Znovu im fúka priaznivý vietor. Výrobca dopravných lietadiel z moravských Kunovíc sa sústreďuje na rozvoj hliadkových lietadiel a výrazne investuje do výrobných technológií.
„Určite by sme dokázali predať medzi dvadsiatimi a tridsiatimi strojmi ročne, ak budeme mať kapacity,“ hovorí v rozhovore Alena Medová, predsedníčka predstavenstva Aircraft Industries.
Na rozľahlej ploche stoja dve nablýskané lietadlá pre Senegal, už v jasných národných farbách tejto západoafrickej krajiny. Okolo nich sa s ľahkosťou pohybujú technici a mechanici, ktorí prileteli do Kunovíc na školenie. Toto je posledná časť výroby, takzvané zalietavacie oddelenie, z ktorého už lietadlá mieria rovno na letisko na skúšobné lety.
„Som hrdá na to, že Česko zostáva jednou z mála krajín sveta, ktorá dokáže od začiatku do konca vyrobiť lietadlo,“ hovorí s neskrývanou hrdosťou Alena Medová, predsedníčka predstavenstva Aircraft Industries. Keď táto drobná a štíhla žena na ihlových podpätkoch počas sekundy stojí vo dverách lietadla, na prvý pohľad je vidieť, ako veľmi ju tento odbor baví, aj keď priznáva, že „predať lietadlo je veľmi ťažká disciplína“.
Kunovická továreň sa môže pochváliť už prvorepublikovou tradíciou, vtedajší Let patril k pilierom československého priemyslu. Zatiaľ prekonala všetko, aj pomerne dramatický návrat vlastníctva od ruských majiteľov späť do českých rúk pred tromi rokmi, konkrétne pod krídla Omnipol Group, vtedy však mesiace bojovali o prežitie.
Tento rok po prvýkrát Aircraft Industries oznámila, že je späť v zisku. Narástli aj v tržbách, na takmer 2,2 miliardy korún. Okrem toho masívne investujú do vlastného vývoja prostredníctvom dcérskej firmy Let Engineering, ktorá dostala jasnú úlohu: prísť na trh s úplne novým lietadlom.
Koľko strojov máte práve vo výrobe?
Naša výrobná kapacita je tento rok nastavená na 14 kusov. Lietadlo pritom zadávame do výroby už dva roky dopredu. Do určitého času je stroj tzv. anonymný, a keď vyjde z nitárne drak, teda krídlo, trup a chvostové plochy, a posúva sa na finálnu montáž, tak už tam má lietadlo svojho zákazníka a vybavuje sa na mieru podľa konkrétnej objednávky. Plánujeme, že výrobu budeme postupne navyšovať približne o dva kusy ročne.
Zvládli by ste viac?
Historicky sa v tejto továrni vyrábalo oveľa viac lietadiel, ale na ich výrobe sa podieľalo aj niekoľkonásobne viac zamestnancov. Boli časy, keď v Lete pracovalo až päťtisíc ľudí, čo je úplne iná situácia, než akú máme dnes.
V dnešnej dobe narážame hneď na niekoľko limitov. Prvým a zásadným faktorom je subdodávateľský reťazec, na ktorom sa len v Česku podieľa viac než 600 firiem. Tie pre našu „štyristodesiatku“ (lietadlo L-410, pozn. red.) dodávajú letecké súčiastky či celky na mieru a aj ony majú svoju obmedzenú kapacitu.
Takže najskôr musíte osloviť subdodávateľov?
Presne tak, najskôr ich musíme naštartovať, aby nám dokázali všetko dodať, a až potom môžeme navyšovať výrobu u nás. Ďalším obmedzujúcim faktorom sú určite kvalifikovaní leteckí pracovníci, ktorých je v ČR všeobecne nedostatok.
