Znie to skvele. Najväčšia obchodná dohoda, trh s poldruha miliardou ľudí, úsmevy, podané ruky. Recept na prekvitajúce ekonomické vzťahy, tak sa nová dohoda medzi Európskou úniou a Indiou často prezentuje. Ale aká je realita?
Podľa ekonóma z výskumného pracoviska CERGE-EI Viléma Semeráka, ktorý sa dlhodobo venuje problematike medzinárodného obchodu a ekonomickému vývoju v Ázii, prináša príležitosti, ale nepôjde to tak hladko, ako sa možno na prvý pohľad môže zdať.
Je to oboje. Pretože na jednej strane bola Európska únia veľmi aktívna s prípravou podobných dohôd prakticky s každým vo svete. A India medzi krajinami integrovanými do obchodného rámca dlho chýbala. Prvé pokusy o podobnú dohodu začali takmer pred 20 rokmi.
Európa bývala veľmi ambiciózna a často sa do dohôd snažila dostať veci súvisiace napríklad s bezpečnostnými a politickými právami. Ale vtedy bol veľký problém s domácim indickým ekonomickým systémom, ktorý je veľmi byrokratický, prekvitajú tam vzťahy medzi biznisom a politikmi. Indická strana preferovala nechať systém uzavretý, skôr pod kontrolou domácich politikov. Takže je tam tá dlhodobá rovina.
Súčasná situácia tlačila na obe strany. India sa ocitá v situácii, keď je veľmi závislá na Číne a rada by, aby tá závislosť bola trochu menšia. Súčasne je však pod tlakom Spojených štátov, kde súčasné clá dosahujú zhruba 50 percent, takže je jednou z krajín, ktoré sú v obchodnej oblasti postihnuté najhoršie. Plus sa im komplikujú vzťahy aj v oblasti exportu služieb a tiež v tom, čo pre nich bolo často zaujímavým individuálnym cieľom, že možnosti kariér indických programátorov a expertov v amerických spoločnostiach.
Zároveň sa India „hodí“ Európe, je to tak?
Dá sa to tak povedať. Na európskej strane je snaha demonštrovať, že nie sme závislí iba na Amerike, a snaha vybalansovať vzťahy s inými veľkými hráčmi. Ale veľkých hráčov, s ktorými Európa zatiaľ nemá podobné vzťahy a ktorí by za to stáli, toľko nie je.
Nedávno bola úspešne uzavretá dohoda s Japonskom, s Kóreou už má Európska únia dohodu dlhodobo, ale s Čínou je to problematické, pretože vidíme veľké bezpečnostné riziká. Preto sa India ponúkala ako logický partner.
Je pravdepodobné, že vzťahy s USA k tomu kvázi pozitívne prispeli tým, že možno trochu znížili neochotu Európskej únie k určitým ústupkom pri vyjednávaní.
Aká významná bude dohoda po ekonomickej stránke z pohľadu európskych firiem? Môže kompenzovať problémy s trhom v USA, kde aj naďalej panuje neistota pre možné clá?
Púšťam sa trochu na tenký ľad, ešte som si neskúšal robiť vlastné prepočty a ani som nevidel, že by niekto už publikoval detailnejšie simulácie. Jeden dôvod je, že ešte nebol publikovaný ani finálny text dohody. Druhá vec je, že sa súčasne rokovalo o troch dohodách. Jedna z nich bola dohoda o zóne voľného obchodu, druhá o ochrane investorov a tretia je dohoda, ktorá veľmi zaujíma európske firmy, a to je dohoda o ochrane geografických označení.
To znamená ochrana pre všetky známe európske značky, ktoré sa snažíme brániť proti konkurencii napríklad z Ameriky, alebo zo strany ďalších krajín ako Číny na indickom trhu. Zatiaľ bola úspešne uzavretá len tá prvá obchodná dohoda, na ďalších sa ešte pracuje.
CERGE EI
Aké sú teda aspoň odhady na jej ekonomický dopad?
Tam je dôležité si uvedomiť, ako bude vyzerať východisková porovnávacia situácia, proti ktorej budeme dopady porovnávať, a ako konečný stav z pohľadu prekážok, pretože tam sú pomerne dlhé prechodné obdobia.
India bola súčasťou preferencií, ktoré Európska únia poskytuje nevyspelým krajinám, čo znamená, že pre zhruba dve tretiny položiek mali indické firmy pomerne veľké zvýhodnenie pri dovozoch do Európy. A teraz dohoda nahrádza tento pôvodný systém, takže to nemôžeme brať tak, že tam bude taký veľký skok.
Pri časti dovozu z Indie do Európy bude ten vplyv o trochu menší, než by sa možno mohlo zdať. To by malo znamenať pre európske firmy, že možno nehrozí taký veľký bezprostredný nápor konkurencie len preto, že by klesli clá, ako by niektoré z nich mohli čakať.
Hovorí sa o tom, že sa Európe otvára trh s 1,5 miliardy ľudí. Je to také jednoduché?
