Antiobezitiká sa na Slovensku predávajú ako teplé rožky. Za dva roky stúpol predaj liekov proti obezite dvojnásobne, úrady varujú pred falzifikátmi či vedľajšími príznakmi.
Boj proti cukrovke, prevencia pred infarktom alebo sen o štíhlej postave? Lieky proti obezite žiadajú nielen pacienti s vážnymi zdravotnými problémami, ale aj muži a ženy túžiaci po krajšej postave.
Estetické užívanie liekov ako Ozempic či Mounjaro priznali mnohé svetové celebrity a ich účinky si vyskúšali alebo chceli vyskúšať aj mnohí Slováci. Môže o tom svedčiť aj prudký nárast spotreby antiobezitík na Slovensku a fakt, že ich môže predpísať ktorýkoľvek lekár.
Spotreba prudko rastie
Od januára do septembra roku 2023 vydali lekárne zhruba 108-tisíc balení moderných antiobezitík, o rok nato stúpol počet na 161-tisíc a v rovnakom období minulého roka to už bolo vyše 253-tisíc balení liekov na chudnutie.
Vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií za prvé tri štvrťroky rokov 2023, 2024 a 2025 o spotrebe moderných liekov proti obezite. Kompletné údaje za celý rok 2025 budú známe vo februári, trend je však jasný – spotreba prudko rastie.
Prečo píšeme o „moderných“ liekoch proti obezite? Globálnu popularitu si v ostatných troch rokoch získali najmä lieky zo skupiny analógov GLP-1. „Tieto lieky na obezitu sú aktuálne najúčinnejšie a najbezpečnejšie, takže staršie antiobezitiká už prakticky nepredpisujeme,“ hovorí internista a gastroenterológ Peter Minárik.
Lieky proti obezite
GLP-1 je hormón, ktorý sa prirodzene tvorí v tenkom čreve, reguluje vylučovanie inzulínu z pankreasu a zvyšuje pocit sýtosti po jedle. Vďaka vývoju v oblasti biomedicíny dokážu vedci napodobniť molekulu tohto hormónu a vyrobiť ho laboratórne. Produkuje sa v rôznych verziách – ako exenatid, liraglutid či semaglutid.
V štatistike Národného centra zdravotníckych informácií je uvedená spotreba liekov GLP-1 s tromi druhmi účinnej látky, ktorá sa v tomto type liekov používa – semaglutid, liraglutid a tirzepatid.
Na Slovensku sú podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v súčasnosti registrované štyri lieky s obsahom liečiva semaglutid – Kyinsu, Ozempic, Wegovy a Rybelsus, jeden liek s obsahom tirzepatidu – Mounjaro, a tri lieky s obsahom liečiva liraglutid – Saxenda, Xultophy a Victoza.
Okrem spomenutých je na Slovensku registrovaných 5 „starších“ liekov na liečbu obezity. Lieky s obsahom liečiv orlistat (Alli a Xenical), bupropion/naltrexónium-chlorid (Mysimba), a topiramat v kombinácii s fenterminom (Qsiva) sú určené na regulovanie obezity s BMI nad 30 kg/m2, prípadne nadváhy (BMI nad 27 kg/m2) s pridruženými ochoreniami. Liek s účinnou látkou setmelanotid (Imcivree) je indikovaný na liečbu obezity a hladu u pacientov s geneticky podmienenými poruchami metabolizmu.
Všetky tieto lieky okrem lieku Alli sú viazané na lekársky predpis a je nutné ich užívať pod dohľadom lekára. Alli je registrovaný bez viazanosti na lekársky predpis.
Za uplynulé tri roky sa podľa NCZI vydalo zhruba 3000 balení liekov s účinnou látkou orlistat, bupropion, naltrexónium-chlorid a sibutramín.
Práve moderné lieky zo skupiny analógov GLP-1 patria medzi lieky s najrýchlejšie rastúcou spotrebou na Slovensku.
Najpopulárnejší z nich je semaglutid, lieky s obsahom semaglutidu vlani zabrali na trhu vydaných moderných antiobezitík zhruba 91 percent. „Lieky s účinnou látkou semaglutid a tirzepatid sa podávajú týždenne, liraglutid denne, takže jeho spotreba je na ústupe,“ vysvetľuje Minárik.
archív Petra Minárika
Kto užíva lieky proti obezite
„Všetky uvedené lieky sú viazané na lekársky predpis a sú indikované na liečbu diabetu druhého typu, prípadne na liečbu diagnostikovanej obezity,“ upozorňuje hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Lucia Balážiková.
Na prvý pohľad by sa teda mohlo zdať, že na Slovensku prudko stúpol aj počet pacientov s diagnostikovanou obezitou. Odborník na obezitu však hovorí, že pravda je pestrejšia.
„Nárast spotreby je čiastočne spôsobený tým, že ide o nový typ liekov, ktoré lekári doposiaľ nemali k dispozícii. A čiastočne je dôvodom väčšia osveta o povahe obezity ako choroby,“ vysvetľuje kardiológ a interný lekár Ivan Majerčák.
