Spoločnosť SPP – distribúcia je strategický podnik, ktorý vlastní a spravuje distribučnú sieť s plynom. Ako ukazujú hospodárske výsledky firmy, ide o veľmi lukratívny biznis. Už niekoľko rokov za sebou jej zisky prevyšujú 100 miliónov eur a spoločnosť pravidelne vypláca štedré dividendy. Nebolo to inak ani naposledy.
Dlhé roky to bol v sektore energetiky predovšetkým prepravca plynu Eustream, ktorý bol pre vysoké zisky považovaný za sliepku znášajúcu zlaté vajcia. Pravidelne dosahoval zisk v stovkách miliónoch eur. Z vysokých ziskov ťažili aj akcionári spoločnosti, ktorí sa k zarobeným peniazom vo firme dostali cez vyplatené dividendy.
V poslednom čase však štafetu prevzali iné energetické spoločnosti. Tesne pred Vianocami najskôr informovali Slovenské elektrárne o vyplatení pol miliardy eur pre akcionárov vo forme dividendy. Išlo o historicky prvú výplatu dividend od privatizácie spoločnosti v roku 2006, pripomenula firma.
Aj toto bol zrejme jeden z dôvodov, prečo slovenský premiér Róbert Fico hovorí v súvislosti s plánovanou novou jadrovou elektrárňou v Jaslovských Bohuniciach ako o „mašine na peniaze“.
Takýchto „mašín na peniaze“ však máme v segmente energetiky viacero. Štedrá dividenda v objeme vyše 200 miliónov eur bola vyplatená aj pološtátnou distribučkou, ukazujú poznámky z účtovnej závierky za hospodársky rok končiaci sa v júli 2025.
V článku sme sa zamerali na to, ako funguje biznis firmy. Zistíte napríklad aj to, koľko peňazí z účtov za plyn putuje do holdingu Daniela Křetínského, ktorý je spolu so štátom akcionárom, a prečo je tento biznis pre akcionárov taký výnosný.
Spoločnosť SPP – distribúcia má v posledných rokoch stabilné tržby v stovkách miliónov eur. Kým predvlani dosiahla tržby na úrovni 435 miliónov eur, vlani jej medziročne narástli o päť percent a dosiahli 459 miliónov eur.
Podniká v segmente „prepravy plynných palív potrubím“. Znamená to, že je vlastníkom a prevádzkovateľom plynárenskej distribučnej siete.
SPP – distribúcia má niekoľko zdrojov príjmov, ktoré generujú tržby v stovkách miliónov eur za rok. Hlavným zdrojom príjmu sú distribučné poplatky. Menšími zdrojmi výnosov sú aj poplatky za pripojenie či za službu zrealizovania prekládky. Biznis spoločnosti je tak postavený na poplatkoch za využívanie infraštruktúry a na logistike. Spoločnosť zarába na tom, že jej potrubia sú funkčné, bezpečné a že plyn cez ne prúdi k zákazníkom.
Špecifikom podnikania v sektore v posledných rokoch sú kompenzácie od štátu. Ako uvádza výročná správa SPP – distribúcia, nariadením vlády z roku 2024 sa časť poplatkov za distribúciu plynu pre „odberateľov domácností a vybraných zraniteľných odberateľov“ kompenzuje dotáciami ministerstva hospodárstva a cena za distribúciu pre týchto koncových odberateľov zostáva na úrovni roka 2023.
Rozsiahla sieť pod zemou
Kým Eustream má vo vlastníctve hlavný tranzitný plynovod siahajúci z Veľkých Kapušian na hranici s Ukrajinou až k bodu Baumgarten na hranici s Rakúskom a Lanžhotu na hranici s Českom, spoločnosť SPP – distribúcia preberá plyn od Eustreamu na takzvaných „vstupných bodoch“ a jej úlohou je distribuovať ho ku koncovým odberateľom po celom Slovensku.
Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma spoločnosťami si najlepšie predstavíte na analógii s cestnou dopravou. Plynovody Eustreamu sú ako diaľnice. Špecializujú sa na medzinárodný tranzit a vysoké objemy plynu.
