnej škole. Vy ste študovali francúzštinu a jazykovedu? Prečo práve takéto zameranie?
Život vás zavedie rôznymi smermi. Keď som bola mladšia, chcela som byť vedkyňa, bola som veľmi dobrá v matematike. Moji rodičia sa však rozviedli a ja som musela zmeniť strednú školu. Prestúpila som na školu, ktorá mala úplne iný systém výučby matematiky. Bol to experimentálny model výučby, ktorý neskôr zrušili, pretože nebol úspešný. Ja som do školy nastúpila niekde uprostred – moji spolužiaci už za sebou mali roky tejto výučby a ja som nevedela, o čom hovoria. Tak som to vzdala a začala som sa venovať jazykom a ďalším predmetom. Nakoniec som maturovala zo starovekej histórie, ekonómie a francúzštiny.
To je široký záber…
V tom čase som vôbec netušila, čo chcem robiť, takže som si nechávala otvorené všetky možnosti. Keď som nastúpila na univerzitu, počas prvých dvoch dní sme absolvovali povinné prednášky zo všetkých katedier, keďže na základe toho sme si mali vybrať tri predmety na prvé dva trimestre. Jedným z nich bola všeobecná jazykoveda na katedre, ktorú viedol profesor Frank Palmer. Úplne ma uchvátila jeho úvodná prednáška. Počúvala som ho s otvorenými ústami. A tak som sa prihlásila na všeobecnú jazykovedu – o ktorej som dovtedy nikdy nepočula. Na katedre som zostala aj po prvých dvoch trimestroch a pokračovala som v dvojodborovom štúdiu francúzštiny a jazykovedy.
archív Helen Doron
Foto: archív Helen Doron
Po skončení školy ste učili angličtinu a neskôr sa presťahovali do Izraela a vychovávali tri deti. Ako ste sa dostali k tomu, že si založíte jazykovú školu?
Vyvinulo sa to prirodzene. V živote som navštívila mnoho krajín, môj otec bol Nemec a prišla som do styku s mnohými jazykmi. V mojom živote je vôbec tých jazykov až priveľa. A keď mala moja dcéra štyri roky, začala sa učiť hrať na husliach u doktora Shinchi Suzukiho. Jeho metóda výučby hry na hudobnom nástroji vychádza z princípov učenia sa rodného jazyka a mňa to zaujalo.
Prečo?
Doktor Suzuki bol lekár, ale mal nadšenie pre výučbu hry na hudobných nástrojoch. Na husliach učil hrať malé deti prostredníctvom sluchu, nie s pomocou nôt. Podľa neho je hudba jazyk a rovnako ako malému dieťaťu nepoviete, aby nerozprávalo, kým sa nenaučí čítať a písať, tento princíp môžete uplatňovať aj v hudbe. Deti sa noty naučia čítať aj písať neskôr, pokojne potom môžu aj komponovať hudbu. Dávalo mi to zmysel. Doktor Suzuki hovoril o tom, že ide o výučbu hudby inšpirovanú procesom osvojovania si materinského jazyka. To ma zasiahlo a povedala som si, že takto by sme predsa mohli pristupovať aj k výučbe cudzích jazykov! Vycestovala som za Suzukim do Japonska a našla som aj ďalšie informácie z inštitútov Glenna Domana (amerického fyzioterapeuta, ktorý s Carlom Delacatom založil inštitúty na dosahovanie ľudského potenciálu – pozn. red.) v oblasti raného rozvoja dieťaťa.
Na začiatku som pracovala s deťmi vo veku od jedného do šiestich rokov a pri výučbe som využívala metódu opakovaného pasívneho počúvania na pozadí. Vytvorila som si vlastné kazetové nahrávky. Hrala som na nich na klavíri a pritom spievala a rozprávala rôzne príbehy. Využívala som zároveň rôzne rýmovačky, pesničky a podobne. Tieto nahrávky mali deti doma dvakrát denne počúvať na pozadí popri tom, ako jedli, hrali sa, išli spať alebo si umývali zuby.