Vzhľadom na to, že Slovácko je historicky letecký región a sídli tu množstvo firiem, ktoré vyrábajú malé, ultralietavé alebo športové lietadlá, je o kvalifikovaných zamestnancov veľký záujem. Nie sme teda jediný zamestnávateľ, u ktorého sa môžu uplatniť. Aj keď máme vlastnú strednú školu a vychovávame si vlastných špecialistov, dopyt po ľuďoch je stále vyšší než ponuka. Naopak napríklad haly či výrobné technológie nie sú limitujúce, priestoru na rast výroby máme ešte dosť.
Keby ste toto všetko dokázali vyriešiť, znamenalo by to, že dokážete predať viac lietadiel?
Podľa súčasne nastaveného obchodného vývoja by sme mali byť schopní predať 20 až 30 strojov ročne. Povedomie o značke rastie a naše obchodné tímy rokujú v mnohých krajinách o dlhodobejších programoch. Viem si tiež predstaviť aj formu priemyselnej spolupráce s nejakou krajinou, ktorá by sa rozhodla zaviesť takýto letecko-priemyselný program.
A črtá sa taká spolupráca?
Črtá. Nežijeme dneškom, pozeráme sa päť, desať, pätnásť rokov dopredu. Vieme, že európsky kontinent má svoje obmedzenia, predovšetkým čo sa týka dostupnosti a ceny ľudskej práce, rastúcich cien energií, rôznych zaťažujúcich regulácií, a to všetko sa premieta do výrobnej ceny celého lietadla. Európa už v tomto smere naráža na svoje limity.
Ak chceme rásť a vyrábať viac lietadiel a zároveň zostať efektívni výrobne aj ekonomicky, spolupráca s nejakou treťou krajinou mimo európskeho kontinentu sa javí ako riešenie. Chceme sa predovšetkým zamerať na aktivity, ktoré pre nás majú vysokú pridanú hodnotu, a efektívne ďalej vyrábať špičkové lietadlá vo svojej kategórii.
Európa je tradične silná vo vývoji, nových technológiách, vo finálnej montáži, ďalej v prispôsobení, ale už dávno nie sme kontinentom, ktorý vie lacno a efektívne vyrábať od prvovýroby až po finálny výrobok. Európa je pre mnohých zákazníkov aj naďalej značkou istoty, kvality a v našom odbore rozvinutých leteckých predpisov – teda bezpečnosti pre posádku a cestujúcich.
Celým svetom rezonuje oblasť obrany. Čoraz viac pozorujeme, ako výrobcovia civilných lietadiel alebo technológií krok za krokom vstupujú do obranného priemyslu, pretože je to sektor, ktorý teraz prudko porastie, a rozhodne nejde o prechodné obdobie na dva či tri roky. Konfliktom na Ukrajine si všetky európske štáty uvedomili, že stav našich národných armád by mal byť lepší, tak z pohľadu vybavenosti, pripravenosti a zásob, ako aj výrobných kapacít pre muníciu a ďalšie obranné produkty a oblasti.
Ako o tom premýšľate vy?
Aj my ideme týmto smerom, hoci nie úplne na sto percent. Stále sa zameriavame na civilný sektor, ale v oblasti obrany sa napríklad chceme špecializovať na prieskumné lietadlo. Čo nie je bojové lietadlo, to by som rada zdôraznila.
Malo by však plniť funkciu hliadkovú, vyhľadávaciu, informačnú a analytickú. Takýto typ lietadla má veľkú budúcnosť, najmä preto, že súčasťou skupiny Omnipol Group je aj spoločnosť Era, ktorá tieto unikátne technológie vyrába. Spájame teda vnútro skupinové sily a cielime na vývoj unikátneho produktu.
Takým príkladom už bola dodávka pre Poľsko?
Áno, išlo o špeciálne hliadkové lietadlá pre poľskú pobrežnú stráž, ktoré strážia nielen hranice Poľska, ale plnia aj množstvo úloh v rámci misie Frontex pri ochrane hraníc EÚ. Ďalšie dve lietadlá boli odovzdané pred pár mesiacmi, takže dnes má poľská pobrežná stráž už flotilu štyroch strojov. A to je podľa nás jednoznačne typ lietadla, ktorý má na trhu svoje opodstatnenie.
