Nezavrtí chvostom ani vám neolíže tvár, napriek tomu si robotické psy našli po boku človeka svoje miesto. Na svete ich vyrábajú desiatky spoločností, zapojili sa do vojny, filmového priemyslu aj pasenia oviec. Očakáva sa, že trh s nimi bude len rásť.
Globálne má trh s robotickými psami dokonca rásť tak rýchlo, že podľa agentúry Polaris Market Research do roku 2034 zaznamená medziročný nárast v priemere o 18,5 percenta. Celkovo by preto mal podľa odhadov dosiahnuť hodnotu takmer troch miliárd dolárov.
K tomu prispievajú aj časté novinky, ktoré sa v tomto sektore objavujú. Nový typ takéhoto stroja napríklad od tohto týždňa predáva čínska spoločnosť Agibot, podľa ktorej sa jej „pes“ dokáže pohybovať v náročnom teréne rýchlosťou približne 13 kilometrov za hodinu a zvládne aj šplhať po schodoch či skákať.
Česi však v boji o tento rastúci trh ceria zuby tiež. Napríklad spoločnosť Smart Informatics predstavila v roku 2024 menšieho psíka, na minuloročnom Medzinárodnom strojárskom veľtrhu v Brne potom odhalila aj jeho väčšieho brata.
„Jeho cena vrátane vybavenia sa pohybuje okolo 100- až 120-tisíc eur. Závisí to od vybavenia, počtu a typu senzorov, pretože my nedodávame iba psa, ale celé riešenie,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Smart Informatics Tomáš Veselý.
V prípade, že zákazník požaduje psa do nebezpečného prostredia, môže potom cena vyskočiť aj na niekoľkonásobok. Napriek tomu už teraz vo firme evidujú prvých vážnych záujemcov.
„Predsa len ide stále o pomerne novú technológiu, ktorá si hľadá uplatnenie. Napriek tomu sa o aplikácie zaujímajú zákazníci, ktorí nechcú iba robotizovať, ale zároveň zápasia aj s nedostatkom pracovníkov,“ hovorí Veselý.
Robopes od Smart Informatics má slúžiť najmä na autonómne inšpekcie v prostredí výrobných a technologických prevádzok, na stavbách, pri strážení a monitorovaní. Veselý však dodáva, že ďalšie spôsoby využitia spoločnosť stále hľadá v spolupráci s potenciálnymi zákazníkmi.
V Česku sa dajú zohnať aj robotické psy od spoločnosti Unitree, ktoré stoja od 100-tisíc korún až po viac než dva milióny korún. Dva z nich sme vo Forbes nedávno testovali.
Celosvetovo najslávnejším je potom robot Spot od spoločnosti Boston Dynamics. Ten samotný stojí okolo 75-tisíc dolárov, teda vyše 1,5 milióna korún, a spoločnosť k nemu dodáva aj rameno na manipuláciu s predmetmi alebo ekosystém Orbit na analýzu dát z robotov či predpovede porúch vďaka senzorom strojov.
V roku 2021 sa takýto „maznáčik“ objavil aj na ČVUT, kde ho akademici trénovali, a pod vedením Bedřicha Himmela z katedry kybernetiky si potom v „kožuchu“ zahral v celovečernom filme Bežné zlyhania. „Celkovo máme psy štyri a stále ich používame,“ prezrádza akademik, podľa ktorého nie je záujem o robotické psy len krátkodobým trendom.
To si myslia aj v zahraničí, kde ich už zapojili do nejednej práce. Na Novom Zélande pásli prostredníctvom Spota na diaľku ovce, ďalší Spot s pripojeným iPadom pomáhal v nemocnici ľuďom trpiacim covidom-19. A „Fliačikovia“, ako sa roboty v preklade volajú, sa objavili aj na japonskej stavbe a na nórskej ropnej plošine.
