Nokia, kedysi synonymum mobilnej revolúcie a tvorcu legendárneho telefónu 3310, ovládala na prelome tisícročia štvrtinu svetového trhu a jej hodnota dosahovala 286 miliárd eur. Po rokoch, keď upadala do zabudnutia, dnes ikonická fínska značka znovu naberá vietor do plachiet – tentoraz v ére umelej inteligencie.
Na konci októbra 2025 Nokia oznámila strategické partnerstvo s čipovým gigantom Nvidiou a zároveň aj kapitálovú investíciu Nvidie vo výške miliardy dolárov. Nvidia tak získala približne 2,9-percentný podiel v spoločnosti (pri cene 6,01 dolára za akciu).
AI a dáta
Používanie aj trénovanie umelej inteligencie spracúva a produkuje obrovské množstvo dát. Tie neputujú len v rámci jedného servera, ale často medzi celými dátovými centrami – a pritom súčasne bežia online služby, kde sa počíta každá milisekunda oneskorenia.
A pretože u AI rastie nielen potreba kapacity, ale aj tlak na spotrebu energie, je schopnosť prenášať viac dát s nižšou energetickou náročnosťou presne ten typ výhody, ktorý dnes firmy a operátori aktívne hľadajú.
Foto: Unsplash/Pawel Czerwinski
Poskytovatelia výpočtovej techniky pre AI bývajú často prirovnávaní k výrobcom lopát počas zlatej horúčky. Nokia potom s trochou zveličenia predstavuje staviteľa ciest a diaľnic – infraštruktúry, po ktorej sa lopaty prepravujú. Popri hardvéri Nokia ponúka aj služby: návrh siete, integráciu, správu, monitoring a bezpečnostné funkcie, aby celý systém bežal spoľahlivo a úsporne.
Paradoxom je, že práve prenosová infraštruktúra patrí k tomu, čo Nokia svojim zákazníkom dodáva už desiatky rokov – dávno pred nástupom mobilných telefónov, nieto ešte éry umelej inteligencie. Ikonické mobily boli vlastne iba krátkou odbočkou v dlhej histórii spoločnosti.
Vzostup, pád a ďalší vzostup
Firmu Nokia založil v roku 1865 fínsky banský inžinier a podnikateľ Fredrik Idestam ako malú papiereň v rovnomennom mestečku. Čoskoro sa však jej repertoár rozrástol – k papieru pridala gumárenské výrobky, ktoré zostali súčasťou jej portfólia až do konca 20. storočia. Po druhej svetovej vojne firma prešla na výrobu telefónnych a telegrafných káblov a v sedemdesiatych rokoch prenikla na trhy telekomunikačnej elektroniky.
Na prelome tisícročia sa Nokia stala ikonou mobilnej komunikácie. Fínska spoločnosť dominovala trhu s telefónmi a jej prístroje patrili k najrozšírenejším spotrebným technológiám vôbec. Legendárny model 3310 sa stal fenoménom celej generácie – odolný, spoľahlivý a navyše vybavený hrou Snake, ktorá pohltila milióny používateľov.
Rok 2007 znamenal pre Nokiu zásadný zlom. Prvý iPhone, uvedený v januári toho roku, obrátil celý mobilný trh hore nohami a začal novú éru smart telefónov. O rok a pol sa k nemu pridal Android, čo ešte urýchlilo prechod od klasických tlačidlových prístrojov k moderným smartfónom.
Nokia, ktorá v tom čase ovládala takmer 40 percent svetového trhu, na zmeny reagovala príliš pomaly a jej neschopnosť prispôsobiť softvér a platformu sa ukázala ako slabina.
Nokia N95 z roku 2007
Pokus o nápravu prišiel až v roku 2011 so systémom Windows Phone a radom zariadení Lumia, tie sa však nedokázali presadiť. V roku 2014 Nokia predala mobilnú divíziu Microsoftu za 5,4 miliardy eur, pričom jej tržby medzi rokmi 2007 a 2014 klesli z 37,7 miliardy eur na iba 10,7 miliardy. Legenda mobilnej revolúcie bola zrazu mimo hlavného diania a čelila nutnosti kompletnej transformácie.
Odchod z mobilného biznisu bol pre Nokiu bolestivý, ale zároveň zásadný zlomový bod. Firma sa vzdala spotrebnej elektroniky a začala sa sústreďovať na sieťovú infraštruktúru. Hlavným zdrojom príjmov sa stali telekomunikačné siete, optické prenosy a technológie pre operátorov. Tento krok položil základ pre nový smer, ktorý dnes stojí na umelej inteligencii a cloudových technológiách.
V roku 2013 získala Nokia za 1,7 miliardy eur podiel v Siemens Networks, ktorý tvoril až 90. percent jej príjmov, a v roku 2015 uskutočnila za 15,6 miliardy eur rekordnú akvizíciu Alcatel-Lucent.
Úspešný tip
„Akvizícia Alcatelu bola jedným z najodvážnejších rozhodnutí, ktoré sme urobili,“ povedal pre Financial Times vtedajší generálny riaditeľ Rajeevo Suri. „Pamätám si, ako som po mimoriadnom valnom zhromaždení odchádzal z pódia a niektorí drobní akcionári hovorili: ‚Nerobte to.‘ a ja im povedal: ‚Za pár rokov mi za to poďakujete.‘“
V roku 2020 potom pod vedením nového generálneho riaditeľa Pekka Lundmarka Nokia stratégiu posunula ešte ďalej. Firma sa začala sústreďovať na cloud, dátové centrá a optické siete – oblasti, ktoré sú chrbticou modernej digitálnej infraštruktúry a predpokladom pre rýchly rozvoj technológií budúcnosti. Tak Nokia odštartovala transformáciu, ktorej plody dnes žne.
Autorka článku je Viktorie Davidová, Forbes.cz