Na druhej strane plynovody SPP – distribúcia sú v tejto analógii skôr ako krajské či okresné cesty a dokonca aj ako ulice miest. Cieľom je dostať plyn až ku koncovým zákazníkom v domácnostiach či fabrikách.
Distribučná sieť vo vlastníctve SPP – distribúcia má celkovú dĺžku až 33 351 kilometrov a zabezpečuje distribúciu zemného plynu na viac ako 1,5 milióna odberných miestach. Z výročnej správy sa tiež dozvedáme reálnu hodnotu plynovodov, ktoré sú v rámci aktív popri ďalších budovách a stavbách ocenené sumou 3,9 miliardy eur.
Rozľahlá distribučná sieť pokrýva väčšinu územia Slovenska, čo robí našu krajinu druhou „najplynofikovanejšou“ v EÚ. Na Slovensku je v súčasnosti plynofikovaných 77 percent obcí, v ktorých žije viac ako 94 percent obyvateľov.
Biznis model spoločnosti SPP – distribúcia je postavený na tom, že si účtuje poplatky za používanie distribučnej siete. Poplatok za distribúciu je súčasťou každej faktúry za plyn.
Keďže je vlastníkom infraštruktúry, účtuje si poplatok za prepravu plynu z bodu A až ku koncovému zákazníkovi do bodu B.
Táto distribučná spoločnosť tak plyn nepredáva ani s ním neobchoduje. Plyn ako komoditu si zákazník kupuje od dodávateľov ako SPP, ZSE, VSE či Magna Energia. SPP-distribúcia „len“ vlastní a prevádzkuje infraštruktúru, cez ktorú zákazníkom dodávateľ komoditu pošle. To si však vyžaduje aj veľké investície do obnovy infraštruktúry, len v roku 2025 vynaložila takmer 52 miliónov do obnovy distribučnej siete.ˇ
Vysoké marže
Energetika sa stala v posledných rokoch najziskovejším odvetvím. „Energetika sa stala novým benchmarkom v zhodnocovaní obratu medzi slovenskými nefinančnými podnikmi,“ napísal vlani Finstat v analýze podnikov v roku 2024. V analýze sa tiež píše o tom, ako energetika vytlačila telekomunikácie z trónu najziskovejšieho odvetvia.
Aj energetický distribučný kolos patrí dlhodobo medzi najziskovejšie spoločnosti na Slovensku s maržami, o ktorých sa firmám z iných odvetví ani nesníva. Spoločnosť SPP – distribúcia premieňa na čistý zisk bezmála 34 centov z každého utŕženého eura (z takzvaných výnosov z predaja služieb, bez ďalších výnosov), ukazujú údaje za rok 2024 v rámci databáz FinStatu.
Vysokú rentabilitu tržieb dosahujú aj iné spoločnosti z odvetvia energetiky. Napríklad štátny obchodník s plynom Slovenský plynárenský priemysel dokázal za rovnaké obdobie premeniť na čistý zisk 10 centov z jedného utŕženého eura v tržbách. V prípade spoločnosti Eustream to bolo takmer 30 centov a najväčší výrobca elektrickej energie, spoločnosť Slovenské elektrárne, premenil na čistý zisk skoro 22 centov z jedného eura tržieb.
Priemer rentability tržieb v odvetví energetiky bol pritom predvlani na úrovni 12,3 percenta. V iných odvetviach sa pasujú s oveľa nižšou rentabilitou. Napríklad aj v odvetví IT je rentabilita takmer 10 percent, stavebníctvo má rentabilitu na úrovni skoro štyroch percent a najhoršie v analýze FinStatu skončilo hutníctvo, ktoré v roku 2024 zápasilo so zápornou rentabilitou.
Štedré dividendy
Pološtátnej distribučke sa darí posledné roky zvyšovať aj zisk. Ešte v roku 2019 bol jej zisk na úrovni skoro 78 miliónov eur. Odvtedy zisk spoločnosti postupne rastie, až dosiahol v roku 2024 takmer 147 miliónov eur, ukazujú údaje z Finstatu. Priblížila sa tak k rekordnému zisku z roku 2017, keď firma v čistom zarobila viac ako 153 miliónov eur.