Cudzie jazyky sa v tom čase vo všeobecnosti v mnohých krajinách učili až od jedenásteho alebo dvanásteho roka dieťaťa a vyučovali sa prostredníctvom čítania a písania. Vyučovali sa, akoby to bola latinčina a nie živý jazyk. Ale to je absurdné. Všetky deti sa materinský jazyk učia počúvaním toho, čo hovoria ich rodičia, ľudia okolo nich. Pozorne počúvajú a jedného dňa otvoria ústočká a povedia „mama“. A mama ich za to pochváli, je to to najkrajšie na svete. Dieťatko sa poteší a postupne sa rozhovorí. Aj keď nejaké slovo skomolí, nepoviete mu, že je to síce okej, ale mohol by si to povedať aj lepšie. To by dieťa od rozprávania skôr odrádzalo. Z toho vyplýva, že opakované počúvanie na pozadí a pozitívna podpora sú základnými kameňmi osvojovania si každého jazyka na svete. Mňa zaujímalo, nakoľko by táto metóda bola účinná u malých detí do šiestich rokov života. A tak som začala takúto výučbu angličtiny propagovať v oblasti Galilea, kde žijem.
A ľudí to zaujalo…
Presne tak, prišli za mnou aj s deťmi a aj oni boli ochotní osvojiť si túto filozofiu výučby jazyka. Uchytilo sa to. Postupne sa moje kurzy stali veľmi populárnymi.
KTO JE HELEN DORON?
Britsko-izraelská podnikateľka, vyštudovaná lingvistka a zakladateľka globálne úspešnej franšízy Helen Doron Educational Group. Vytvorila vlastnú unikátnu metódu výučby angličtiny ako cudzieho jazyka.
Helen Doron sa narodila v Londýne, navštevovala Univerzitu v Readingu a neskôr na univerzite vo francúzskom meste Poitiers učila angličtinu. Potom sa spoločne s manželom presťahovala do oblasti Galilea v Izraeli, kde žije dodnes.
Začiatky podnikania v rámci Helen Doron Educational Group sa datujú do roku 1985. V súčasnosti už skupina pôsobí v 40 krajinách sveta, na konte má tri milióny študentov a 1 200 vzdelávacích centier. Jej metódou aktuálne vyučuje angličtinu päťtisíc učiteľov.
Podnikanie rozbiehala v Izraeli a medzinárodná expanzia skupiny sa začala v Rakúsku. Vo svete sú už aj detské škôlky Helen Doron. Od roku 2002 poskytuje vzdelávacia skupina aj program výučby matematiky MathRiders. So španielčinou a programom MathRiders teraz najnovšie plánujú preniknúť aj na trh v USA.
V tom čase ste už mali jazykovú školu, alebo to prišlo až neskôr?
Začínala som ako obyčajná učiteľka s nápadom, jednoducho som chcela vedieť, ako sa tento prístup osvedčí. Testovala som svoju teóriu a išlo to skvele. Na začiatku som pracovala s deťmi vo veku od jedného do šiestich rokov a pri výučbe som využívala metódu opakovaného pasívneho počúvania na pozadí. Vytvorila som si vlastné kazetové nahrávky, lebo v tom čase sa ešte používali kazety. Hrala som na nich na klavíri a pritom spievala a rozprávala rôzne príbehy. Využívala som zároveň rôzne rýmovačky, pesničky a podobne. Tieto nahrávky mali deti doma dvakrát denne počúvať na pozadí popri tom, ako jedli, hrali sa, išli spať alebo si umývali zuby. A keď prišli na hodinu, už to všetko mali napočúvané, mali to v hlave, ale ešte celkom nerozumeli, čo to znamená. Význam som im na hodinách vysvetľovala prostredníctvom rôznych hier a aktivít. Deti to veľmi bavilo a postupne som vytvorila aj druhú kazetu, potom tretiu… Využívala som aj metódu špirálového učenia.
