Stála pri zrode skupiny Penta Hospitals, učila sa od Gabriela Eichlera a dnes sa sústreďuje na vlastné fondy. Rodáčka zo Slovenska Emília Mamajová už roky žije v Prahe a je dôležitou postavou tamojšieho investičného biznisu. „Čísla a dáta sú jedna vec, ale biznis riadia ľudia. V konečnom dôsledku je všetko o ľuďoch a o komunikácii,“ hovorí.
Keď má firma vo vedení ženy, darí sa jej ekonomicky lepšie. „V kríze jej napríklad tržby neklesajú tak výrazne,“ vysvetľuje investorka Emília Mamajová, ktorá zmapovala situáciu v českom a slovenskom biznise.
„V každej firme, do ktorej sme vstúpili, boli vo vedení ženy,“ sumarizuje časť svojej investičnej stratégie. Diverzita má podľa nej pozitívny vplyv na spokojnosť zamestnancov aj klientov, čo sa následne premieta do ekonomických výsledkov.
Dan Hromada pre Forbes Česko
S finančníkom Marekom Jojićom teraz Mamajová založila spoločnosť Everita Capital a prostredníctvom nového fondu chce investovať približne jednu miliardu korún. V týchto dňoch finalizujú prvú transakciu v Chorvátsku. Prostriedky do fondu vložila aj skupina RSJ či J&T.
Mamajová začínala pred 20 rokmi v slovenskej Pente. „Naučila som sa tam všetko o transakciách,“ spomína na hektické obdobie, keď sa na ňu jednotlivé obchody doslova sypali a každý týždeň sa rozbiehal nový projekt. Podieľala sa na akvizíciách laboratórií a kliník, ktoré sa stali základom skupiny Penta Hospitals.
Neskôr sa presunula do Prahy, kde pracovala pod vedením uznávaného investora Gabriela Eichlera. „V jeho firme Benson Oak ma priťahoval medzinárodný presah aj osobnejší prístup k firmám,“ hovorí. Následne viedla pražskú kanceláriu americkej spoločnosti PineBridge Investments.
Potom sa pustila do vlastného biznisu. Spolu s Andreou Ferancovou Bartoňovou, bývalou spolumajiteľkou Wood & Company, založila spoločnosť Espira Investments, ktorá investovala okolo 20 miliónov eur do firiem v Česku a Poľsku so ženami vo vedení. Doterajšie výsledky ukazujú, že sa jej tento prístup vypláca.
Do fondov spoločností Espira a Everita vložilo peniaze množstvo investoriek. Čím si to vysvetľujete? Zvyčajne investujú najmä muži.
Oceňujú našu stratégiu a vidia zaujímavý potenciál v tom, že oslovujeme firmy so ženami vo vedení. Z hľadiska počtu u nás ženy tvoria 60 percent investorov. Z pohľadu objemu financií je však ich zastúpenie výrazne nižšie, keďže nedisponujú takým kapitálom.
Zaujímavé je tiež to, že väčšina investoriek sa chce o investovaní niečo naučiť. Snažíme sa ich preto vzdelávať a nechávame ich nazrieť do našej kuchyne. V rámci nového fondu im ukazujeme, ako a prečo firmy vyberáme a aké s nimi máme ďalšie plány.
Nebojíte sa, že sa vám budú príliš pozerať pod ruky?
Nie. Samozrejme, neukazujeme im firmy, v ktorých práve prebiehajú rokovania, pretože ide o citlivé informácie. Tie zdieľame až po uzavretí transakcie. Zároveň platí, že informácie dostávajú všetci investori, no my ideme nad rámec toho, čo je bežným štandardom.
V portfóliu fondu Espira máme napríklad spoločnosť Premier Clinic, v ktorej sú ženy aj ako koinvestorky. Približne raz do roka pre ne na klinike organizujeme stretnutie, kde sa dozvedia, čo klinika chystá, majú možnosť porozprávať sa s jej CEO, prezrieť si priestory a stretnúť sa s lekárom. Strávia tam niekoľko hodín. Je to obojstranne prínosné – investorky nám poskytujú spätnú väzbu aj ďalšie podnety.