Navyše sme hrdí na to, že celý vývoj a zástavba špeciálneho vybavenia prebehli tentoraz pod hlavičkou našej novozaloženej vývojovej dcéry – Let Engineering.
Kam konkrétne zamieria ďalšie lietadlá z Kunovíc?
Ďalšie lietadlá z Kunovíc smerujú predovšetkým na trhy do Južnej Ameriky, kam vyrábame napríklad ďalšie zákazky pre nášho partnera v Čile. V rokovaní sú ďalšie kontrakty v tomto teritóriu, zatiaľ ich však nemôžem konkrétne menovať. Ďalej máme podpísané kontrakty pre zákazníkov v Afrike a v juhovýchodnej a strednej Ázii.
Vnímame, že na týchto trhoch čoraz viac rezonuje téma bezpečnosti. To sa prejavuje najmä snahou nahrádzať jednomotorové stroje tými s dvoma motormi. Sledujeme tiež so záujmom, že mnohé krajiny nahrádzajú svoje flotily transportných lietadiel, ktoré už sú zastarané alebo ich výroba skončila. Práve tu je naša šanca pre modernizovanú „štyristodesiatku“.
To znamená, že vaše lietadlá lietajú hlavne mimo Európy?
Drvivá väčšina našich zákazníkov skutočne pochádza z iných kontinentov, ale aj v Európe nájdete flotily L-410, len sa o nich toľko nevie. Tým, že naše lietadlá dokážu pristávať na nespevnených krátkych dráhach, slúžia najmä na posilnenie regionálnej dopravy, na prepravu nákladu či ľudí do neprístupných oblastí, v Európe však vďaka kvalitnej infraštruktúre nie sú až tak potrebné.
Naše lietadlá využíva napríklad Armáda Českej republiky, Slovensko, Slovinsko, Bulharsko alebo Litva. Najmä stredná a východná Európa má L-410 historicky vo výbave a svoje flotily naďalej udržiava a modernizuje. Na týchto zákazníkov teraz cielime aj s ponukou našej modernizovanej L-410 NG. Pre Európu je a bude veľkou témou práve hliadkovanie, získavanie a vyhodnocovanie informácií. A v tomto smere máme čo ponúknuť.
Kráľovská disciplína
Často hovoríte, že lietadlo sa na papieri nepredá. Stále to platí?
Ja si všeobecne myslím, že letectvo je veľmi ťažká disciplína. Lietadlo je výrobok so životnosťou 30 alebo 40 rokov. Ten, kto si kupuje lietadlo, starostlivo zvažuje a vyberá, pretože ide o dlhodobú investíciu, a navyše sa okolo neho musí vybudovať celý ekosystém – od výcviku pilotov, mechanikov až po vybavenie na údržbu v mieste tak, aby sa lietadlo správne udržiavalo.
Z mojej skúsenosti ten okamih, keď sa môže výmena uskutočniť, nastáva len raz za čas, a to sú presne tie príležitosti, na ktoré sa teraz zameriavame.
Aký tvrdý biznis to je?
Nesmierne tvrdý. V našej brandži sa s úsmevom hovorí, že z majiteľa leteckej firmy, pôvodne miliardára, sa časom stane milionár. Letectvo ako priemysel ovplyvňujú rôzne faktory a trendy, ekonomické aj politické, a vždy sa pohybuje v cykloch hore a dole.
Napokon covid bol názornou ukážkou toho, ako malinký vírus zásadne a na dlhý čas úplne utlmil letectvo ako odbor. A s jeho následkami sa vyrovnávame dodnes, napríklad z pohľadu rozpadu dodávateľského reťazca, a ešte to nejaký čas potrvá.
Aj preto chceme u nás v Kunoviciach stáť na viacerých „nohách“ a pripravujeme zavedenie viacerých programov, vrátane aerostructures (výroba leteckých celkov pre tretie strany – pozn. red.). Na druhej strane ja stále pripomínam, že letectvo je kráľovská disciplína, ktorá nastavuje vysokú latku celému priemyslu, tak po vývojovej, ako aj technologickej stránke.
Továreň ste zachránili. Pomohlo aj to, že letectvo teraz ide hore?