V tom, že sa deti jeden deň niečo naučia a o pár dní alebo o týždeň sa k tomu opäť vrátite, učíte sa to znova, len trochu inak. A potom sa k tomu vrátite opäť o mesiac alebo o dva. Faktom však je, že v tom čase som mala doma tri malé deti a záujem o moju výučbu angličtiny bol taký veľký, že som to už sama nedokázala zvládať. Tak som začala školiť ďalších učiteľov. Pripravila som pre nich profesionálne spracované podklady, a tak sa celá organizácia práce zlepšila. V tom čase sa touto metódou vyučovalo iba v Izraeli a každý rok za mnou prišiel môj manžel a pýtal sa ma, či tento rok už na tom konečne aj niečo zarobím. (smiech)
Na začiatku môj príjem pozostával len z predaja učebných materiálov učiteľom. Každý rok sme publikovali nové a nové podklady, pretože ako deti rástli, ich výučba musela pokračovať. Jedného dňa mi sused hovorí: takto nikdy žiadne peniaze nezarobíš, ledva sa držíš nad vodou, a pritom im poskytuješ rozsiahle služby. Povedal mi, aby som si začala účtovať licenčné poplatky. Mne sa zdalo, že také niečo bude ťažké presadiť. Ale išli sme do toho. Zaviedli sme licenčné poplatky a tie našej skupine dodnes umožňujú poskytovať služby na vysokej úrovni. Výroba materiálov niečo stojí, máme vlastný vývojársky tím…
Ako sa projekt dostal do zahraničia?
Niektorí naši učitelia sa z Izraela odsťahovali a stali sa našimi agentmi. Alebo sa agentmi stali ľudia, s ktorými sme sa zoznámili v daných krajinách. Uvedomili sme si však, že ani tento systém nie je dobrý. Po čase sa totiž mohli z danej krajiny odsťahovať alebo sa jednoducho rozhodnúť, že budú robiť niečo iné. Tak som si sadla s právnikom, povedala som mu, čo všetko by malo byť v zmluve, a pripravili sme návrh. No a prvý človek, ktorému som tú zmluvu predložila, mi povedal – môj právnik sa na to pozrel a hovorí, že je to klasická franšíza. Ja som si povedala: to nie je možné. Ale keď som sa na to pozrela bližšie, zistila som, že má pravdu. Takže som vlastne nanovo objavila koleso. (smiech)
archív Helen Doron
Ilustračné foto: archív Helen Doron
Ako u vás funguje systém licenčných poplatkov?
Keď sme s tým začínali, účtovali sme poplatky za odučené hodiny. Dnes používame klesajúci systém licenčných poplatkov, ktoré sa platia z kurzovného. Čím je centrum úspešnejšie, tým nižšie percento platí, takže pomerne zaplatí menej na poplatkoch.
Biznis v 40 krajinách
Prvou krajinou po Izraeli, kde vzniklo Helen Doron Learning Center pre výučbu angličtiny, bolo Rakúsko. Prečo práve táto krajina?
Dôvod bol jednoduchý. Do Viedne sa spoločne s manželom presťahovala jedna z našich učiteliek. V tom čase som síce ešte vždy bola viac pedagogička ako podnikateľka, ale mala som víziu. Tá spočívala vo vytvorení vzdelávacej platformy pre deti, ktorá môže fungovať v každej krajine.
Okrem programu Helen Doron English má vzdelávacia skupina aj škôlky, napríklad v Turecku, ale aj projekt s názvom MathRiders. Kedy ste začali aj s výučbou matematiky?
Začalo sa to potichu v roku 2002. Nijako špeciálne sme tento program nepretláčali, no napriek tomu je veľmi úspešný napríklad v Poľsku. Teraz s matematikou začíname aj v Bulharsku a taktiež v Izraeli. Vyučuje sa v rodnom jazyku a je to trochu odlišný franšízový systém. V centrále máme celý tím, ktorý sa tomuto venuje, a momentálne je to pre nás niečo, na čo sa veľmi zameriavame. Okrem toho dúfam, že sa čoskoro s matematikou a španielčinou dostaneme aj do USA.
Rozumiete vzdelávaniu – akú chybu najčastejšie robia ľudia, ktorí sa učia cudzí jazyk?