Vo fonde Espira ste chceli investovať najmä do firiem vedených ženami, pretože dosahujú lepšie ekonomické výsledky. Podarilo sa to?
Nešlo len o to, aby bola žena CEO alebo spolumajiteľkou. Hľadali sme spoločnosti, v ktorých sú ženy zastúpené vo vedení. Vychádzali sme z predpokladu, že firmy s diverzifikovaným top manažmentom, a teda aj s diverzifikovanými názormi pri rozhodovaní, dosahujú lepšie výsledky.
Diverzita má pozitívny vplyv na firemnú kultúru, spokojnosť zamestnancov aj klientov, čo sa následne premieta do ekonomických výsledkov. A v každej firme, do ktorej sme vstúpili, boli ženy vo vedení skutočne zastúpené, hoci to nebola podmienka pre celé portfólio.
V call centre ICON Communications sme mali ženu vo funkcii CEO. Vo vzdelávacej spoločnosti JK Education síce stáli na čele dvaja spoluzakladatelia, Ondřej Kania a Tomáš Jízdný, no významnú úlohu v riadení back-office činností – od financií cez právne záležitosti až po HR – zohrávala žena, hoci verejne nevystupovala.
Klinika estetickej medicíny Premier Clinic má vo vedení viacero žien, čo je v sektore zdravotníctva pomerne bežné. Aj preto tento odbor patrí medzi naše kľúčové oblasti.
Darí sa firmám so ženami vo vedení skutočne lepšie?
Naznačuje to množstvo štúdií z Ameriky aj Ázie. Táto téma ma zaujala a chcela som zistiť, či to platí aj na lokálnom trhu. Nechali sme si spracovať dáta o približne 300-tisíc malých a stredných firmách z Česka a 200-tisíc zo Slovenska. Sledovalo sa zastúpenie žien v štatutárnych orgánoch firiem, čo je možné zistiť z verejne dostupných zdrojov.
Ukázalo sa, že spoločnosti so zastúpením žien zaznamenali počas krízy v rokoch 2008 a 2009 menší prepad tržieb. Zároveň bola pri týchto firmách nižšia pravdepodobnosť insolvencie alebo úpadku. Z verejne dostupných dát nebolo možné porovnať ziskovosť, no aj tak výsledky potvrdili, že to dáva ekonomický zmysel. A má to svoju logiku.
Dan Hromada pre Forbes Česko
Prečo si to myslíte?
Keď máte vedenie firmy, v ktorom všetci premýšľajú rovnako, nemáte taký široký pohľad na problém ani na možnosti jeho riešenia. Navyše, najmä v sektoroch, ako je spotrebný tovar, rozhodujú ženy o 80 percentách všetkých nákupov. Podobné je to aj v zdravotníctve a vzdelávaní, kde ženy často rozhodujú za celú rodinu.
V sektore malých a stredných firiem, ktoré sú pre fond relevantné z hľadiska veľkosti, sú podľa našich odhadov ženy vo vedení zastúpené približne v tretine spoločností, takže máme z čoho vyberať. Vďaka tomu, že cielene hľadáme firmy so zastúpením žien, občas narazíme na spoločnosti, ktoré iní investori prehliadli.
Nedávno ste založili nový fond Everita Capital. Podarilo sa už dotiahnuť nejakú transakciu?
Momentálne pracujeme na akvizícii v Chorvátsku, sme vo fáze due diligence, teda podrobného preverovania firmy. Ak všetko dobre dopadne, transakciu uzavrieme v januári. Viac zatiaľ prezradiť nemôžem.
Prečo ste sa vydali na Balkán?
Môj kolega Marko Jojič sa šesť rokov venoval transakciám v krajinách bývalej Juhoslávie vo veľmi úspešnom fonde Blue Sea Capital, takže región dôverne pozná. Vďaka jeho sieti kontaktov vidíme atraktívne investičné príležitosti v Chorvátsku a Slovinsku. Zaujímajú nás výlučne tieto dve krajiny, ktoré sú súčasťou Európskej únie.