Civilné letectvo, rovnako ako letecký obranný priemysel, je skutočne na vzostupe, čo našej fabrike určite hrá do karát. Zaznamenávame nárast záujmu o regionálnu prepravu osôb aj tovaru, o služby lietajúcej sanitky alebo o už spomínané prieskumné lietadlo.
Zároveň po troch rokoch môžeme konečne povedať, že sa nám podarilo znovu naštartovať celosvetové povedomie o L-410 NG a o našej firme v rukách nového českého vlastníka. Teraz sa oveľa viac môžeme sústrediť na efektivitu výroby, modernizáciu lietadla a stratégiu podniku do budúcna. Byť súčasťou Omnipol Group nám navyše dáva veľkú istotu, nielen ekonomickú, ale aj obchodnú.
Nie je to takmer zázrak, že sa to podarilo?
Svojím spôsobom to zázrak určite je a myslím si, že prevzatie továrne späť do rúk Omnipol Group sa zapíše do histórie, pretože sa v jednom okamihu stretlo niekoľko vzácnych faktorov, ktoré dokázali výrobu lietadiel v ČR zachrániť.
Jedným z nich je určite láska k letectvu a zodpovednosť za zachovanie tohto priemyslu v Česku zo strany rodiny Hávových, druhým potom jedinečný tím manažérov a ľudí, ktorí sa pri projekte od začiatku stretli a dodnes sa na ňom podieľajú. Všetci sú odborníci, letectvo je súčasťou ich života a tej práci dali oveľa viac, než museli. V oboch prípadoch ide čisto o osobnú motiváciu, ktorá nie je vyjadrená peniazmi.
Je továreň ešte stále v záchrannom móde? Po prvýkrát ste sa vrátili do zisku…
Opatrnosť je na mieste vždy. Ja, vedenie firmy aj skupina Omnipol sme celkovo skôr konzervatívni a vždy sme opatrní v tom, čo robíme a za čo míňame. Záchranným módom by som našu činnosť už nenazvala, no v súčasnosti nás veľmi limituje naša vlastná kapacita a efektivita, ktorou sa teraz vo veľkej miere zaoberáme.
Výsledkom uplynulých troch rokov od prevzatia je návrat do kladných čísel a týmto trendom chceme pokračovať ďalej, postupne investovať do seba a rásť.
Takže uvažujete o tom, že vyviniete úplne nové lietadlo?
Popri každodennej agende sa zaoberáme aj tým, čo bude továreň živiť ďalších desať až tridsať rokov, pretože vieme, že súčasný produkt už určite stačiť nebude. Vidíme, ako sa svet zrýchľuje, neustále prichádzajú nové technológie, nové požiadavky na leteckú dopravu a nové príležitosti v obranných projektoch.
Preto už máme dokonca vypracovaný koncept nového lietadla, na ktorom náš vývojový tím intenzívne pracuje. Uvažujeme o niekoľkých variantoch, sme však zatiaľ na začiatku – zodpovedne a starostlivo analyzujeme, ako by lietadlo malo vyzerať, pre koľko pasažierov, aké má mať motory, či má byť pretlakové a podobne.
Musíme uvažovať ruka v ruke s tým, kde bude trh o päť až desať rokov a čo bude chcieť. Kým totiž lietadlo vyviniete, vyrobíte a certifikujete, musíte počítať minimálne s piatimi až siedmimi rokmi. Za ten čas sa môže trh a jeho požiadavky veľmi zmeniť. Čiastočne ide teda aj o určitú intuíciu a skúsenosti s odborom.
Ako by teda mohlo vyzerať nové lietadlo z Kunovíc?
Okrem nadčasového dizajnu by sme chceli o kategóriu vyšší rad lietadla, ktoré by už bolo pretlakové. Väčším mám na mysli pre 25 až 30 pasažierov, hlavným kritériom je však pre nás to, aby bolo určené tak pre civilný, ako aj obranný sektor. Malo by to byť jednoducho také „chameleónové“ lietadlo s viacerými tvárami, ktoré sa bude vyrábať pre civilných zákazníkov aj pre obranný priemysel.
