Lieta a pôsobí v troch krajinách zároveň. Architekt a urbanista Štefan Tkáč totiž pracuje na Taiwane a v Kambodži pre Technickú univerzitu v Košiciach (TUKE). Podarilo sa mu tam vytvoriť International Branch Campus (IBC), vedie výmenné pobyty s Áziou, navrhol model vlastnej turbíny a tiež prišiel s úplne prvou komplexnou publikáciou o vodných elektrárňach práve na Taiwane. Málo toho rozhodne nie je.
Štefanovi sa Ázia pozdávala už počas štúdia na gymnáziu. „Lákala ma ich kultúra, dizajn a architektúra. No to, čo ma vždy fascinovalo najviac, boli tamojšie vzťahy medzi ľuďmi. Ich spôsob vnímania priateľstiev, spolupatričnosť, odhodlanosť pracovať na spoločnom cieli a vôbec ich pohľad na život,“ vysvetľuje bližšie.
Dvetisíc eur a jednosmerná letenka
Paradoxne, najviac v živote riskoval práve pre jednu z ázijských krajín. Po neúspešných inžinierskych prijímačkách v Košiciach ho totiž prijali na prestížnu nemeckú univerzitu Bauhaus a neznámu taiwanskú Chung Hua University. Štefan si však v tom období nemohol dovoliť platiť poplatky spojené so štúdiom v Nemecku a zároveň nechcel stratiť akademický rok. „Požičal som si teda dvetisíc eur a za päťsto som si kúpil jednosmernú letenku,“ hovorí o rozhodnutí odísť na Taiwan.
Učil Švédov matematiku.
Ivan Ježík hovorí, že žiak potrebuje vidieť aj učiteľov neúspech
Po absolvovaní prvého semestra i napriek tomu, že učil angličtinu, pracoval ako plavčík, reprezentoval školu v plávaní a dostával motivačné štipendium za prospech, nedokázal na Taiwane pokryť svoje životné náklady. „Podarilo sa mi ale nazbierať potrebný počet kreditov na ukončenie dvojročného štúdia za necelý rok,“ vraví. Preto požiadal rektora Chung Hua University o možnosť skôr ukončiť štúdium z finančných dôvodov.
Štefan Tkáč a jeho spolužiaci z inžinierskeho štúdia. Foto: archív Š. Tkáča
Komisia, ktorá mala o tomto kroku rozhodnúť, si prezrela Štefanove výsledky a prišla s neštandardným rozhodnutím. Zaumienila si totiž, že jeho ďalšie štúdium podporí. Slovák sa teda stal prvým zahraničným študentom, ktorý mal odpustené školné a zároveň poberal mesačné štipendium priamo od univerzity.
Robil pre adopčnú agentúru v USA a učil v Hondurase. Dnes školí aj Eset
Do Kambodže ho zase priviedla náhoda. Síce si hľadal zamestnanie na Taiwane, no to sa mu akosi nedarilo. Plný skepticizmu sa teda rozhodol, že vyskúša inú krajinu. A ostal mimoriadne prekvapený, keď sa mu po mesiaci ozvali ľudia z Kambodže s ponukou práce.
„Zaujal ich môj životopis. Urgentne potrebovali architekta so znalosťami stavebných konštrukcií na výučbu v spolupráci s University of Arizona. Až vtedy som si prečítal, že ide o americkú univerzitu v Phnom Pénh,“ spomína si. Nastúpil teda na pozíciu odborného asistenta a lektora. Dnes je tiež v akreditačnej rade školy a vedie katedru architektúry a stavebníctva.
Práca v Kambodži mu rozviazala ruky
V Kambodži a na Taiwane dnes Štefan pracuje pre TUKE ako vysunutý pracovník pre medzinárodné vzťahy. „Celá myšlienka vznikla počas môjho inžinierskeho štúdia. Uvedomil som si najväčší problém slovenských univerzít. Tie, ktoré chcú pôsobiť globálne, nemôžu svoje aktivity riadiť na diaľku,“ vysvetľuje.