Stretli sme sa počas jednej z transakcií. Keď sme s fondom Espira vlastnili spoločnosť Icon Communications, Marko nás oslovil v mene strategického hráča z Nemecka, spoločnosti yoummday, ktorú zastupoval ako poradca. Firmu sme jeho klientovi nakoniec predali, no s Markom sme zostali v kontakte.
Keď sa skončilo investičné obdobie fondu Espira a zvažovala som, čo ďalej, pustili sme sa spolu do niekoľkých transakcií. Mali sme podobný background aj pohľad na investičnú stratégiu a sektory, ktoré nás zaujímali. Rozhodli sme sa založiť si profesionálny fond, takže fundraising Everity sme rozbiehali už spoločne.
Na aké firmy sa fond Everita zameriava?
Predovšetkým na malé a stredné firmy v Česku, ale aj v Poľsku, Chorvátsku, Slovinsku či na Slovensku.
Kto sú investori, ktorí vášmu fondu zverili peniaze?
Medzi našich investorov patria family offices, ľudia z biznisu, s ktorými dlhodobo spolupracujeme, ale aj noví investori. Peniaze do fondu vložil aj môj bývalý šéf Gabriel Eichler, skupina RSJ Investments, fond Naše Česko od J&T a viacerí ďalší.
Podarilo sa nám získať aj prostriedky od Európskeho investičného fondu. Aby sme uspeli, museli sme prejsť dôkladným procesom preverovania označovaným ako due diligence, poskytnúť referencie a preukázať našu investičnú históriu. Úspech v Európskom investičnom fonde nám dodal kredibilitu a ešte viac otvoril dvere k súkromným investorom.
Kde hľadáte firmy, do ktorých budete investovať?
Sledujeme sektory, ktoré nás zaujímajú a v ktorých sme dosiahli dobré výsledky. Ide o vzdelávanie, zdravotníctvo, biznisové služby, spotrebný tovar a prípadne špecializovanú výrobu.
Firmy jednak oslovujeme sami, ideálne prostredníctvom spoločného kontaktu, prípadne cez profesijnú sieť LinkedIn alebo e-mailom. Druhou možnosťou je, že spoločnosti prichádzajú za nami – niekedy priamo, častejšie však prostredníctvom poradcov, bankárov či právnikov.
Ako si vyberáte, kam nakoniec peniaze investujete?
Vzhľadom na veľkosť fondu nám dávajú zmysel investície do firiem s obratom ideálne okolo štyroch miliónov eur, absolútnym minimom sú tri milióny eur, teda približne 75 miliónov korún. Spoločnosti musia byť ziskové a mať overený biznis model, pretože do startupov neinvestujeme.
Pozeráme sa na to, ako sa firme darilo v minulosti a ako rástla. Sledujeme výšku marží a to, či presahujú priemer v odvetví, rovnako ako kvalitu produktov či služieb a potenciál ďalšieho rastu. Zaujíma nás reputácia firmy, jej vzťahy s klientmi, dodávateľmi a to, v čom je lepšia než konkurencia.
Následne hodnotíme CEO a tím vo firme, ich motiváciu a schopnosť posunúť spoločnosť ďalej. Nie každá firma je vhodná na vstup fondu, aj keď môže ísť o výborný rodinný biznis. Keď investujeme, potrebujeme, aby firma do piatich rokov strojnásobila svoju hodnotu. Inak transakcia vzhľadom na očakávaný výnos pre našich investorov nedáva zmysel.
Do firiem vstupujeme ako partneri, nekupujeme 100 percent, preto nás vždy zaujíma vízia majiteľov, ako ju chcú naplniť a či je realistická. Sledujeme aj to, ako sa v minulosti správali v kritických situáciách a ako sa dokážu prispôsobiť nečakaným zmenám.
Napríklad spoločnosť JK Education veľmi dobre zaplnila medzeru na trhu, keď ponúkla moderný prístup k výučbe a vzdelávaniu v anglickom jazyku. Ondrejov osobný príbeh bol dôkazom, že ak sa deti v škole cítia dobre, majú motiváciu rozvíjať sa a väčšiu šancu uspieť.