Vlani, teda presnejšie za účtovné obdobie od augusta 2024 až do konca júla 2025, čistý zisk spoločnosti SPP – distribúcia mierne klesol, a to na 105 miliónov eur. Bolo to však spôsobené odloženou daňou. „Hlavným dôvodom je úprava odloženého daňového záväzku z dôvodu zmeny sadzby dane z 21 percent na 24 percent, ktorá znížila zisk po zdanení o 42 miliónov eur. Museli sme tak postupovať podľa predpísanej daňovej legislatívy, pričom išlo o jednorazový vplyv, ktorý sa v budúcich obdobiach nebude opakovať,“ vysvetľuje pre Forbes hovorkyňa spoločnosti SPP – Distribúcia Miroslava Schneider.
Z výročnej správy za účtovné obdobie 2025 vyplýva, že zisk za rok 2024 sa vo firme rozhodli vyplatiť akcionárom vo forme dividendy. „Hospodársky výsledok za rok 2024 predstavoval zisk vo výške 146,73 milióna eur a bol vyplatený jedinému akcionárovi spoločnosti vo forme dividend v plnej výške,“ dozvedáme sa z výročnej správy. Jediným akcionárom sa myslí spoločnosť SPP Infrastructure, v ktorej sú akcionármi štát a zo súkromného sektora prostredníctvom ďalších firiem holding EPH Daniela Křetínského.
Celková vyplatená dividenda však bola o niečo vyššia a prirátala sa k nej aj časť z nerozdelených ziskov z minulých rokov. Výška dividendy tak predstavovala 214 miliónov eur, uvádza sa v poznámkach účtovnej závierky za účtovné obdobia končiace sa 31. júla 2025 a 31. júla 2024. „Dividenda priznaná akcionárovi v roku 2024 bola vo výške 214 864 eur a bola vyplatená jedinému akcionárovi spoločnosti formou (zrejme „formou“, pozn. red.) zápočtu s cashpoolingom vo výške 138 889 eur a suma 75 975 eur bola vyplatená prevodom na bankový účet,“ uvádza sa vo výkazoch.
Svojou výškou patrila medzi najvyššie za posledných 10 rokov. Vôbec najvyššia vyplatená dividenda dosiahla sumu 283 miliónov eur. „Vyplatený jedinému akcionárovi spoločnosti vo forme dividend formou zápočtu s cashpoolingom vo výške 135 974 eur a zápočtom s poskytnutým úverom vo výške 147 611 eur,“ uvádza výkaz zmien vo vlastnom imaní k 31. júlu 2023.
Vyplatenie dividendy akcionárovi nie je v prípade spoločnosti SPP – distribúcia ničím výnimočným a realizovalo sa aj v minulých rokoch.
Vyplácanie dividend má svoje špecifiká. Ilustruje to aj rozpočtová rada na príklade spoločnosti SPP. Tá vytvára väčšinu svojich príjmov z dividend pochádzajúcich zo spoločností ako Eustream, SPP – distribúcia či Nafta. Vyplácané sú materskej spoločnosti cez holding SPP Infrastructure, v ktorej SPP vlastní podiel na úrovni 51 percent.
„V roku 2022 však nedošlo k vyplateniu dividend od SPP Infrastructure voči SPP, čím bol ponížený zisk SPP za rok 2022, a teda výplata dividend štátu v roku 2023,“ ilustruje na príklade vo svojom blogu analytik Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jakub Koško.
Tento príklad pekne ilustruje rôzne okolnosti pri vyplácaní dividend, ktoré sú prítomné v celom odvetví energetiky.
Kto vlastní distribučku
Jediným akcionárom spoločnosti SPP – distribúcia je firma SPP Infrastructure. V nej drží 51-percentný podiel štátna spoločnosť SPP ovládaná rezortom hospodárstva. Zvyšných 49 percent akcií drží spoločnosť Slovak GAS Holding, ktorá patrí do portfólia českej spoločnosti EP Infrastructure.