Slovák sa stretol i s generálnym riaditeľom taiwanského Ministerstva školstva Andym Cheu-An Bimom. Žiadal ho o podporu IBC. Foto: archív Š. Tkáča
Následne prišiel s myšlienkou zriadiť International Branch Campus (spolupráca medzi univerzitami, konkrétne stále vysunutie fakulty na zahraničnú univerzitu, pozn. red.). „Nie je to nič nové, ide o model spolupráce ešte z koloniálnej doby. Vtedy európske inštitúcie bežne zakladali svoje vysunuté pracoviská v iných krajinách,“ ozrejmuje Tkáč detailnejšie.
To ale vôbec nebolo jednoduché. Povestným kameňom úrazu sa stalo financovanie. Práve o peniazoch Štefan viedol dlhé diskusie s rektormi, ministerstvami a reprezentačnými kanceláriami na Slovensku i Taiwane. Napokon musel siahnuť po rôznych dostupných fondoch a štipendiách. „Až pozícia v Kambodži mi rozviazala ruky a pomáha mi pokryť všetky aktivity pre TUKE,“ pripúšťa.
Takto to vyzeralo v deň podpisu dohody o vzniku IBC priamo na . Foto: archív Š. Tkáča
Štefan Tkáč napokon IBC umiestnil pod College of Architecture and Design na svojej taiwanskej alma mater, a to konkrétne do provinčného mesta Hsinchu. Tam sa totiž nachádzajú hlavné centrá výskumu, akými sú Hsinchu Science park, Technology Research Institute, NAR Labs i dve najväčšie univerzity. „Mesto má okolo pol milióna obyvateľov a je križovatkou modernej Číny s obyvateľstvom Hakka v spojení s pôvodnými domorodými kmeňmi Taiwanu,“ vysvetľuje.
Na motorke za prelomovou publikáciou
Štefan je okrem spomínaného taktiež urbanistom. Zaoberá sa mikro urbánnymi štruktúrami a ich energetickým potenciálom. Dokonca pracuje i na vlastnom modeli turbíny. „Je to súčasť projektu EEPGC, teda Efficiency Electric Power Grid Circles. V ňom sa pokúšam upriamiť pozornosť urbanistov a energetikov na fakt, že udržateľný rozvoj miest netkvie v hľadaní riešenia energetickej spotreby v mestskej štruktúre, ale v objavovaní a riadení potenciálu práve mikro urbanizmu,“ hovorí.
A turbína MUMT, Micro-Urban Multi-purpose Turbine, je jednou z foriem, vďaka ktorej svoje slová a teóriu pretavuje do praxe. Na tomto koncepte pracuje od roku 2013 v spolupráci s firmou Industrial Technology Reserach Institute. A ako jeho turbína vlastne funguje? „Jej princípom sú protibežné kanáliky a stabilizačný kužeľ,“ opisuje.
A toto je turbína, ktorú navrhol Slovák v rámci projektu EEPGC. Foto: archív Š. Tkáča
Keď Štefan Tkáč v rámci projektu EEPGC hľadal dokumenty k vodným elektrárňam, prišiel na to, že národná energetická spoločnosť Taipower o nich nemá komplexnú publikáciu. Našiel teda akúsi výskumnú dieru. Pri návrhu svojej turbíny vodné elektrárne sám skúmal, a tak sa so spoločnosťou dohodol, že terén zmapuje v rámci svojho doktorandského štúdia. „Na motorke som objazdil celý ostrov a zdokumentoval som detailne všetkých 48 elektrární,“ spomína.
V roku 2016 vyšla Štefanovi jednoduchá publikácia v troch jazykoch. Mala formu sprievodcu s fotografiami a spolupracoval na nej s Čínskym inštitútom vodných a stavebných inžinierov. „Na rok 2020 je pripravená technická publikácia, ktorá popisuje elektrárne detailne,“ vraví. V nej budú interiérové zábery a fotografie z inštalovanej technológie, no tiež historické dokumenty a vykopávky starých vodných elektrární, na ktorých Slovák pracoval počas uplynulého semestra.
Hlavné foto: archív Š. Tkáča
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
