Slovenský knižný trh prechádza jedným z najnáročnejších období za posledné roky. Zatváranie predajní, rast nákladov, slabnúci dopyt aj tlak nových platforiem menia ekonomiku kníhkupectiev – od kultúrnych projektov ako Artforum Banská Bystrica až po veľké siete typu Panta Rhei a Martinus. Knihy síce zdraželi, no čitateľov ubúda a rok 2026 môže rozhodnúť o prežití časti trhu.
Kníhkupectvo Artforum v Banskej Bystrici obnovili v roku 2015. Hoci ho nikdy nevnímali ako zdroj vlastných príjmov, keďže ho otvorili ako kultúrni aktivisti, v poslednom období nedokázali udržať jeho chod bez dodatočných podporných opatrení.
Prevádzka si na seba v poslednom období nedokázala zarobiť. Bolo to aj napriek tomu, že organizácia si určila mimoriadne efektívne výdavky a ponúkala hodnoty navyše ako kultúrne podujatia, špeciálny prístup k zákazníkom a výber ojedinelých kníh.
„Ani to nestačilo, aby obchod prežil,“ hovorí pre Forbes Slavo Sochor, ktorý Artforum v Banskej Bystrici prevádzkoval. Obchod zavreli na konci roka 2025, no rozhodnutie o zatvorení predajne prišlo už v lete. Mesiac pred zatvorením oslávilo kníhkupectvo desaťročnicu.
Sochor bol druhým prevádzkovateľom banskobystrického Artfora. To prvé tu bolo ešte pred ním a činnosť ukončilo v roku 2013. Dôvody vtedajšieho zatvorenie boli podľa Sochora veľmi podobné ako dnes, teda ekonomické.
Banskobystrické kníhkupectvo Artforum nie je jediné, ktoré v roku 2025 zatvorilo. Predajňu v Bratislave na Obchodnej ulici zatvorilo aj kníhkupectvo Panta Rhei. Bola to plošne najväčšia predajňa v sieti. Stalo sa tak na Štedrý deň.
„Veľkosť a prevádzkové nároky už dlhodobo nezodpovedali jej reálnemu využívaniu. Rozhodnutie bolo výsledkom zodpovedného prehodnotenia efektivity siete,“ konštatuje Monika Žákovská, hovorkyňa Panta Rhei.
Trpia konsolidáciou
Z hľadiska tržieb je Panta Rhei druhým najväčším kníhkupectvom v krajine. Za rok 2024 dosiahlo tržby takmer 47 miliónov eur, čo bolo najviac od roku 2018. Strata bola takmer 20-tisíc eur. Spoločnosť tvrdí, že v roku 2025 dosiahla vyrovnané hospodárenie.
Bolo to v roku, keď na Slovensku prebiehala druhá vlna konsolidácie. Jej súčasťou bolo aj zavedenie transakčnej dane. Kníhkupectvo Panta Rhei tvrdí, že ročný náklad na ňu mal hodnotu takmer šesťcifernej sumy.
„Ide o typ nákladu, ktorý nemá priamu pridanú hodnotu pre zákazníka, no zvyšuje tlak na každodenný chod firmy,“ hovorí Žákovská. Konsolidácia verejných financií sa prejavila najmä rastom prevádzkových, administratívnych a personálnych nákladov, čo ovplyvnilo celý maloobchodný sektor.
Podobnú situáciu zažilo aj na Slovensku najväčšie kníhkupectvo – Martinus. Jeho tržby za rok 2024 presiahli viac ako 53 miliónov eur, čo bolo najviac od roku 2018. Zisk bol viac ako 660-tisíc eur. Hoci bude mať podľa predbežných údajov rekordné tržby, udržanie zdravej ziskovosti spoločnosti bude veľmi náročné.
„Konsolidačné opatrenia sa aj u nás v praxi prejavili najmä cez kombináciu vyšších nákladov, ktoré tlačia na celé podnikanie: rast mzdových nákladov, energií a nájmov, inflácia či ďalšie dane,“ hovorí pre Forbes Michal Meško, CEO Martinusu.
Konečný hospodársky výsledok za rok 2025 ešte spoločnosť nepozná, keďže svoj finančný rok má od apríla do marca. Meško zároveň pripomína aj vyššiu mieru krádeží za rok 2025 v porovnaní s minulosťou.
Narážal na obdobie spred roka 2024, keď do praxe vstúpila novela Trestného zákona, ktorú zmenila koalícia. „Začínajú sa tvoriť citeľné náklady – priamo cez ukradnutý tovar a nepriamo cez prostriedky, ktoré musíme vynakladať na jeho ochranu,“ konštatuje bez toho, aby spresnil konkrétne čísla.
Ceny kníh stúpli
Všetky tieto okolnosti zrejme spôsobili, že ceny kníh v roku 2025 mierne stúpli. Bolo to aj napriek nižšej sadzbe dane z pridanej hodnoty, ktorá klesla z 10 percent na polovicu.
Dôvodom podľa Lukáša Cabalu z antikvariátu Čierne na Bielom bolo zdraženie všetkých potrebných záležitostí počnúc papierom a tlačou. Martinus priznal, že ceny kníh stúpli približne o tri až štyri percentá.
