Od ľahkej verzie Cabernetu cez rosé z Provence až po fröccs (strik po maďarsky) – alebo dokonca Otylko (víno vyrobené zo samorodej odrody Othello). Tieto vína vás osviežia aj vtedy, keď je naozaj teplo. Za menej ako desať eur.
Minule sme písali o drahých slovenských vínach. Začali sa však prázdniny, je zase 35 stupňov, a tak sa pozrime na ľahké a lacné vína na leto.
Hľadáme skôr osvieženie ako rafinovanosť. Začnime od toho, čo sa na horúce leto hodí najmenej. Červené. Ide to vôbec?
Červené? Len slabé alebo studené
V súčasnej klíme sa dá červené víno piť snáď len na dovolenke v Tatrách. A aj tak by malo mať čo najnižší obsah alkoholu.
Štýl „slabého“ červeného sa však robí bežne, a pokojne môže byť taký aj Cabernet Sauvignon. V našich obchodoch sa občas objaví taliansky veľkovýrobca Cavit. Jeho Mastri Vernacoli je rad vín asi tak za „šesť päťdesiat“ a tento Cabernet s iba 12,5 % alkoholu je ľahký, takmer svieži.
Poznáte nové najdrahšie víno sveta?
Stojí vyše 20-tisíc dolárov a chutí vraj ako svet sám osebe
Ďalšia možnosť? Chladiť. Marketéri každoročne pred letom pretláčajú do chladničiek Pinot Noir, vyskúšať sa dá trebárs aj v podobe slovenského Rulandského modrého. Na dovolenke pri Benátkach sa príjemne pije studené Lambrusco, južne od Ríma bledočervené Frappato či Cerasuolo.
Tmavoružové. Ak počasie dovolí
Kritici tieto vína radi označujú ako „jesenné“ či „jarné“. Štýl, bohatší ako bežné letné „roséčko“, robí na Slovensku trebárs klasik Kasnyik zo Strekova. Jeho frankovka rosé má vysoký obsah alkoholu (13,5 %), ale fajn kyselinky a mineralitu (chuť po minerálnych prvkoch) a ďalšie chute aj zo zrenia v dube a z kvasiniek. „Tuhé“ ružové, ale stále osviežujúce. 9 eur.
Alternatíva: na výlete k Neziderskému jazeru napríklad „Rosa“ od Josefa Umathuma z Frauenkirchen. 10 eur, a celkom seriózne víno.
Ružové – letná klasika
Na Slovensku je stále veľa cukríkovo-jahôdkovo-umelohmotných ružových. Ale nájdu sa výnimky. Ďalší zo slovenských klasikov, Víno Natural Domin & Kušický, už urobil zopár ročníkov pravého opaku – jeho Dominus Rosé je v „prírodnom“, neprikrášlovanom štýle. Korenisté, v ročníku 2016 aj riadne „kyselkavé“, k lososovi alebo len tak. 9 eur.
Vinohrady Domaine Terre de Mistral neďaleko Aix-en-Provence. FOTO: SITA/AP
V zahraničí – čo len chcete. Od lacnejších exemplárov zo záplavy provensálskych ružových cez ich čílske či iné bledoružové kópie. Alebo alternatívy zo Španielska, prípadne z údolia Rhôny aj Loiry, Languedocu… Alebo aj nejaký ultralacný „základ na strik“ zo supermarketu. Ani nemá zmysel ďalej vymenovávať.
Ružové – drobnosti
Môžu byť zaujímavejšie ako „globálny bledoružový štýl“. Občas aj lacnejšie. U nás trebárs nejaký Vavrinec z Malých Karpát. Alebo radšej od Rakúšanov, ktorí ho robia lepšie. A pokojne aj Zweigelt. Imidž rakúskeho vína je už taký dobrý, že aj víno z tejto odrody, trochu svojráznej, odporúčajú napríklad na americkom portáli Vinepair. V koncovej cene aj s cestou do USA 12 dolárov. Konkrétne od výrobcu Biohof Pratsch z Hohenruppersdorfu, štvrtej dediny za Moravou naproti Malackám. Možností na „iné lacné ružové“ je už naozaj milión, tiež z celého sveta.