V Austrálii prehľadávajú nebezpečné balíčky, v Nemecku pomáhajú v skladoch, v Paríži kontrolujú trate metra a keď spadla garáž v New Yorku, bol to práve Spot, kto preskúmaval trosky na miestach, kam by sa záchranári nedostali. Používa ho dokonca aj ochranka amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Stroj popísaný slovami „NEHLADKAŤ“ a doplnený o senzory na chrbte pobehoval po trávnikoch jeho luxusného sídla Mar-a-Lago na Floride.
Medzi najväčších záujemcov o túto technológiu však patria ozbrojené zložky. Spota si na cvičenie vzali napríklad francúzski vojaci a jeden vysoko vybavený stroj s cenovkou 5,8 milióna korún pomáha od roku 2023 policajtom v Los Angeles. Spoločnosť Ghost Robotics potom na svojho robota Vision 60 nainštalovala ostreľovaciu pušku a americká armáda nasadila na ďalšieho raketomet.
Veda už dokonca pokročila natoľko, že úspešnými testami prešlo navádzanie robopsa pomocou mozgových vĺn.
Tie ovládané ručne už využíva aj Čína, ktorá ich otestovala na hraniciach s Ruskom a skúšala ich aj pri simuláciách vyloďovania. Na takýto účel by ich mohla využiť aj pri prípadnom napadnutí ostrovného štátu Taiwan.
Prvými, kto však zapojil robopsy do skutočných bojov, sú Ukrajinci. Podľa informácií nemeckého denníka Bild ich v roku 2024 proti Rusom operovalo 30. Dodala ich britská spoločnosť Robot Alliance, pričom ukrajinská armáda ich zakrývala maskovacou dekou od nemeckej spoločnosti Concamo.
Lenže zo zistení amerického Forbes vyplýva, že technológia zatiaľ nie je natoľko spoľahlivá, aby zvládla vojnu. Podľa Kateryny Bondar z think-tanku Center for Strategic and International Studies sa operátori sťažovali, že rozorané polia sú pre štvornohých robotov problémom, pretože uviaznu v blate. „A nemôžu sa schovať. V tejto chvíli sú len peknou hračkou, ktorá zatiaľ nemá žiadne uplatnenie v prvej línii,“ upozornila analytička vlani.
Ďalšou nevýhodou má byť aj to, že si operátori robotov – či už vo vojnových zónach, alebo medzi pyrotechnikmi – často vytvoria k strojom vzťah a správajú sa k nim ako k domácim miláčikom. To môže byť ešte väčší problém pri strojoch, ktoré navyše skutočných miláčikov pripomínajú.
Aj tak sa pre tieto stroje dá nájsť uplatnenie. „Je to veľmi vhodná platforma do mestského a priemyselného prostredia. Bez problémov zvláda obrubníky, schody a podobné prekážky. Vo všeobecnosti je vhodná pre spevnené povrchy, vegetácia je však problematická,“ vysvetľuje Himmel.
„Takzvaný quadruped je výhodný najmä pre stabilitu a pri prekonávaní prekážok v porovnaní napríklad s kolesovými robotmi. Na rozdiel od lietajúcich dronov môže mať aj väčšiu nosnosť a najmä výdrž akumulátora. Vzhľadom na autonómnu prevádzku je potom schopný sa aj sám dobíjať,“ dodáva Veselý.
Spoločnosť Boston Dynamics poukazuje aj na ich schopnosť chrániť bezpečnosť ľudí, poskytovať veľké množstvo dát či možnosť rýchleho nasadenia do prevádzky. Podľa čínskej spoločnosti Deep Robotics je výhodou psov aj schopnosť fungovať v akomkoľvek počasí či navigovať v tmavých alebo dezorientujúcich prostrediach.
Na názve záleží
Prečo sa však týmto strojom hovorí „psy“? „Netuším, pôvodne to bola mula,“ hovorí Himmel s odkazom na pomenovanie, ktoré však ustúpilo a dnes sa používa skôr pre mohutnejšie stroje schopné prenášať napríklad zásoby pre armádu, alebo uľaviť raneným vojakom od ťažkých batohov.
