Radek Kaiser je historicky prvým českým profesorom neurochirurgických vied na Oxfordskej univerzite. Pôsobí v prostredí jednej z najprestížnejších akademických inštitúcií sveta, kde spája klinickú prax s výskumom, ktorého výsledky majú potenciál výrazne ovplyvniť liečbu pacientov s ochoreniami nervového systému.
Jeho profesijná dráha viedla z českých nemocníc cez zahraničné stáže až na univerzitu, ktorá je symbolom akademickej excelentnosti.
„Na gymnáziu som bol fanúšikom Harryho Pottera a ani v najdivokejších snoch by mi nenapadlo, že raz budem pôsobiť práve tu,“ hovorí Radek Kaiser. Získať na Oxforde profesúru je mimoriadne náročné aj pre vedcov zo svetovej špičky, preto je Kaiserovo pôsobenie výnimočné nielen v českom, ale aj v medzinárodnom kontexte.
Oxford je prostredím, kde sa stretáva dlhá tradícia s modernou vedou. Historické budovy a akademické rituály tu vytvárajú rámec pre výskum, ktorý má globálny dosah. Práve v tomto prostredí dnes pôsobí český neurochirurg, ktorý sa špecializuje na chirurgiu chrbtice, periférnych nervov a na najjemnejšie mikrochirurgické zákroky.
Od Prahy cez svet až do Oxfordu
Radek Kaiser vyštudoval medicínu v Prahe. Už počas štúdia absolvoval stáže v zahraničí vrátane Nemecka a Sudánu. Postupne sa profiloval ako neurochirurg. Prvé výraznejšie skúsenosti v tomto odbore získal vo Viedni, kde sa definitívne rozhodol, že neurochirurgia bude jeho profesionálnou cestou.
Po ukončení štúdia pracoval šesť rokov v pražskej vinohradskej nemocnici, neskôr pôsobil v britskom Nottinghame a deväť rokov strávil v Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe – Střešoviciach. Napriek stabilnej pozícii ho to opäť ťahalo do zahraničia.
„Chcel som sa naučiť ešte viac a posunúť sa ďalej,“ hovorí Kaiser. Rozhodujúcim momentom bolo stretnutie s oxfordským chirurgom na odbornom kongrese Európskej spoločnosti chrbticovej chirurgie.
„Hierarchicky som sa v rámci Európskej spoločnosti pre chirurgiu chrbtice dostal pomerne vysoko a vďaka tomu som sa na kongrese zoznámil s kolegom z Oxfordu. Keď som spomenul, že by som sa chcel pozrieť do Anglicka, povedal mi, že plánujú obsadiť miesto v ich nemocnici, a odporučil mi, aby som sa prihlásil do výberového konania,“ opisuje. Výsledkom bolo výberové konanie na miesto v Oxfordskej univerzitnej nemocnici, ktoré Kaiser úspešne absolvoval.
Oxford: nemocnica a univerzita
Príchod do Oxfordu automaticky neznamenal vstup do akademických štruktúr univerzity. Kaiser najskôr nastúpil ako lekár v nemocnici. Až neskôr nadviazal spoluprácu s Centrom klinických neurovied Oxfordskej univerzity.
Dostať sa na univerzitu je mimoriadne náročné. „Ak neprichádzate ako doktorand alebo si neprinesiete vlastný grant, univerzita sa vášmu prijatiu skôr bráni. Nie je to ako v Česku, že nastúpite na malý úväzok a automaticky ste súčasťou univerzity,“ vysvetľuje Kaiser.
„Ak neprichádzate ako doktorand alebo si neprinesiete vlastný grant, univerzita sa vášmu prijatiu skôr bráni,“ opisuje. Nakoniec sa riešením stala hosťujúca profesúra, ktorú možno po určitom období predlžovať až na doživotné pôsobenie.
Súčasťou profesúry je aj pedagogická činnosť. Kaiser učí predovšetkým klinicky v nemocnici, no podieľa sa aj na univerzitnom vzdelávaní. Individuálny prístup k študentom považuje za jednu z najväčších výhod oxfordského systému.
