William Shakespeare napísal Hamleta po tom, čo jeho a manželku Agnes zasiahla krutá rodinná tragédia. Dráma Hamnet s Jessie Buckley a Paulom Mescalom spĺňa parametre takzvaného oscarového lákadla. Ak vás rozplače, vie, že mu odpustíte takmer všetko.
Mená Hamnet a Hamlet považovali v alžbetínskej Británii za totožné. Meno sa objaví v úvodnom titulku nového filmu takmer ako upozornenie pre divákov, ktorí si cestou do kina kládli otázku, či filmári neurobili preklep. Tento spôsob uisťovania sa pritom počas nasledujúcich dvoch hodín v réžii Chloé Zhao stane pomerne príznačným.
Prvé desiatky minút v sebe nesú ľahkosť prísľubu. Sme totiž svedkami toho, ako sa liečiteľka Agnes oťukáva s učiteľom Willom. Snímka ideálne kombinuje dobové konvencie so súčasným humorom aj suverénnym prejavom ústrednej hereckej dvojice. Tá si svoje postavy nekradne, no zároveň ich osobnosti jemne dofarbuje.
Domácnosť Shakespearovcov
V úvode si poviete, že vás čaká príbeh o nečakanom spojení prírodne založenej ženy a literáta túžiaceho po veľkomeste, ktorí sa k sebe na prvý pohľad príliš nehodia – napriek tomu sa na nejakej hlbšej úrovni priťahujú.
V tejto súvislosti si spomeniete napríklad na Niť z prízrakov, v ktorej sa takto navzájom „potrebovali“ pedantský módny návrhár a jeho zdanlivo naivná pomocníčka. Ich romantickému prepojeniu nikto v okolí neveril, no oni napokon svojou kompatibilnou – nekompatibilitou všetkým vytreli zrak.
Režisérka Zhao sa však v adaptácii bestselleru Maggie O’Farrell vydáva trochu inou cestou, keď domácnosť Shakespearovcov rozširuje o roztomilé ratolesti vrátane dvojčiat Hamneta a Judith. Vychováva ich predovšetkým Agnes, zatiaľ čo William pracuje v Londýne, čo vo vzťahu vyvoláva mierne napätie. Prevláda porozumenie, ktoré Agnes v jednej chvíli pre tých pomalších v publiku dokonca sformuluje aj do slov.
Potom viac-menej šťastnú rodinu zasiahne bolestná tragédia, ku ktorej celý koncept smeruje a z ktorej chce čerpať svoju hlavnú silu. A práve tu prichádzajú problémy, pretože Hamnet sa síce tvári ako prestížny a hlboký titul, no vo svojej ústrednej tragédii sa skláňa pred trúchlením, ktoré je síce pochopiteľné, dramaticky však pomerne jednostrunné a banálne.
Odrazu si kladiete otázku: O tomto to teda celé je? Toto je to ospevované „ono“?
Autorky navyše v štýle fanúšikovskej fikcie veľmi zjednodušene spracovávajú Shakespearovu umeleckú tvorbu ako proces vyrovnávania sa s traumou. Zlomený Will musí v extrémne nápadných scénach stáť nad rozbúrenou riekou a citovať najslávnejší Hamletov monológ, zatiaľ čo zmätená Agnes na premiére manželovej tragédie vykrikuje, ako herecká akcia pripomína ich domáce utrpenie.
Keď potom ku koncu zaznie nadužívaná skladba instantného dojatia On the Nature of Daylight od Maxa Richtera, odhalí sa pred vami snímka, ktorá napriek všetkému tichému skladaniu obrazov britskej prírody nie je nikdy ničím iným než tým, čo na prvý pohľad hovorí a ukazuje. Hamnet je tak najsilnejší vtedy, keď počas prvej romantickej hodiny zabúda na to, o čom chce predovšetkým byť.
Článok pôvodne vyšiel na českom Forbes a jeho autorom je Jan Škoda.
