Rodina Zoričáková mení tradičný pohľad na vzdelávanie. V Krásnych Sadoch pod Tatrami založila Súkromnú spojenú školu Mlynica, kde sa deti učia priamo v lese. Podľa Ondreja Zoričáka patrí budúcnosť miestam, kde sa poznanie stretáva s hodnotami a prirodzeným rytmom detstva.
Vaša škola sa vydala cestou, kde príroda, pohyb, hra a získavanie praktických zručností hrajú podstatnú úlohu. Ako vznikla myšlienka založenia tejto školy?
Nápad sa zrodil z celospoločenskej potreby vrátiť deťom prirodzenosť v učení. Dnešné deti vyrastajú v prostredí plnom podnetov, no s nedostatkom pohybu a kontaktu so „skutočným“ svetom. Chceli sme školu, kde učenie nie je len o memorovaní a sedení v laviciach, hoci aj to je dôležité. Našou snahou bolo vytvoriť miesto, kde žiaci môžu pozorovať, objavovať a nadchýnať sa prostredím, ktoré ich obklopuje.
Podľa britskej štúdie National Society for Education in Art and Design z roku 2025 tri štvrtiny učiteľov základných škôl v Spojenom kráľovstve zaznamenali zhoršenie jemnej motoriky žiakov. Deti majú problém s bežnými praktickými zručnosťami, trávia viac času online a menej vo fyzickom svete. Kanadský lekár Gabor Maté hovorí, že jednoročným deťom sme do rúk dali iPad, no okradli sme ich o schopnosť hrať sa – a hra je pritom nevyhnutná pre vývoj ľudského mozgu.
V našej škole deti behajú po lúke, pracujú s náradím a starajú sa o záhradky. Zvykneme hovoriť, že naša škola je ako sám život.
Zdroj: Hectorate/ Peter Cintula
Akým výzvam ste museli čeliť?
Najväčšou výzvou bolo nájsť pedagógov, ktorí majú odvahu a chuť prinášať nové prístupy, a ľudí, ktorí chápu, že učiteľ nie je ten, kto riadi celý proces, ale ten, kto sa v ňom spolu s deťmi neustále učí. Zaviesť takýto postoj do praxe si vyžaduje čas, otvorenosť a trpezlivosť.
Na začiatku bolo tiež náročné vysvetliť rodičom jeden z princípov školy: učenie sa deje kdekoľvek a kedykoľvek, nielen v lavici. Dlho nás vnímali ako miesto, kde sa deti hlavne hrajú v lese. Dnes je však situácia iná – stále viac rodičov hľadá prostredie, ktoré podporuje prirodzený pohyb a učenie zakorenené v reálnom svete.
Učiteľ, ktorý sa pokúša učiť bez toho, aby v žiakovi vzbudil túžbu po poznaní, je ako ten, kto kuje železo za studena.
Váš koncept stavia na hodnotovom a zážitkovom vzdelávaní. Ako vyzerá typický školský deň?
Väčšina dní sa začína rannými kruhmi. Dôležitým krokom je rozhovor o tom, ako sa deti cítia. Dieťa, ktoré je v pohode, prijíma nové informácie ľahšie a s radosťou. Nové učivo sa vysvetľuje v triede, no pri opakovaní sa často presúvame von. Učenie je praktické a zmysluplné. Napríklad záhony na pestovanie zeleniny sú u nás výsledkom práce detí. Zmerať a narezať dosky, postaviť záhony, navoziť zeminu, zasadiť semienka – počas tohto procesu sa deti učia matematiku, prírodovedu, techniku a dokonca aj angličtinu. Takéto zážitkové učenie zanecháva hlboké stopy v pamäti. Popoludní deti navštevujú školský klub, krúžky alebo niektorý z odborov našej umeleckej školy.
Zdroj: Krásne Sady pod Tatrami
Čo pozorujete u detí vo vašej škole – ako na ne vplýva príroda?
Príroda je našou učebňou – hovoríme, že je ďalším učiteľom. Rôzne výskumy, napríklad štúdie doktorky Andrey Faber Taylor, potvrdzujú, že pobyt vonku zlepšuje sústredenie, znižuje stres a podporuje tvorivosť.
Pohyb v prírode zároveň zlepšuje motorické schopnosti, učí deti zvládať nepohodu, prekonávať riziká a posilňuje ich odolnosť. Maria Montessori už v päťdesiatych rokoch zdôrazňovala, že pohyb podporuje rozvoj mysle, čo dnes potvrdzujú aj moderné neurovedy. Najväčšiu radosť mi robí, keď počujem, že naše deti sa po víkende už nevedia dočkať pondelka, aby mohli prísť opäť do školy.
Zdroj: Hectorate/ Peter Cintula
Do vzdelávania dnes veľmi rýchlo preniká umelá inteligencia. Ako k nej pristupuje vy?
Doba AI prináša zaujímavé výzvy. Najväčšiu príležitosť vidím v zefektívnení výučby, čo následne umožní, aby učitelia a deti trávili viac času spolu a boli v kontakte s reálnym svetom. Rola učiteľa a jeho aktívna prítomnosť vo výučbe zostane stále dôležitá.
Kam sa podľa vás bude vzdelávanie uberať?
Verím, že školy budú viac prepojené s prírodou, reálnym životom, komunitou a ľuďmi v okolí. Práve toto spojenie prináša dynamiku do učenia a pomáha presne určiť, ktoré zručnosti potrebujú deti rozvíjať. V Krásnych Sadoch na tieto princípy nadväzujeme aj bývaním v projekte Poľana, ktorý je postavený na rovnakých hodnotách ako škola – ponúka moderné a pohodlné miesto na život v blízkosti prírody.
Kto je Ondrej Zoričák?
Podnikateľ s viac než pätnásťročnými skúsenosťami v odvetviach IT technológií, vzdelávania, developmentu; podnikateľský mentor a investor so sociálnym dosahom. V rodinnom podnikaní úspešne nadväzuje na prácu svojho otca Ladislava Zoričáka st. Rodina Zoričáková založila netradičnú modernú školu v lesnom prostredí a vytvorila projekt udržateľného bývania Krásne Sady pod Vysokými Tatrami. Jej cieľom bolo vybudovať zdravé a komunitné miesto pre rodiny zamerané na vzdelávanie detí. Najdôležitejšou rolou jeho života je byť dobrým manželom a starostlivým otcom štyroch detí.