Vychováva novú generáciu špičkových someliérov
a za slovenským vínom vozí aj zahraničných turistov
Tematické
Keď z celého sveta, tak nech má nákup nejaký „zmysel“. Trebárs vína k etapám Tour de France. Trať tohtoročnej Tour je frontálny marketingový útok francúzskeho vinárskeho priemyslu. Regióny ako Champagne a Burgundsko sa nám do rozpočtu nezmestia, asi ani Alsasko, ale taká Loira (Sauvignony z Touraine sú aj lacné) alebo exotika ako Limoux (tradičné šumivé) či Gaillac (zo desať takmer neznámych odrôd) už áno. A ide sa aj cez vinohrady, kde sa robí Beaujolais, do 10 eur sa dá kúpiť mladé a „žuvačkové“, ale to až pred koncom roka.
Tour de France 2011 na ceste vinohradmi medzi Limoux a Montpellier. FOTO: SITA/AP
Biele – módne
Čo fičí v tomto roku podľa britsko-globálneho Decanteru? Všetko možné. Inzolia zo Sicílie. Picpoul z Languedocu. Arneis z Álp. Muscadet z Nantes či dokonca Tesco Finest English White Kent, pod ktorým sa skrýva starším Slovákom dobre známy Bakchus zmiešaný so Chardonnay. Brr. Alebo baskické Txakoli či Pinot sivi zo Slovinska… Často tieto vína napriek trendovosti nestoja oveľa viac ako tých 10 – 15 eur, od výrobcov, ktorí nie sú až takí známi, aj menej.
Šumivé
Prosecco má v lete väčší zmysel ako inokedy: je lacné, nekomplikované, všadeprítomné a vcelku svieže. Spomínané Limoux (Blanquette) je celkom rarita, okrem Prosecca však môže byť celkom dobrou letnou alternatívou aj dobre dostupná lacná Cava. Do desať eur sa ale stále zmestí napríklad aj slovenská klasika posledných dvadsiatich rokov, „základný“ Hacaj sekt za 9 eur, o triedu nad akýmkoľvek Proseccom.
„Zelené“
Teda portugalské Vinho verde, ktoré je prevažne biele (verde tu znamená mladé, nevyzreté). Letná klasika: trochu voňavé, trochu minerálne, občas trochu perlivé, väčšinou len málo alkoholické a skutočne lacné. Niekedy trochu priemyselné, ale občas aj veľmi pekné. „VV“ je plejáda typických letných vín za nejakých 7,50, aj keď na Slovensku ich až tak veľa zatiaľ v ponuke nie je.
Bizarné
V našej oblasti napríklad samorodné či hybridné odrody. Moravský marhuľový Hibernal, rakúske ružové čudo Uhudler či slovenské „samoroďáky“ Othello, Izabella, Concordia a ďalšie. Škála chutí v rozpätí jahody-maliny-hlina-mačací moč v spojení s často gigantickou kyselinou môžu v lete aj príjemne prekvapiť. Niekedy. Jeden z mála výrobcov tohto slovenského „heritage“ vína, Najstaršia vínna pivnica v Pukanci, mal svoje „Otylko“ v predaji v ročníku 2017. Tradícia sa drží napríklad v Sebechleboch a na Hontianskom súdku (súťaž už toho roku bola).
Strik, strek, Spritzer, fröccs…
Optimálne je, ak sa do vína pridáva jednoducho kyslá bublinková sódovka, a ak minerálka, tak málo mineralizovaná a kyselka. Zásaditá s vínom zreaguje a výsledná chuť môže byť aj nejaká slaná či inak nečakaná.
P.S: Pitie akéhokoľvek alkoholu vysušuje, v teple to môže mať dramatické následky.
HLAVNÉ FOTO: Návštevníčka festivalu ružových vín v španielskej Pamplone. FOTO: SITA/AP
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
