Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Nórsko, Švédsko a Británia v spoločnom vyhlásení varovali, že hrozby zavádzania ciel zo strany Spojených štátov narúšajú transatlantické vzťahy a môžu spôsobiť nebezpečnú špirálu eskalácie, napísala agentúra Reuters.
Krajiny tak reagujú na sobotňajšie oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že budú od februára čeliť vyšším clám dovtedy, kým nebude uzavretá dohoda, na základe ktorej by Američania získali Grónsko.
Solidarita s Grónskom
Krajiny tiež vo vyhlásení vyjadrili plnú solidaritu s obyvateľmi Grónska, ktoré je dánskym autonómnym územím. Zdôraznili, že ako členovia NATO považujú bezpečnosť v Arktíde za spoločný transatlantický záujem a že zostanú jednotné a koordinované pri obrane svojej suverenity.
Ak sa potvrdí zvýšenie amerických ciel voči viacerým európskym krajinám, francúzsky prezident Emmanuel Macron požiada o aktiváciu takzvaného nástroja proti ekonomickému nátlaku (ACI), ktorý Európska únia doteraz nikdy nepoužila.
Nástroj schválený len pred dvoma rokmi umožňuje Bruselu siahnuť k odvetným opatreniam voči tretím štátom, ktoré vyvíjajú na členské krajiny ekonomický tlak. Informovala o tom agentúra AFP.
Protiopatrenia
Macron už v sobotu označil za neprijateľnú hrozbu zvýšenia amerických ciel, s ktorou prišiel prezident Donald Trump. Šéf Bieleho domu chce Grónsko získať pre Spojené štáty, čo zdôvodňuje bezpečnostnými argumentmi, zatiaľ čo v Európe jeho zámer vyvoláva odpor.
Nástroj ACI, ktorého použitie si vyžaduje schválenie kvalifikovanou väčšinou krajín EÚ, umožňuje okrem iného zmrazenie prístupu k európskym verejným obstarávaniam či blokovanie niektorých investícií. Po aktivácii nástroja prídu na rad rokovania a ak neuspejú, Európska komisia pripraví balík protiopatrení, ktoré predloží Rade EÚ na schválenie. Môže ísť aj o clá na vybrané výroky či obmedzenia dovozu a vývozu.
Plus 10 percent
Trump v sobotu oznámil, že od 1. februára zvyšuje dovozné clá pre osem únijných štátov a že tieto clá budú platiť dovtedy, kým Spojené štáty neuzavrú dohodu o kúpe Grónska od Dánska. Dodatočné 10-percentné dovozné clá sa majú vzťahovať na všetok tovar dovážaný do USA z krajín, ktoré sa postavili proti Trumpovmu želaniu tento arktický ostrov získať – teda z Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Británie, Holandska a z Fínska.
Aktuálne platí od leta pre väčšinu exportu z EÚ do USA 15-percentné clo. Trump pohrozil, že ak dohoda o Grónsku nebude uzavretá do 1. júna, zvýšia sa od tohto dátumu dodatočné clá pre uvedených osem krajín na 25 percent.
Chyba, nevhodné
Talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá má k americkému prezidentovi blízko, uviedla, že s Trumpom hovorila, aby ho informovala o „chybe“, za ktorú považuje hrozby týkajúce sa ciel. Holandský minister zahraničia David van Weel vyhrážky amerického vodcu označil za „nepochopiteľné a nevhodné“.
„To, čo Trump práve teraz robí, je vydieranie,“ uviedol šéf holandskej diplomacie počas televízneho rozhovoru. Jeho írska kolegyňa Helen McEnteeová hrozby označila za „úplne neprijateľné a hlboko poľutovaniahodné“.
Pre nové hrozby sa v nedeľu popoludní v Bruseli mimoriadne schádzajú veľvyslanci členských krajín EÚ.