Nárasty bolo vidieť hlavne podľa neho pri novinkách, kde vydavatelia do cien premietali vyššie náklady spojené s vydaním titulu a podnikaním.
„Z rovnakých dôvodov prišlo aj k preceneniu časti kníh, kde cena nezodpovedala súčasnej úrovni nákladov, aj keď spomínané zníženie DPH pomohlo tieto navýšenia zbrzdiť,“ dodáva Meško. Ceny dvíhala aj Panta Rhei. Presné čísla však nespresnila.
„Ak by cena knihy rástla v súlade s infláciou, jej hodnota by dnes bola podstatne vyššia,“ povedal ešte v decembri 2024 Juraj Heger, predseda Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenska. Vydavatelia a kníhkupci však dlhodobo absorbujú časť rastúcich nákladov, aby knihy ostali prístupné čo najširšiemu publiku.
Trend? Ľudia menej čítajú
Knižný trh je dnes pod tlakom viacerých okolností. Na jednej strane sa mu zvyšujú náklady, na druhej strane klienti nakupujú menej kníh. Opatrnosť ľudí pri kupovaní kníh naznačuje aj prieskum, ktorý v lete zverejnilo Združenie vydavateľstiev a kníhkupectiev Slovenska. Vyplynulo z neho, že viac ako tretina ľudí na Slovensku vôbec nečíta knihy.
„V medziročnom porovnaní bol zaznamenaný mierny pokles podielu čitateľov kníh. Tento pokles sa prejavuje v celkovom poklese počtu prečítaných kníh, ale zároveň aj v poklese podielu intenzívnych čitateľov,“ zhrnul Heger.
Upozornil, že počet reálnych čitateľov klesol pod polovicu, čo je aj celkovo pod priemerom Európskej únie. V roku 2025 prečítala populácia priemerne tri knihy ročne, v roku 2024 prečítala za rok štyri knihy.
Konsolidácia v roku 2025 zasiahla aj domácnosti. Zvýšila sa základná sadzba DPH na 23 percent na ostatné položky, inflácia na Slovensku bola okolo štyroch percent, čo spôsobilo, že ľudia mali menej peňazí, a tak obmedzili aj svoje výdavky.
„Do chodu kníhkupectiev vstupuje najmä rast nákladov, zmeny v nákupnom správaní a tlak na efektivitu celej siete, taktiež tam môžeme zaradiť aj konkurenciu v podobe inej formy obsahu – streaming či sociálne siete, ktoré znižujú tradičnú spotrebu kníh,“ povedal Martin Gajdoš zo Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenska pre Forbes.
Výsledky prieskumu dokazujú i kníhkupectvá – Martinus i Panta Rhei. Obe siete priznávajú vyššiu mieru opatrnosti pri správaní zákazníkov. Ľudia viac podľa Panta Rhei plánujú, nákup si častejšie premyslia a obmedzujú impulzívne rozhodnutia.
Citeľný prepad dopytu zažil Martinus v októbri 2024. Bolo to po ohlásení druhej vlny konsolidácie. Trval približne do polovice roka 2025. Od konca leta sa trh podľa Meška začal mierne rozbiehať.
„Pripisujeme to najmä viacerým veľmi zaujímavým knižným novinkám, ktoré v tomto období vyšli,“ dodal Meško pre Forbes.
Artforum v Bratislave zachránilo obdobie pred Vianocami, keď sa nákupy nahustili na posledné dni pred sviatkami. Vtedy má kníhkupectvo najväčšiu sezónu.
„(Zákazníci, pozn. red.) si možno kúpili menej kníh, no keďže cena knihy stúpla, prinieslo nám to želaný zisk,“ skonštatovala Veronika Michalová, vedúca kníhkupectva Artforum Bratislava.
Foto: Martinus
Aký bude rok 2026
Rok 2026 bude pre knižný trh zrejme rovnako náročný. V tomto roku prebieha ďalšia vlna konsolidácie – v hodnote 2,7 miliardy eur. Súčasťou sú viaceré opatrenia, ktoré môžu mať vplyv na správanie zákazníkov.
Náklady budú naďalej rásť a tlaky vo forme vyššej inflácie, transakčnej dane či ďalšieho citeľného zvýšenia minimálnej mzdy a príplatkov budú pokračujúcou výzvou podľa Meška pre Martinus i celý maloobchod.
„Veríme, že nebudeme v tomto roku zatvárať žiadne Artforum,“ hovorí Michalová. V rukách to však majú najmä zákazníci a zákazníčky. Najlepšiu podporu vidí v kúpe kníh v ich malých kníhkupectvách.
„Ak chceme aby naša kultúra a kultúrna spoločnosť prežila a nebodaj sa rozvíjala, mali by sme podporu knižného trhu brať ako našu občiansku úlohu,“ dodala Michalová.
Riziko je v možnom zatváraní antikvariátov. Ohrozujú ich aj nové platformy, napríklad Knihobot.
„Konkurenciu pociťujeme jednoznačne ako drvivú. Nehovorím to však s nejakou horkosťou v ústach, som fanúšik voľného trhu. V kontexte všetkých faktorov je konsolidácia ako posledný klinec do rakvy,“ konštatoval Cabala.