Pre bezhlavé a bezchvosté štvornohé roboty sa tak vžilo označenie pes, no s týmto prirovnaním k „najlepšiemu priateľovi človeka“ sa nezhodnú všetci. Napríklad riaditeľ programov robotiky a autonómnych systémov v ASTM International Aaron Prather vlani napísal príspevok, v ktorom skúma rozdiely v prístupe k označovaniu týchto robotov.
Keď totiž s rovnakým konceptom vojenského využitia robotov prišli vlani Číňania, nazvali túto technológiu „vlkom“. Prather poukazuje na to, že názov je dôležitý, pretože ovplyvňuje spôsob, akým spoločnosť technológiu prijme – podobne ako v prípade premenovania „bezpilotných lietajúcich prostriedkov“ na „drony“.
„Prijatím termínu ‚vlk‘ sa čínske štátne médiá možno zapájajú do podobnej stratégie rebrandingu: normalizujú štvornohé roboty ako zbrane a zároveň ich vzďaľujú od ich roztomilejších civilných príbuzných. Iróniou je, že samotný hardvér – pohony, senzory a riadiace systémy – sa nijako dramaticky nelíši,“ vysvetľuje expert na robotiku.
Napriek tomu, že stroje príliš nepripomínajú ani psa ani vlka, je podľa Prathera potrebné dávať pozor na to, ako budú spoločnosti k pomenovaniu týchto robotov pristupovať.
„Pohľad na ‚robotického psa‘ strážiaceho bojisko vyvoláva čudný, takmer karikatúrny obraz. Označenie ‚robotický vlk‘ lepšie zodpovedá jeho zamýšľanému účelu: nie spriateliť sa s ľuďmi, ale loviť ich nepriateľov,“ odporúča Prather.
Podľa neho je navyše možné, že nie všetky tieto roboty budú v budúcnosti pomenované po členoch čeľade psovitých.
„Smerujeme k taxonómii zvieracích metafor – robotické pantery na tajné misie, robotické levy na ťažké boje, robotické hyeny na hromadné útoky? Každý pojem formuje nielen vnímanie, ale aj politiku,“ dodáva riaditeľ programov robotiky a autonómnych systémov.
Psovité označovanie už ostatne porušuje napríklad spoločnosť Deep Robotics, ktorá jedného zo svojich robotov nazýva Lynx, teda rys. Ten, podobne ako mačkovité šelmy, zvláda pohyb v nepriaznivom teréne a keď potrebuje, dokáže si poskočiť a vojde sa aj do úzkych priestorov.
Do budúcnosti sa podľa posledných krokov spoločností javí ako hlavné zameranie zdokonaľovanie umelej inteligencie robopsov a ich automatizácie. Ako by takéto prirodzenejšie stroje mohli vyzerať, predstavil minulý rok švédsky startup IntuiCell.
Jeho pes Luna nemá predprogramovanú „inteligenciu“, ale to, čo spoločnosť nazýva „digitálnym nervovým systémom“. Stroj má fungovať podobne ako biologický nervový systém, a teda sa učiť buď od ľudí, alebo metódou pokus–omyl.
To by znamenalo odstránenie modelu závislého od tréningu pomocou neurónových sietí a pes by bol schopný podnikať kroky k špecifickým cieľom, pričom by neplnil iba úzko špecifikované úlohy.
„Inteligentné stroje by sme mohli poslať napríklad na Mars, aby tam vybudovali budúce obydlia pre ľudí. Je to prostredie, kde roboty nemožno vopred vycvičiť a kde by museli byť schopné riešiť problémy v momente, keď nastanú,“ povedal riaditeľ spoločnosti Viktor Luthman v rozhovore pre Reuters.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorom je Filip Vokoun.
