Ak príde čierna labuť, hodí sa mať dobre premyslenú stratégiu.
Mnoho investorov má pocit, že sú pripravení. Portfólio je rozumne diverzifikované, držali sa pravidiel, rozložili si riziká. Taký investičný Mirek Dušín, dalo by sa povedať. Lenže aj skautská „krabička poslednej záchrany“ našla uplatnenie hlavne vtedy, keď išlo do tuhého. A na tento okamih sa v investovaní často zabúda.
Väčšina debát o investíciách sa odohráva v prostredí, kde pôsobia burzy, banky, právny systém aj infraštruktúra. História a vlastne aj súčasnosť však opakovane ukazujú, že tie najdrahšie krízy prichádzajú ako blesk z čistého neba. Bez ohlásenia. V podobných momentoch sa z dobre zostaveného portfólia môže stať ťažko použiteľný zoznam majetku na papieri. Nie každé aktívum je schopné plniť rolu krízovej poistky.
Slováci aj Česi patria dlhodobo k veľkým fanúšikom nehnuteľností. Investovanie u nás pre mnoho ľudí stále znamená kúpiť si tehlu a hotovo. Trend stále menších bytov je síce zrejmý, no do investorskej krabičky poslednej záchrany sa, našťastie, zatiaľ nezmestia.
Problém môže byť v tom, že táto „istota“ je pevne zviazaná s konkrétnym miestom, právnym rámcom a fungujúcim štátom. Keď sa jeden z týchto pilierov otrasie, môže vám v krajnom prípade doslova spadnúť na hlavu.
Nehnuteľnosti nepresuniete, nerozdelíte a väčšinou ich nemožno ani rýchlo predať. V konfliktoch a politických šokoch navyše nesú priame fyzické riziko. Len niekoľko stoviek kilometrov od našich hraníc sledujeme demoláciu rezidenčných nehnuteľností takmer v priamom prenose.
K tomu sa môžu pridať mimoriadne dane, regulácia nájomného, vyvlastnenie vo verejnom záujme či živelné katastrofy, ktoré dokážu investíciu zásadne poškodiť aj bez jediného výstrelu.
Akcie
Sú teda lepšou voľbou likvidné akcie? Nemusí to platiť vždy. Možnosť rýchlo predať platí len do chvíle, než sa trhy dostanú pod extrémny tlak. V minulosti nastali situácie, keď sa burzy dočasne uzavreli, obchodovanie bolo obmedzené alebo sa ceny prepadali rýchlejšie, než boli investori schopní reagovať. Skúste tiež vysvetliť kríze, nech nechodí cez víkend, keď akcie nepredáte.
Znie to ako samozrejmosť, ale akciové portfólio je stávkou v prvom rade na to, že trh zostane otvorený a funkčný. V prípade paniky navyše hrá významnú úlohu stádovité správanie.
Investori sa často zbavujú rizikových aktív bez ohľadu na ich fundamentálnu hodnotu. Likvidita sa v takých chvíľach pri niektorých aktívach môže dramaticky znížiť vo chvíli, keď je najviac potrebná.
Okrem toho sú cenné papiere majetkovým podielom vo firmách, a tak aj nepriamou stávkou na politické prostredie, v ktorom pôsobia. V burzovom almanachu nájdeme prípady znárodnenia, nútené odkupy aj zmrazenie majetku akcionárov, ktoré dokázali hodnotu investície vymazať bez ohľadu na výsledky firmy.
V prípade chaosu
Čo v „krabičke poslednej záchrany“ zvážiť? V prvom rade hotovosť. Umožňuje okamžitú platbu bez závislosti od bánk, elektriny alebo internetu a dáva manévrovací priestor v prvých fázach krízovej situácie, keď ostatné nástroje zlyhávajú alebo sú nedostupné.
Alternatívne aktíva sa často prezentujú ako ochrana pred systémovým rizikom. Ich hodnota však existuje predovšetkým v prostredí fungujúceho trhu a solventných kupcov. V okamihu chaosu sa z výhody môže stať nevýhoda. Nájsť protistranu, aktívum spoľahlivo oceniť a rýchlo realizovať obchod môže byť zložité, aj keby ste z „krabičky poslednej záchrany“ vytiahli napríklad cenné známky alebo raritné zberateľské karty.
Logika investičnej „krabičky poslednej záchrany“ pochopiteľne nestojí na maximalizácii výnosu, ale na zachovaní voľby, mobility a schopnosti pôsobiť aj mimo bežných kanálov.
Na túto rovinu upozorňuje Pavel Ryba zo spoločnosti Golden Gate.
„V krízovej situácii by podľa mňa dávalo zmysel mať prístup k digitálnym peniazom prostredníctvom vlastnej kryptopeňaženky. Kľúčové je držať kontrolu nad prístupovými údajmi, ideálne tak, aby seed nebol uložený kompletne na jednom mieste a nebol ľahko badateľný. Ide o najcitlivejší údaj, ktorého strata sa rovná strate majetku,“ hovorí Ryba.
Okrem digitálnych aktív spomína tiež fyzické zlato v malých gramážach. Deliteľnosť a jednoduchá rozpoznateľnosť sú podľa neho dôležitejšie ako objem. Konkrétne uvádza niekoľko jednogramových odliatkov zlata, ideálne v tabuľkovom odliatku Valcambi, napríklad vo forme 20 krát jeden gram alebo 50 krát jeden gram.
Iný typ krízového scenára opisuje Tomáš Kacerovský, portfóliomanažér WOOD & Company. Podľa neho je kľúčové rozlíšiť, či ide o krízu, ktorá ničí infraštruktúru kapitálových trhov, alebo o situáciu, keď systém funguje, ale investori prepadajú panike. Pokiaľ burzy zostávajú otvorené a obchodovanie pokračuje, potom sa „krabička poslednej záchrany“ mení skôr na psychologickú stratégiu.
„Pýtal by som sám seba najmä na to, ako bude alokovať vystrašený investor, ktorý sa hystericky bojí konca sveta, bez ohľadu na racionalitu tohto kroku. Stavil by som na to, že ľudstvo nakoniec aj túto krízu či katastrofu prečká. V prvom rade by som alokoval do bitcoinu a do zlata. Verím, že najmä zlato by bolo prvým aktívom, kam by sa spanikárení investori chceli schovať, a nafúkli by tak jeho trhovú hodnotu,“ uzatvára Kacerovský.
Každý priemerne zdatný skaut vie, že búrka je len otázka času. Keď sa stratí chodník, nerozhoduje najlepšia stratégia ani diverzifikácia, ale to, čo máte práve vo vreckách. Aj preto má zmysel zvážiť investičnú „krabičku poslednej záchrany“.
Tento článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz. Jeho autor je Pavel Kohár.
