Stovky mŕtvych a tisíce zranených a zatknutých ľudí. To je bilancia prebiehajúcich protivládnych demonštrácií v Iráne, ktoré sú najväčšími protestami v krajine za posledné roky. Rúca sa tamojší politický režim?
Hrozí štátu intervencia amerických ozbrojených síl? A čo to môže znamenať pre Európu a medzinárodné trhy? Prinášame prehľad, ktorý vám pomôže zorientovať sa v aktuálnom dianí na Blízkom východe.
Súčasné nepokoje v Iráne odštartovali už vlani 28. decembra protesty obchodníkov v Teheráne, ktorým prekážal pokles tamojšej meny rialu. Odvtedy silnejú demonštrácie proti režimu, na čele ktorého stojí náboženský vodca – 86-ročný ajatolláh Ali Chámeneí.
Stovky obetí
Pri celoštátnych protestoch, ktoré sa režim snaží potlačiť, už podľa zahraničných organizácií prišlo o život vyše 600 ľudí, ďalšie tisíce sú zranené a viac ako 10-tisíc osôb zadržali bezpečnostné zložky.
Čo presne sa v Iráne deje, je však v posledných dňoch ťažké sledovať. Vláda tam totiž vypla internet a obmedzila aj možnosť telefonovať. To sťažuje protestujúcim sa organizovať a zvyšku sveta zase získavať informácie z krajiny. Isté však je, že ide o najrozsiahlejšie protesty za celé roky.
Zrúti sa v Iráne režim?
Aj napriek celonárodným protestom k tomu nemusí dôjsť. „Pravdepodobnejší je v tejto chvíli scenár, že to režim ustojí. Sčasti protesty potlačí násilím, sčasti urobí napríklad nejaké domáce ekonomické alebo iné ústupky voči verejnosti,“ myslí si politológ a bezpečnostný analytik Josef Kraus z Masarykovej univerzity v Brne, ktorý sa Iránu dlhodobo venuje.
Iránske obyvateľstvo je podľa Krausa teraz rozdelené zhruba na tri časti. Jedna tretina stojí za režimom a nechce ho meniť. Druhá volá po jeho odstránení, hoci nemusí mať úplne jasno v tom, kto by sa mal prípadne postaviť na čelo.
A potom je tam asi tretina obyvateľov stojaca medzi týmito dvoma tábormi. „Tá je nespokojná s tým, ako sa v krajine žije, ale zároveň sa obáva veľkého politického zemetrasenia,“ hovorí politológ. Hrozí totiž, že po páde režimu môže vypuknúť v krajine občianska vojna, alebo dôjsť k úplnému rozpadu štátu.
Zrútiť po zásahu zvonku
Podobná situácia napokon v minulosti postihla iné krajiny v regióne, napríklad Irak alebo Sýriu. Práve túto nerozhodnutú časť obyvateľov si súčasný iránsky režim môže získať ústupkami, a tým upokojiť verejnosť. „Samozrejme, zrútiť sa to môže kedykoľvek, najmä v momente, keď by do toho hodil vidly niekto zvonku,“ dodáva Kraus.
Vonkajší zásah hrozí predovšetkým zo strany Spojených štátov. Americký prezident Donald Trump už týždne varuje, že by USA mohli na Irán vojensky udrieť, pokiaľ budú tamojšie bezpečnostné sily zabíjať protestujúcich. Podľa Trumpa americká armáda teraz „zvažuje niekoľko veľmi silných možností“.
Popri náletoch či vyslaní rakiet sú v hre aj kybernetické operácie alebo psychologické kampane, uviedla v pondelok americká stanica CBS. Trumpov tím pre národnú bezpečnosť sa v utorok zíde v Bielom dome, aby tieto možnosti prerokoval.
Môže sa krajina po útoku zvonku zomknúť?
Teoreticky môže a nebolo by to prvýkrát. Stalo sa tak napríklad pri 12-dňovej vojne, keď vlani v júni na Irán zaútočili izraelské a americké sily. Vtedy sa krajina spojila proti nepriateľovi zvonku.