Neviem na tú otázku odpovedať, ale ak hovoríme o deťoch, skutočne ideálne je, aby začínali s cudzím jazykom čo najskôr. Čím mladšie sú, tým lepšie. Detský mozog sa vďaka tomu rýchlejšie vyvíja a zároveň dokáže veľmi veľa absorbovať. Platí, že čím sú deti mladšie, tým prirodzenejšie a ľahšie sa jazyk naučia. S deťmi začíname pracovať už vo veku troch mesiacov a pracujeme s nimi až do devätnásteho roku života. Keď s výučbou cudzieho jazyka začnete čo najskôr, získate nielen ďalšiu jazykovú znalosť na úrovni materinského jazyka, ale pomáha vám to aj rozvíjať mozog a vďaka tomu môžete byť lepší vo všetkom.
V súčasnosti sú centrá Helen Doron English v 40 krajinách, na konte máte už tri milióny študentov a 1 200 centier. Koľko študentov má skupina v danom momente?
Približne 170-tisíc. Kedysi som sa s našimi učiteľmi v rôznych krajinách stretávala osobne, ale dnes to už nerobím. Na to, aby sa to dalo zvládnuť, sme už veľmi veľkí.
archív Helen Doron
Foto: archív Helen Doron
Akú pozíciu zastávate v spoločnosti? Ste stále generálnou riaditeľkou?
Už nie som CEO, z tejto pozície som sa stiahla. Pôsobím ako prezidentka Helen Doron Educational Gorup.
Je nesporné, že za 40 rokov ste dosiahli niečo pôsobivé, ste úspešná podnikateľka. Predstavovali ste si niekedy v mladosti, že jedného dňa budete šéfkou svojej vlastnej úspešnej spoločnosti?
Nie. Za mlada som bola lektorkou techniky transcendentálnej meditácie, mojím cieľom bolo dosiahnuť osvietenie. (smiech) Podnikať som vôbec nemala v pláne. Ale toto všetko mi akoby spadlo do lona. Jednoducho sa to stalo a ja som si povedala: musím to skúsiť. Boli situácie, keď sme boli pritisnutí k stene a nevedeli sme, či vôbec budeme schopní vyplatiť našim zamestnancom mzdy. Ale vždy sa udial nejaký zázrak, ktorý nás zachránil. A tak sme pokračovali ďalej.
Kedy ste pochopili, že nápad, ktorý máte, je niečo veľké, niečo, čo má globálny potenciál?
Asi do roka, odkedy som touto metódou začala učiť. Na začiatku to bol vyslovene malý projekt, môj manžel mal na starosti sklad a financie a ja som tvorila učebné materiály, učila som, robila marketing a neskôr som školila učiteľov a následne aj školiteľov. Dnes už celý projekt beží aj bezo mňa.
Zapojili ste do podnikania aj svoje deti?
Áno, dve z nich. Jeden z mojich synov aktuálne vedie pobočku v Kórei a moja dcéra u nás tvorí hudbu k novým materiálom.
Všimla som si, že väčšinu výučbových centier vedú ženy. Prečo je to tak? Prečo nie je viac centier, ktoré vedú muži?
Neurobili sme to náročky, jednoducho sa to tak vyvinulo. Na úrovni pod masterfranšízantom za danú krajinu, teda na úrovni franšízantov výučbových centier, je až 90 percent žien. Je to jednoducho oblasť, ktorá ženy už tradične viac priťahuje. Ale na úrovni masterfranšízantov je už okolo 45 percent mužov.
Koľko vyučovacích centier Helen Doron English je dnes na Slovensku?
Na Slovensku je 50 miest, kde sa deti učia našou metódou, a 35 z nich sú vyučovacie centrá. Zvyšok tvoria nezávislé lektorky, ktoré nemajú vyučovacie centrá, vyučujú samy, zvyčajne v prenajatých priestoroch.
Projekt, ktorý pomáha ženám
Vytvorili ste projekt, ktorý pomáha mnohým ženám osamostatniť sa, byť nezávislé a aj si dobre zarobiť. Aký je to pocit?
Je to veľmi dobrý pocit a myslím si, že som to od začiatku nejako podvedome chcela.