Taký veľký stroj sa tu už niekedy v továrni vyrábal?
Historicky sa v Kunoviciach vyvinula kategória lietadla pre 40 pasažierov: L-610, nikdy sa však nevyrábala sériovo. Od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa v ČR nevyvinulo nové lietadlo takejto kategórie alebo veľkosti. V prípade spustenia podobného projektu by bolo potrebné zapojiť celý český letecký priemysel – išlo by o národný projekt. A ani tak si nie som istá, či by sme nemuseli rozšíriť spoluprácu aj do zahraničia.
Nie je to trochu frustrujúce? Že je Česko nesmierne technologicky vybavené, ale nemáme kapacity?
Do určitej miery to frustrujúce je. Problém výrobných kapacít však nerieši len Česko, táto otázka sa týka celej EÚ. Teraz je dôležité, ako sa k tomu postavia politickí lídri a či si uvedomia potrebu podporiť a „nakopnúť“ lokálny obranný a letecký priemysel.
V ČR máme mnoho šikovných a technologicky vyspelých firiem, ktoré sú svetové a majú čo ponúknuť. V okolitých európskych štátoch je napríklad bežné, že armáda sa stáva prvým odberateľom produktov lokálneho priemyslu a firmám tak vytvára určité vývojové zázemie. U nás to, žiaľ, vždy nie je pravidlom a firmy sa spoliehajú samy na seba.
Museli ste aj vy sama záchrane továrne niečo obetovať?
Okrem niekoľkých psychicky náročných chvíľ určite svoj voľný čas, pretože okrem svojej pozície tu mám aj rodinu a dve deti a musím zvládnuť oboje. Takže moje záujmy a koníčky sa na čas škrtli, ja som s tým však do toho išla a nesťažujem sa.
Letectvo a moja práca sa jednoducho prelínajú celým mojím životom, mám to tak nastavené a iná už nebudem. Navyše cítim určitú osobnú zodpovednosť za to, aby sme v ČR zachovali unikátne know-how a mali ďalšej generácii čo odovzdať.
Čo teraz rezonuje celým priemyslom?
Okrem už spomínaných obranných potrieb je to určite téma nízkej spotreby a nízkych prevádzkových nákladov. Cítime obrovský tlak na ekologickosť, bezpečnosť a úspornosť leteckej dopravy. Silno rezonuje téma alternatívnej motorizácie a hľadania iných typov než spaľovacích leteckých motorov, ich náhrada napríklad elektrickými alebo vodíkovými. Všetko je vo vývojovej fáze, ale myslím si, že o päť až desať rokov to bude aktuálna téma, najmä tu v Európe.
Ďalej leteckým priemyslom rezonuje obmedzenie určitých chemických látok, ktoré sa používajú vo výrobe, najmä pri povrchových úpravách. Pre nás je to konkrétne téma obmedzenia šesťmocného chrómu, ktorého zákaz sa zatiaľ v rámci EÚ odložil do roku 2034. Vidíme však už dnes tendenciu, že sa veľkí leteckí výrobcovia, ako je Airbus alebo Leonardo, vydali touto zelenou stopou.
Ako odhadujete výsledky tohto roka?
Dúfame, že budú opäť lepšie než v tom predchádzajúcom, ale nebudem sľubovať, že skokovo. Naša stratégia je ísť cestou nie revolúcie, ale evolúcie. Pre nás je dôležité vidieť, že máme rastúcu tendenciu a že sme sa počas troch rokov dostali z veľkého mínusu do plusu.
Veľa teraz investujeme sami do seba – obnovujeme strojový park, kupujeme nové prípravky, modernizujeme a rozvíjame produkt, veľa sme investovali aj do náboru a zaškolenia ľudí. Za ten čas sme prijali takmer 200 ľudí, takže spolu už dosahujeme takmer tisíc zamestnancov. Prioritou je teraz investovať do vlastnej efektivity, ktorá sa nám v budúcnosti vráti.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Silvie Friedmannová.