Teraz je však situácia iná. Konflikt medzi protestujúcimi a režimom je dnes natoľko vyostrený, že podľa Krausa nie je príliš pravdepodobné, že by sa Iránci zrazu zjednotili. Útok zo strany cudzieho štátu by skôr zafungoval ako ďalšia rana ajatolláhovi.
Kto by sa mohol ujať moci?
Súčasný iránsky režim ovládol krajinu po islamskej revolúcii v roku 1979, keď z Iránu utiekol vtedajší vládca, dnes už zosnulý šach Muhammad Rezá Pahlaví. Z vtedajšieho prozápadne orientovaného štátu sa razom stala republika podriadená islamu.
Hoci bol na konci sedemdesiatych rokov Pahlaví verejnosťou nenávidený, odvtedy emócie vychladli a šachov syn, teraz 65-ročný korunný princ Kýros Rezá Pahlaví, je jednou z tvárí iránskej opozície. Zároveň je tu predsedníčka exilovej iránskej Národnej rady odporu so sídlom v Paríži Marjam Radžáví.
Demokracia to nebude
Koniec súčasného režimu však ešte automaticky neznamená, že v krajine zavládne liberálna demokracia. „Som k tomuto scenáru osobne skeptický,“ podotýka politológ Kraus. Naopak, podľa neho hrozí, že sa moci chopí armáda, alebo ďalej budú vládnuť duchovní, len v inej podobe ako dnes.
Kto by teda mohol štát s viac ako 90 miliónmi obyvateľov riadiť, ak by sa vláda v Teheráne otriasla v základoch, zatiaľ nie je jasné.
Aké dôsledky by mala zmena režimu pre Európu?
Náš kontinent by v takom prípade pravdepodobne čelil ďalšej migračnej vlne. Hromadné úteky ľudí zo zeme nastali napríklad v prípade vojen v Sýrii či v Afganistane, keď sa rúcali tamojšie režimy. Vopred však nemožno odhadnúť, aký veľký prílev utečencov by mohol nastať.
Popri migrácii by mala nestabilita v Iráne vplyv aj na ceny energií. Blízkovýchodný štát má tretie najväčšie zásoby ropy na svete a druhé najväčšie v prípade zemného plynu.
„V momente, keď tam dôjde k politickému zemetraseniu, alebo dokonca k rozpadu štátu a občianskej vojne, tak to nutne povedie k tomu, že cena ropy a zemného plynu na svetových trhoch vystrelí nahor,“ opisuje Kraus.
Vplyv na Ukrajinu
Zmena v Iráne by zároveň mohla mať vplyv na vojnu na Ukrajine. Od Teheránu si totiž Rusko nakupuje zbrane a muníciu a v prípade mocenského preorientovania by mohlo prísť o obchodného partnera. A ten nie je nevýznamný.
Ako upozornila agentúra Bloomberg, Irán predal Kremľu balistické a protilietadlové rakety za skoro tri miliardy dolárov. Celkovo je hodnota vojenských kontraktov medzi oboma štátmi od konca roku 2021 viac ako štyri miliardy. Vedľa iránskych rakiet ruská armáda použila v boji proti Ukrajine aj útočné drony tamojšej výroby.
Môže zmena upokojiť Blízky východ?
Opäť je to otázka toho, kto by sa ujal moci. Irán je však dlhodobo kľúčovou krajinou v regióne a jeho cieľom je zničiť Izrael. Podporuje preto teroristické hnutia Hizballáh v Libanone a Hamas v Pásme Gazy, ktoré na Izrael útočia. Obe zoskupenia sú však teraz po izraelskej invázii do Pásma Gazy citeľne oslabené.
Teherán podporuje aj šídske milície v Iraku či húsíjskych povstalcov v Jemene, ktorí útočia na lode v Červenom mori, a tak komplikujú medzinárodnú námornú dopravu v Suezskom prieplave. K upokojeniu situácie v regióne by mohlo dôjsť na základe rokovaní s americkou vládou, ktoré v posledných dňoch iniciovali zástupcovia Iránu.
Autor článku je Benedikt Lederer, Forbes.cz