Aké plány máte so skupinou do budúcnosti, okrem už spomínaného cieľa vstúpiť na americký trh?
Máme mnohé interné aj externé plány. Snažíme sa zjednodušiť zaškoľovanie učiteľov, chceme trochu pozmeniť aj firemnú štruktúru, informačný systém riadenia a podobne.
Aký veľký je tím v centrále spoločnosti?
Tam je nás okolo sedemdesiat. Ale po svete máme aj dcérske spoločnosti, tie zamestnávajú ďalších ľudí.
Viete odhadnúť, koľko ľudí má vďaka Helen Doron Educational Group prácu?
Myslím si, že je to okolo 10-tisíc ľudí. Je to veľmi slušné číslo. Počas kovidu to bolo veľmi ťažké, ale aj túto výzvu sme zvládli. Biznis zaznamenal veľký prepad, ale aj vtedy sme dokázali pomerne rýchlo prejsť do režimu online a dnes už opäť rastieme.
Keď hovoríte o online, ako vnímate technologické novinky vo vzdelávaní? Ľudia na učenie jazykov dnes vo veľkom používajú rôzne aplikácie. Čo vy na to?
Aj ja používamna učenie kórejčiny a nemčiny aplikáciu Duolingo. Do našej veľmi úspešnej hernej aplikácie Kangi Club pridávame domáce úlohy s umelou inteligenciou, ktoré prostredníctvom interaktívnej zábavy ešte viac posilnia naše lekcie.
Aplikácia je prístupná pre všetkých, pričom každý študent Helen Doron English má jedinečné heslo na cielené a individuálne učenie. Povedala by som však, že deti, ktoré sa učia cudzí jazyk, by mali byť predovšetkým v triede s ostatnými deťmi, s učiteľom. Ten živý kontakt je pre zvládnutie jazyka nenahraditeľný. Tak sa jazyk naučia najefektívnejšie. No a socializácia je dôležitá. U nás máme menšie skupinky, vďaka čomu môže učiteľ každému dieťaťu venovať dostatok pozornosti.
Vytvorili ste úspešnú firmu, meno Helen Doron je známe po celom svete. Zaujíma ma, čo pre vás znamená úspech.
Myslím si, že pre väčšinu ľudí sa úspech v podnikaní rovná peniazom. Koľko som zarobil. Súhlasím, že je to jedno z validných meradiel úspechu. Ale dôležité je aj to, čo ste v živote robili a či ste žili zmysluplne. Som spokojná, lebo podľa mňa má naša práca pozitívny vplyv na životy našich žiakov a študentov. Pomáhame ľuďom rásť.
Keď hovoríme o peniazoch, každý človek je iný a za peniaze si zvyčajne kupujeme veci, ktoré nám robia radosť. Niekto cestuje po svete, iný investuje do jácht… Do čoho investujete vy?
Peniaze investujem v prvom rade do svojho domu. (smiech) Rozšírila som ho a dala som si na pozemku vybudovať 20-metrový bazén. A keď som mala po prvý raz viac peňazí pohromade, postavili sme si v Izraeli vlastné kancelárske priestory. Verím nehnuteľnostiam. Myslím si, že investovať do realít sa oplatí.
Máte vlastné nehnuteľnosti aj inde vo svete?
Áno, napríklad v Južnej Kórei. Najskôr sme si tam priestory prenajímali, no neskôr sme sa rozhodli kúpiť vlastný pozemok a postavili sme na ňom päťposchodovú škôlku. Keď sme ten pozemok kupovali, nachádzal sa uprostred ničoho. No a dnes tá nehnuteľnosť stojí prakticky uprostred malého mesta, ktoré tam za tie roky vyrástlo. Ukázalo sa, že to bola veľmi dobrá investícia. V Izraeli som kúpila aj ďalšiu nehnuteľnosť, sídli tam naše hlavné vzdelávacie centrum. A vždy, keď potrebujete, sa reality dajú predať – je to likvidné aktívum a faktom je, že nehnuteľnosti majú dnes oveľa väčšiu hodnotu ako kedysi.