V nej je väčšinovým vlastníkom (69 percent) spoločnosť Epif Investment, ktorá je súčasťou Energetického a průmyslového holdingu (EPH). Zvyšných 31 percent je v rukách luxemburskej spoločnosti CEI Investments.
V holdingu EPH sú združené energetické aktíva tandemu biznismenov Daniela Křetínského a Patrika Tkáča. Křetínský je jeden z najbohatších Čechov a cez spoločnosť EP Corporate Group drží v EPH podiel na úrovni 56 percent plus jedna akcia. Zvyšný podiel, teda 44 percent mínus jedna akcia, pripadá spoločnosti J&T ENERGY HOLDING, ukazujú údaje z registra partnerov verejnej správy. Jeho materská spoločnosť je J&T Capital Partners, v ktorej Patrik Tkáč so skupinou J&T združujú investície, ktoré majú s Danielom Křetínským.
Aj pre vyplácanie vysokých dividend sú považované podniky ako SPP – distribúcia za mašiny na peniaze. „Všetky strategicky významné monopolné podniky sú potenciálne „mašiny na peniaze“, keďže majú zaručený odbyt bez hrozby konkurencie a môžu zvyšovať ceny služieb,“ tvrdí pre Forbes analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord.
Kedysi boli tieto strategické podniky výhradne v rukách štátu, no po privatizácii sa otvorili súkromným investorom. Natíska sa preto otázka, či sa takto štát nepripravil o vysoké zisky z týchto podnikov a či by strategické podniky dokázali generovať takéto zisky aj v prípade, keby ich manažoval výlučne štát.
Analytik Tomčiak sa domnieva, že súkromné osoby sú lepší hospodári ako štát, takže sa viac snažia o to, aby privatizovaný majetok generoval tržby a zisky. „Teraz spätne to môže vyzerať tak, že štát sa privatizáciou pripravil o zisky, ale to je veľmi diskutabilné, keďže pri neefektívnej štátnej správe majetku by zisky s najväčšou pravdepodobnosťou vysoké neboli,“ dodáva.
SPP – distribúcia sa v poslednom období zameriava aj na implementáciu obnoviteľných plynov ako biometán či vodík do plynárenskej infraštruktúry Slovenska. „Kým biometán je už realitou dneška, o vodíku sa stále uvažuje ako o možnej alternatíve v budúcnosti. V praxi sa zatiaľ nevyužíva z dôvodu vysokých nákladov na jeho výrobu elektrolýzou,“ opisuje situáciu hovorkyňa spoločnosti.
Bližšie prezrádza, že do distribučnej siete pripojili už dve biometánové stanice a do konca tohto kalendárneho roka očakávajú pripojenie ďalších piatich až šiestich. Do dvoch rokov očakáva pripojených celkovo 12 biometánových staníc a celkový potenciál biometánu na Slovensku odhaduje na približne 500 miliónov kubických metrov.
V prípade vodíka je spoločnosť súčasťou projektu Eastgate Hydrogen Valley, v rámci ktorého pripravuje pripojenie najväčšieho slovenského emitenta skleníkových plynov – košických železiarní U. S. Steel, na plánovanú slovenskú vodíkovú kostrovú infraštruktúru rozvíjanú spoločnosťou Eustream.
Popritom pripravujú plynárenskú infraštruktúru na Slovensku na využívanie vodíka. Predvlani firma realizovala úspešný vodíkový test. „Na základe úspešných testov sa nám v roku 2024 podarilo certifikovať plynárenskú sieť na distribúciu zmesi zemného plynu s 10-percentným podielom vodíka v miestnej sieti a päťpercentným podielom vodíka vo vysokotlakových potrubiach,“ približuje spoločnosť.
Záverom dodáva, že všetky vyššie spomínané iniciatívy majú pripraviť distribučnú sieť na vodík, ak bude konkurencieschopnou a chcenou alternatívou.