V minulosti bola totiž obezita často vnímaná aj ako prejav lenivosti. Dnes podľa Majerčáka čoraz viac lekárov diagnostikuje nadmerný podiel tuku v tele ako ochorenie, ktoré je potrebné liečiť – napríklad aj novým druhom liekov.
„Zníženie hmotnosti je len jeden z efektov týchto liekov, majú však aj pozitívne účinky na metabolizmus cukrov a tukov. A okrem toho, že znižujú pocit hladu a zvyšujú pocit sýtosti, znižujú aj chuť po vysokokalorických potravinách, takže pomáhajú ľuďom s neovládateľnou chuťou na sladkosti,“ hovorí gastroenterológ Peter Minárik.
Zázrak, ale s vlastným úsilím
„Samozrejme, za vyššou spotrebou je určite aj rastúca popularita týchto liekov, väčšie promo a mediálna pozornosť a napokon aj pozitívne reakcie príbuzných pacientov, ktorí vidia, ako im lieky pomohli,“ dodáva Ivan Majerčák, ktorý pôsobí aj v Centre pre liečbu obezity Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a je riaditeľom neziskovej organizácie Liga proti obezite.
Upozorňuje, že tieto lieky nie sú síce voľnopredajné, no predpísať ich môže ktorýkoľvek lekár. „Mali sme pacientku, ktorej lekár predpísal len liek proti obezite, ale bez doplňujúcich informácií o potrebnej zmene stravy či vhodnej pohybovej aktivity. Bez toho to pritom nejde, ten liek neschudne za vás,“ upozorňuje Majerčák.
„Ľudia by sa nemali spoliehať výlučne len na účinky týchto liekov, ale zároveň sa majú tiež zdravo stravovať, používať kalorické tabuľky a pravidelne cvičiť, aby neprichádzali okrem tuku aj o kostrové svalstvo. V Centre pre manažment obezity tieto lieky predpisujeme, väčšinou však chceme najprv vidieť, že pacient prvé tri – štyri mesiace dodržiava správnu životosprávu. Lieky ako účinnú podporu znižovania hmotnosti predpisujeme aj vtedy, keď vidíme, že pacient s obezitou sa skutočne veľmi snaží schudnúť, ale je to nad jeho sily,“ vysvetľuje Peter Minárik, ktorý pôsobí tiež v Centre pre manažment obezity pri Biomedicínskom ústave SAV.
Módny liek
Úrady s rastúcou popularitou moderných antiobezitík opakovane upozorňujú na ich riziká.
„Dopyt po takýchto liekoch v posledných rokoch vzrástol najmä vďaka ich popularizácii v médiách a na sociálnych sieťach. Ľudia sú vystavení tlaku spoločnosti na výzor alebo výkon jednotlivca,“ tvrdí hovorkyňa Lucia Balážiková zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.
Ústav zdôrazňuje, že užívanie takýchto liekov za účelom estetického chudnutia, ktoré nie je indikované lekárom na základe diagnózy, ale pre vzhľad, sa spája so zdravotnými rizikami.
Prínos liekov podľa Balážikovej nemusí v takom prípade prevažovať nad potenciálnymi rizikami ich nežiaducich účinkov – nevoľnosť, nadúvanie, vracanie alebo vážnejšie stavy, napríklad zápal pankreasu.
„Lekári, ktorí predpisujú pacientom antiobezitiká zo skupiny analógov GLP-1 by podľa správnosti mali komplexnú liečbu pacientom trpiacim na obezitu zabezpečiť v spolupráci s multidisciplinárnym tímom,“ hovorí lekár Peter Minárik. Ide najmä o spoluprácu s nutričným terapeutom, kondičným trénerom, motivačným koučom či psychológom. „Liečba má byť dlhodobá a má mať multidisciplinárny a komplexný charakter,“ dodal.
Pozor na falzifikáty
Štátny úrad pre kontrolu liečiv varuje tiež pred falzifikátmi. „Medzi najčastejšie falšované lieky už dlhodobo patria takzvané lifestylové lieky, medzi ktoré sa radia napríklad lieky na zlepšenie vzhľadu, výkonnosti či potencie,“ upozorňuje hovorkyňa úradu Balážiková.
Falšované lieky podľa nej často neobsahujú žiadnu účinnú látku alebo obsahujú nebezpečné množstvo. Namiesto schválených látok používajú lacné a toxické náhrady ako napríklad jed na potkany, cement, farby do tlačiarní či ťažké kovy. Falšované lieky sa vyrábajú v pivniciach či garážach. Balážiková preto odporúča pri nákupe zvýšiť pozornosť a neriskovať nákup v neoverených obchodoch.
„Isté je, že spotreba liekov proti obezite bude stúpať. Už dnes na celom svete prebiehajú klinické testy ďalších liekov s vylepšenou účinnosťou a v USA je už registrovaný liek vo forme tabliet, ktorý zatiaľ podávame v injekčnej forme a istotne s oneskorením príde aj do Európy,“ uzatvára kardiológ Ivan Majerčák.
