Japonská investičná skupina Softbank rokuje o ďalšej investícii vo výške zhruba 30 miliárd dolárov do americkej spoločnosti OpenAI. Firmy sú blízko dohody, uviedol s odvolaním sa na informované zdroje server denníka Financial Times (FT).
SoftBank by tak ďalej prehĺbila pozíciu najväčšieho investora vo firme, ktorá stojí za chatbotom ChatGPT. OpenAI sa usiluje o získanie až 100 miliárd dolárov v rámci nového kola financovania, ktoré by firmu ocenilo približne na 750 miliárd dolárov.
Okrem spoločnosti SoftBank rokuje americký podnik s ďalšími investormi, napríklad s Amazonom, Nvidiou alebo so štátnym investičným fondom Abú Dhabi Investment Authority (ADIA) zo Spojených arabských emirátov.
Miliardár v AI
Zakladateľ spoločnosti SoftBank, miliardár Masajoši Son, podľa zdrojov FT naďalej výrazne investuje do generatívnej umelej inteligencie (AI), ktorú považuje za technológiu budúcnosti. Skupina už do OpenAI investovala viac ako 30 miliárd dolárov a po vlaňajšej reštrukturalizácii vlastní zhruba 11 percent firmy, zatiaľ čo Microsoft drží približne 27 percent.
Z dôvodu financovania týchto zámerov spoločnosť SoftBank okrem iného predala za 5,8 miliardy dolárov celý podiel v spoločnosti Nvidia.
O novom financovaní americkej spoločnosti ide v čase, keď OpenAI čelí silnejúcej konkurencii najmä zo strany startupu Anthropic a jeho modelov Claude a technologického gigantu Google s modelmi Gemini.
V tomto roku by sa výdavky na investície do AI a súvisiacu infraštruktúru podľa odhadu spoločnosti Gartner mohli vyšplhať do výšky dvoch biliónov dolárov. V posledných mesiacoch sa objavujú varovania pred možnou investičnou bublinou spočívajúcou v nadhodnotení akcií naviazaných na túto technológiu. Podľa analýzy portálu Der Standard je rad sľubov od predstaviteľov startupov zameraných na AI prehnaný a realita je ďaleko od ich plánov.
Hrozí bublina?
Výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgiev upozornila, že optimizmus v oblasti AI rozprúdil trhy a pomohol podporiť globálnu ekonomiku. Prudká korekcia pri cenách akcií by však podľa nej mohla zabrzdiť ekonomický rast, odhaliť zraniteľné miesta globálneho systému a skomplikovať život najmä rozvojovým krajinám.
Britská centrálna banka uviedla, že ocenenie akcií na amerických akciových trhoch sa v niektorých ukazovateľoch podobá oceneniu, ktoré bolo zaznamenané v blízkosti vrcholu takzvanej dot-comovej bubliny.
Tá praskla v roku 2000. Medzi rokmi 1995 a vrcholom bubliny v marci 2000 index Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených mnoho akcií technologických firiem, vzrástol približne o 600 percent.
Následne do októbra 2002 klesol o 78 percent a zmazal všetky zisky z predchádzajúceho obdobia.