Efektívna komunikácia tejto vízie v kombinácii s online marketingom dokázala pritiahnuť klientov cez sociálne siete a mladá firma rýchlo rástla. To pri podobných školách nebolo bežné.
Dan Hromada pre Forbes Česko
Menil sa počas vašej kariéry prístup k transakciám?
V Pente sme väčšinou kupovali 100 percent firmy a v krátkom čase sa menil manažment. Firmy boli v období, keď som tam pracovala, do veľkej miery riadené priamo Pentou. Vízia aj stratégia často vznikali v Pente, takže ako investičný manažér ste sedeli na dvoch stoličkách, čo bola dobrá škola.
Neskôr v Benson Oaku a v ďalších spoločnostiach to bolo iné. Do transakcií sme vstupovali s tým, že firmy riadil profesionálny manažment, niekedy zakladateľ s vlastnou víziou, ktorý hľadal kapitál a podporu na jej realizáciu. Pre manažment sme partnerom, spoločne hľadáme cestu, ako rásť rýchlejšie, nastavujeme si zrkadlo. Nevstupujeme však priamo do operatívy alebo riadenia firiem, aj keď v nich máme majoritu.
Do Penty ste nastúpili približne rok po škole. Čo ste sa tam naučili?
Spoznala som celý investičný cyklus od kúpy firmy cez jej rozvoj až po predaj. Naučila som sa rozlišovať, ktoré informácie sú dôležité, ako vyhodnocovať a adresovať riziká a ako sa robia investičné rozhodnutia. Súčasťou toho boli finančné analýzy, due diligence, právne dokumenty, vyjednávania a ďalšie procesy. Takmer celé transakcie sa robili interne, až neskôr s externými poradcami.
Na akých transakciách ste sa v Pente podieľali?
V podstate som stála pri zrode Penta Hospitals. Nastúpila som v roku 2004, keď Penta začala na Slovensku investovať do zdravotníctva. Bola som pri nákupoch prvých polikliník. Jednu Penta dokonca založila na zelenej lúke, rovnako ako pri rozbehu siete záchranných staníc Falck Záchranná. Už vtedy mala Penta podiel v poisťovni Dôvera, na ktorej riadení som sa podieľala.
Skúmali sme sektor zdravotníctva doma aj v zahraničí, legislatívu a systém zdravotného poistenia. Spomínané polikliniky sa neskôr stali základom siete zdravotníckych zariadení skupiny Penta Hospitals.
Stáli ste aj pri budovaní siete laboratórií…
Áno, podieľala som sa na tom. Všetko sa začalo malou martinskou firmou Alpha Medical s obratom dva milióny eur, teda takmer 50 miliónov korún. Vznikla z nej platforma, ktorá konsolidovala ďalšie laboratóriá na Slovensku, v Česku aj v Poľsku, až sa zrodila spoločnosť s 900 zamestnancami a obratom 65 miliónov eur.
Po niekoľkých rokoch konsolidácie Penta sieť laboratórií predala private equity fondu Mid Europa Partners z Londýna, ktorý ju neskôr odpredal spoločnosti Unilabs, jednej z vedúcich firiem v oblasti diagnostiky. Pre Pentu to bol veľmi úspešný obchod.
Zakladateľ spoločnosti Alpha Medical Peter Lednický viedol laboratóriá počas pôsobenia Penty a zostal vo vedení aj po ďalších zmenách vlastníkov, čo je pomerne neobvyklé. Väčšinou rastúci biznis prerastie svojho zakladateľa a hľadá sa nový šéf. Peter však rástol spolu s firmou. Nakoniec svoj podiel v laboratóriách predal a v roku 2022 sa stal generálnym riaditeľom medzinárodného holdingu Penta Hospitals.
Prečo bol tento veľký obchod s laboratóriami úspešný?
