Hlavní adepti na šéfa banky sa objavili až v záverečných fázach boja ako výsledok najrôznejších kompromisov.
Osemročný mandát Christine Lagarde, ktorá stojí v čele Európskej centrálnej banky od roku 2019, sa pomaly chýli ku koncu. Už budúci rok na jeseň povedie túto kľúčovú európsku inštitúciu niekto iný. Kto sú najhorúcejší kandidáti na nástupcu francúzskej političky? A ako by sa pod ich vedením premenila menová politika eurozóny?
Centrálnu banku čaká v roku 2027 spoločne s výmenou hlavnej šéfky aj masívna reorganizácia, pri ktorej by mohli byť nahradené až dve tretiny jej súčasného vrcholového vedenia. To je koniec jednej éry a jej ďalšia menová politika sa tak môže v porovnaní s tou súčasnou zmeniť na nepoznanie. Záležať bude, samozrejme, najmä na tom, kto sa stane novou hlavou európskeho kolosu.
Aj keď sa môže zdať, že do striedania prezidentov je ešte ďaleko, politický boj o prestížnu pozíciu sa už rozbieha.
Ostatne, bolo to tak aj pri minulej voľbe, keď sa preteky o post najmocnejšieho centrálneho bankára v Európe, ktorého menuje Rada, stali predmetom dlhého zákulisného dohadovania sa, ktoré sa ťahalo až do poslednej chvíle. Lákadlom je aj to, že ide o najlepšie platenú funkciu v rámci Európskej únie. Prezident Európskej centrálnej banky totiž môže ročne zarobiť až 726-tisíc eur.
Prví dvaja adepti na budúceho prezidenta Európskej centrálnej banky sa prihlásili sami a obaja pochádzajú z Nemecka. Mimochodom, za 29 rokov trvania banky ju ešte žiadny Nemec neriadil. Prvým z nich je 59-ročný Joachim Nagel.
Nagel je nemecký ekonóm a bankár, ktorý od januára 2022 zastáva funkciu prezidenta nemeckej centrálnej banky. Je teda členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky a medzi jeho ďalšie funkcie patrí aj pozícia guvernéra v Medzinárodnom menovom fonde.
Ešte než nastúpil do vedenia Bundesbanky, pôsobil ako zástupca vedúceho bankového oddelenia v Banke pre medzinárodné platby, bol členom predstavenstva bankovej skupiny KfW a tiež členom Výkonnej rady Deutsche Bundesbank.
Nagel je nepriateľom príliš rozvoľnenej menovej politiky a zástancom vízie „investičnej únie“, ktorá by podporovala drobných európskych investorov vo financovaní dôležitých infraštruktúrnych projektov (ako napríklad energie či obrana). Pokiaľ by bol zvolený do čela banky, bol by zrejme pravým opakom Lagardovej.
Druhou adeptkou z Nemecka, ktorá sa uchádza o funkciu šéfky banky, je súčasná členka výkonnej rady Isabel Schnabel.
Schnabelová, 54-ročná nemecká ekonómka, od januára roku 2020 zasadá ako členka Výkonnej rady Európskej centrálnej banky, kde má na starosti trhové operácie, výskum a štatistiku.
Pred svojím nástupom do banky sa venovala akademickej dráhe, medzi jej hlavné výskumné oblasti patrí bankovníctvo, medzinárodné financie a hospodárske dejiny. Bola profesorkou na Univerzite v Bonne a zasadala tiež ako členka Nemeckej rady ekonomických expertov.
Ako členka Rady guvernérov Európskej centrálnej banky je známa svojím „jastrabím“ postojom k menovej politike a je bojovníčkou proti inflačným tlakom. Odborná verejnosť ju vníma ako jednu z najvýraznejších osobností rady.
Ďalším horúcim adeptom, ktorého favorizuje hlavne odborná verejnosť, i keď najhlasnejšie tá španielska, je Pablo Hernández de Cos.
Hernández de Cos je 54-ročný španielsky ekonóm a bankár, ktorý od roku 2018 zastáva funkciu guvernéra Banco de España, teda španielskej centrálnej banky, popri tom pôsobí ako člen Riadiacej a Generálnej rady banky a predsedá Bazilejskému výboru pre bankový dohľad.
V minulosti pôsobil ako riaditeľ pre ekonomickú analýzu v Banco de España, bol členom Výboru pre hospodársku politiku Rady ECOFIN Únie a pracoval ako poradca vo Výkonnej rade Európskej centrálnej banky.
Pokiaľ ide o jeho postoj ako centrálneho bankára, je často označovaný za technokrata, ktorý skôr ignoruje politické tlaky a riadi sa predovšetkým dátami. Uprednostňuje realistické centrálne bankovníctvo, ktoré rieši rastúci dlh, nebankové finančné riziká, infláciu a finančnú stabilitu. Okrem toho presadzuje prehlbovanie jednotného európskeho trhu a štrukturálne reformy.
Posledným v súčasnosti výrazným kandidátom je 58-ročný Klaas Knot. Knot je holandský ekonóm a bankár, ktorý od 1. júla roku 2011 zastával pozíciu prezidenta De Nederlandsche Bank, teda holandskej centrálnej banky.
Jeho druhé sedemročné funkčné obdobie guvernéra skončilo vlani v júni. Ako člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky bol považovaný za vplyvného jastraba a radí sa tak medzi ďalších výrazných bojovníkov proti inflácii a zástancov vyšších úrokových sadzieb. V banke by sa pravdepodobne opäť venoval hlavne menovej politike zameranej na stabilitu.
Od decembra roku 2021 navyše pôsobil ako predseda Rady pre finančnú stabilitu, medzinárodného orgánu dohliadajúceho na globálny finančný systém. Pred nástupom do čela holandskej centrálnej banky pracoval okrem iného pre Medzinárodný menový fond a holandské ministerstvo financií. V súčasnosti pracuje aj ako profesor menovej stability na Amsterdamskej univerzite.
Vedľa týchto štyroch osobností občas preblesknú aj niektoré ďalšie mená, pri žiadnom však zatiaľ nenájdeme výraznejšiu podporu.
Jedným z nich je napríklad guvernér francúzskej centrálnej banky François Villeroy de Galhau, ktorý je však starší než ktokoľvek z uvedenej štvorice. Má už 66 rokov a mandát by tak musel v prípade svojho víťazstva zastávať do svojich 75 rokov.
Kto má teda najväčšiu šancu zasadnúť do kresla budúceho šéfa najmocnejšej európskej bankovej inštitúcie?
To je zatiaľ prekvapivo ťažké zodpovedať. Keby sme mali súdiť podľa poslednej voľby, nakoniec by to nemusel byť nikto z najväčších favoritov.
Hlavní adepti na šéfa banky sa objavili až v záverečných fázach boja ako výsledok najrôznejších kompromisov a súčasná šéfka Európskej centrálnej banky patrila medzi tých najmenej pravdepodobných víťazov.
Tento článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz. Jeho autor je Karel Wolf.