Neurochirurgia na hranici možností
„Keď začnete pracovať ako neurochirurg, od prvého dňa sa stretávate so smrťou. Toto musíte vo vlastnej psychike veľmi rýchlo vyfiltrovať, inak okamžite vyhoríte,“ hovorí Kaiser.
Radek Kaiser sa venuje bežnej neurochirurgii, no jeho hlavnou špecializáciou je chirurgia chrbtice a periférnych nervov. „Pri mikrochirurgii rozhodujú milimetre. V tomto odbore je to úplne bežná miera,“ hovorí Kaiser. Pracuje s mikrochirurgickými technikami, operuje v chrbticovom kanáli a vykonáva zákroky, pri ktorých rozhodujú milimetre.
Zároveň sa zameriava na operácie nádorov chrbtice, ktoré patria medzi najnáročnejšie neurochirurgické výkony. Cieľom je odstrániť nádor bez poškodenia jeho obalu, aby sa zabránilo šíreniu zhubných buniek v tele. Takéto zákroky môžu pacientom výrazne predĺžiť a skvalitniť život.
Popri klinickej praxi sa venuje aj funkčnej neurochirurgii a neurostimulácii. Ide o metódy, ktoré sa snažia obchádzať poškodené nervové dráhy pomocou elektrických impulzov a umožniť pacientom opätovný pohyb či zmiernenie neurologických symptómov. Výskum je zatiaľ v počiatočných fázach, no jeho potenciál je značný.
Výskum, ktorý mení prax
Kaiser sa výrazne angažuje aj vo výskume bolesti a nukleárnej medicíny. Spolu s kolegami využíva zobrazovacie metódy, ktoré dokážu presne identifikovať zdroj chronickej bolesti chrbtice. Na základe týchto poznatkov potom nasledujú cielené chirurgické zákroky.
„Ešte keď som pôsobil v Prahe, realizovali sme štúdiu s takmer 40 pacientmi, ktorých sme operovali, a výsledky boli neuveriteľné. Išlo o ľudí, ktorí boli roky ťažko limitovaní v bežnom živote,“ hovorí Kaiser. Metóda sa dnes postupne uplatňuje aj v zahraničí.
Ďalším významným projektom je výskum spinálnych ganglií, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri prenose bolesti. Vďaka chirurgickým zákrokom na chrbtici sa podarilo získať ľudské vzorky, čo umožňuje vývoj presnejších modelov bolesti bez nutnosti experimentov na zvieratách. Britská vláda tento výskum podporila grantom v hodnote stoviek miliónov korún.
Oxford bez mýtov
Oxford má povesť miesta opradeného legendami a literárnymi asociáciami. Sám Kaiser priznáva, že ako gymnazista bol fanúšikom Harryho Pottera. „Ani v najdivokejších snoch by mi nenapadlo, že raz budem pôsobiť práve tu,“ hovorí s úsmevom.
Realita je však podľa neho oveľa menej romantická a oveľa viac pracovná. „Ľudia sa tu na nič nehrajú. Nezdôrazňujú tituly, oslovujú sa krstnými menami a rozhodujú výsledky práce,“ opisuje atmosféru univerzity.
Česká stopa v globálnom výskume
Radek Kaiser dnes prepája Oxford s Prahou aj na inštitucionálnej úrovni. Založil medzinárodnú výskumnú skupinu, ktorá spája Univerzitu Karlovu s Oxfordskou univerzitou. Cieľom je overiť nové metódy rekonštrukcie poškodených nervov, ktoré by mohli pomôcť pacientom s vážnymi neurologickými poruchami.
Jeho príbeh ukazuje, že aj z Česka je možné dostať sa na absolútnu špičku svetovej medicíny – bez skratiek, bez mýtov, s dôrazom na odbornosť, vytrvalosť a medzinárodnú spoluprácu.
Článok v pôvodnom znení vyšiel na forbes.cz a jeho autorom je Filip Saiver.