Kľúčové bolo dobré načasovanie. Laboratóriá boli veľmi fragmentovaným sektorom a po ich spojení sa podarilo dosiahnuť výrazné úspory z rozsahu. Laboratórne vyšetrenia sa začali vykonávať na menšom počte miest, no na výkonnejších zariadeniach.
Rast súkromného zdravotníctva vrátane laboratórií bol v Česku aj na Slovensku do veľkej miery poháňaný dlhými čakacími dobami a obmedzenou dostupnosťou v štátnom sektore. Diagnostika je navyše všeobecne veľmi atraktívny biznis. Bolo jasné, že keď sa podarí laboratóriá spojiť a vytvoriť silného lokálneho hráča, objaví sa zahraničný kupec so záujmom o akvizíciu.
V Pente sa kedysi pracovalo veľmi tvrdo. Trávili ste tam večery a víkendy?
Nebola som v práci každý víkend, ale večery som tam trávila. Práca ma bavila, mala som dobrý kolektív a možnosť naučiť sa veľa nových vecí, takže mi vysoké pracovné nasadenie neprekážalo. Keď človek nemá deti, môže si dovoliť sedieť v kancelárii do noci. S rodinou som však čas začala vnímať inak.
Potom ste prešli do spoločnosti Benson Oak uznávaného investora Gabriela Eichlera. Prečo?
Chcela som sa presťahovať do Prahy, ktorá ma lákala už od vysokej školy. Na Benson Oaku ma priťahoval najmä medzinárodný presah. Gabo Eichler spolu s partnerom Robertom Cohenom priniesli skúsenosti zo Spojených štátov. Zaujalo ma aj to, že išlo o butikový biznis s menším počtom firiem a osobnejším prístupom.
Bola v Benson Oaku najväčším obchodom Bochemie?
Určite. Takmer každý mesiac sme chodili do Bohumína. Spoločnosť Bochemie mala veľmi diverzifikovaný biznis v chemickom odvetví. Vyrába prípravky na ochranu dreva, ošetrenie kovov či dezinfekciu, vlastnila aj značku Savo. Zároveň produkovala pigmenty pre plastový priemysel v Poľsku a vlastnila výrobcu farmaceutických, veterinárnych a diagnostických produktov Herbacos-Bofarma.
My sme k tomu dokúpili spoločnosť Lybar a závod na výrobu čistiacich prostriedkov v Maďarsku. Naopak, predali sme spoločnosť Permedia v Poľsku, Herbacos a napokon aj značky Savo a Biolit spoločnosti Unilever.
Aké skúsenosti z Benson Oaku ste neskôr najviac ocenili?
Spoznala som množstvo nových odvetví, s ktorými som sa predtým nestretla. Zároveň som sa aktívne venovala vyhľadávaniu firiem vhodných na investície. V Pente sa na nás jednotlivé obchody doslova sypali, nebolo ich potrebné hľadať. V Benson Oaku som firmy vyhľadávala sama. Budovala som si sieť kontaktov medzi podnikateľmi, poradcami a sektorovými expertmi, aby som dokázala nachádzať zaujímavé príležitosti.
Potom ste odišli riadiť investície do spoločnosti PineBridge Investments. Prečo?
Spoločnosť ma oslovila po ukončení MBA štúdia na Chicagskej univerzite a ich ponuku som v roku 2011 prijala. Chcela som spoznať, ako vyzerá inštitucionálny private equity fond. Sídlo firmy bolo v New Yorku a investície sa realizovali naprieč regiónmi, takže ma lákal výraznejší medzinárodný rozmer.
Americká spoločnosť PineBridge Investments spravovala v regióne strednej Európy fond s objemom pol miliardy eur, teda viac než 12 miliárd korún, no v Česku ani na Slovensku nemala žiadne zastúpenie. Nastupovala som s úlohou otvoriť kanceláriu v Prahe. Mohla som si tak vyskúšať, aké je zvládnuť celú transakciu s minimálnou podporou.
Následne ste sa osamostatnili a spolu s Andreou Ferancovou Bartoňovou založili vlastný fond Espira. Čo vás k tomu viedlo?
V rámci PineBridge Investments sme investovali do firiem s obratom ideálne od 20 miliónov eur. Na trhu som však videla množstvo spoločností, ktoré boli zaujímavé a rástli, no pre PineBridge boli príliš malé. Zároveň neboli vhodné ani pre venture kapitálové fondy, ani pre väčšie private equity fondy.
Vnímala som to ako medzeru na trhu. Navyše, všímala som si aj rastúci počet firiem, ktoré založili alebo spoluriadili ženy, no v portfóliách fondov ich bolo stále málo. Keď som ich oslovila, často nemali dostatok informácií o tom, ako vyzerá spolupráca s private equity fondom. Keďže tieto firmy vedené ženami patrili najmä do segmentu malých a stredných podnikov, dávalo mi zmysel tieto dva aspekty prepojiť a zamerať sa na ženy ako súčasť investičnej stratégie.
Využívate pri rozhodovaní aj intuíciu?
Áno, popri dátach a faktoch určite zohráva úlohu. Čísla sú jedna vec, ale biznis riadia ľudia. Všetko je nakoniec o ľuďoch, o komunikácii a schopnosti nachádzať spoločné riešenia – a to sa nedá vyhodnotiť len cez tabuľky. Psychológia hrá pri našich investíciách rovnako dôležitú úlohu ako financie.
Aké vlastnosti a schopnosti by mal mať dobrý investor?
Musí vedieť budovať vzťahy s ľuďmi, rozvoj ľudí je súčasťou nášho investičného prístupu. Je potrebné správne vyhodnotiť riziká spojené s každou transakciou. Dôležité je rozumieť dianiu na trhu, vedieť odhadnúť dlhodobé trendy a rozpoznať zaujímavé príležitosti.
Ktorú svoju investíciu považujete za najlepšiu?
Spoločnosť Icon Communications, ktorá prevádzkuje call centrá a poskytuje ďalšie služby firmám v mnohých krajinách. Samotná akvizícia prebehla veľmi rýchlo, dohodnúť sme sa museli v priebehu niekoľkých týždňov. Naším spoluinvestorom sa stal manažment firmy vedený ženou vo funkcii CEO. My sme vlastnili 91 percent, manažment deväť percent. Aj preto nám pravdepodobne dali prednosť pred inými investormi.
Do spoločnosti sme vstúpili pri zaujímavej valuácii a boli sme presvedčení, že na dobré zhodnotenie nebude potrebný výrazný rast. Potom však prišla pandémia covidu a Icon Communications prišla o polovicu tržieb. Napokon sme situáciu ustáli a firma prešla transformáciou. Napriek tomuto háčiku to pre investorov dopadlo veľmi dobre.
Napadá vám príklad investície, ktorú by ste nechceli zopakovať?
Najťažšie situácie nastávajú vtedy, keď ide trend v danom odvetví proti vám. V takom prípade nemá ani najlepší manažment istotu úspechu.
Investovali sme napríklad do firmy v Poľsku, ktorá sa zameriavala na preklady a lokalizáciu. Spočiatku všetko vyzeralo atraktívne, no s nástupom ChatGPT sa trh zásadne zmenil. Firma sa musela preorientovať na nové riešenia v oblasti dát pre AI a obmeniť veľkú časť tímu, aby doplnila potrebné know-how. Pri takýchto investíciách sa potom predlžuje exitový horizont.
Ktoré odvetvia budú pre investorov zaujímavé v roku 2026?
Pozeráme sa najmä na zdravotníctvo, kde vidím veľký potenciál v oblasti zdravia žien. Tento segment je výrazne podinvestovaný, čo súvisí aj s dlhodobo podfinancovaným výskumom týchto tém. Je potrebné ženy vzdelávať a poskytovať im informácie o zdraví, napríklad aj v súvislosti s menopauzou. Mnohé z nich ani netušia, že existujú riešenia, ktoré môžu výrazne zlepšiť kvalitu ich života.
Text pôvodne vyšiel v českom Forbes a jeho autorkou je Eva Hníková.