Nie je, rád by som zdôraznil to, čo je asi jasné každému z podnikateľov, ktorí niekedy v Indii boli alebo sa tam pokúšali niečo zariaďovať. Síce hovoríme o obrovskom trhu s 1,5 miliardami spotrebiteľov, ale ten trh je nesmierne rozrôznený podľa jednotlivých štátov.
V rámci Indie existujú veľmi veľké rozdiely v tom, ako je uplatňovaná a vymáhaná regulácia, podpora biznisu, vzťahy medzi vládou a miestnymi podnikateľmi. Niektoré štáty sú podstatne viac orientované na biznis, napríklad Gudžarát, tam je to jednoduchšie. Ale sú aj štáty, kde je to výrazne zložitejšie, byrokratickejšie, horšie predvídateľné.
Čo z toho vyplýva?
Pre európske firmy to znamená, že v niektorých prípadoch pre nich môže byť atraktívnejšie zamerať sa na časť indickej ekonomiky, na niektoré vyspelejšie štáty alebo vyspelejšie oblasti s jasnejšou reguláciou, kvalifikovanejšou a lepšou miestnou správou.
Reálny dopad bude v sprístupnení trhu s veľkosťou rádovo niekoľko desiatok alebo stoviek miliónov spotrebiteľov, než aby sme brali do úvahy to, že zrazu je tu jednorazovo sprístupnený trh s 1,5 miliardami obyvateľov.
Vidíte aj ďalšie prekážky?
Podobnou ďalšou prekážkou je, že Módí (premiér Indie, pozn. red.) je človek, ktorý Indiu spravuje štýlom, ktorý vyvoláva aj určité obavy ohľadom budúcnosti. Keby ho človek mal porovnať s inými štátnikmi alebo politikmi, tak by bol podobný niekomu typu Erdogana. To znamená silnú úlohu nacionalizmu, zdôrazňovanie budovania samostatnej nezávislej Indie, ale súčasne aj prepojenie na biznis.
SITA, AP
Gautam Adani (jeden z najbohatších ľudí sveta, často si pozíciu najbohatšieho Inda strieda s Mukéšom Ambaním, pozn. red.), z veľkej investičnej skupiny Adani Group, umožnil Módimu prístup k moci, a potom za to zrejme dostával často veľmi asymetricky zvýhodnený prístup napríklad k vládnym zákazkám alebo mu bola na mieru upravovaná regulácia.
Čo to znamená pre európske firmy?
Jednak to, že India sama môže občas zápasiť s ekonomickými problémami alebo nestabilitou. Jej vývoj nemusí byť taký bezproblémový, ako by sme očakávali. Ale tiež sa môžeme dočkať toho, že India bude napríklad trvať na pokračujúcej industrializácii, a to, samozrejme, bude kolidovať so záujmami niektorých európskych firiem, ktoré by tam radšej vyvážali, a pritom uvidia, že domáce firmy budú mať zvýhodnenia.
Navyše špeciálne vzťahy medzi indickou politikou a indickým biznisom znamenajú, že aj pre indické firmy občas nie je úplne jednoduché v tamojšom systéme existovať, pretože neplatí, že by tam bola nevyhnutne úplne rovná hracia plocha pre všetkých. Obávam sa, že bude pomerne zložité od indickej strany očakávať, že odpadnú z podstatnej miery rôzne administratívne prekážky obchodu. To by, samozrejme, potom dopady dohody znižovalo.
A dajú sa teda nejako vyčísliť?
Európska únia predikovala, že obchod by sa mohol až zdvojnásobiť v horizonte asi piatich až šiestich rokov. Pôsobí to výrazne. Ale ak by sme to brali ako náhradu za Spojené štáty, tak väčšina európskych krajín vrátane Česka v priemere do Indie vyváža asi šesť až sedemkrát menej tovaru ako do Spojených štátov.
Pri takom veľkom rozdiele súčasného exportu by sa export do Indie musel zhruba strojnásobiť, aby sme kompenzovali pokles exportu do Ameriky zhruba o tretinu. To už je veľmi ambiciózne číslo, najmä vzhľadom na to, že presne nevieme, aké veľké prekážky v administratívnej, byrokratickej a politickej rovine v Indii pretrvajú.
Je dohoda atraktívna aj pre menšie a stredné firmy, alebo môže mať reálny prínos iba pre veľkých hráčov, ktorí môžu lepšie zvládnuť bariéry pre vstup na taký zložitý trh?
Európska únia sa v poslednej dobe snaží viac smerovať tak, aby tam vždy bolo niečo aj pre tých malých a stredných hráčov. Nejde ani tak o zvýhodnenie, ale skôr o poskytovanie špeciálnych informačných služieb. Na európskej aj indickej strane by tak mohla vzniknúť informačná agentúra alebo centrála, ktorá by malým a stredným firmám pomáhala s prenikaním na cieľový trh, aj s riešením problémov.
Tatravagónka
Na druhej strane indický trh skutočne nie je jednoduchý a v porovnaní s pokusmi exportovať do ďalších európskych krajín je to náročnejšia a pokročilejšia aktivita. Čakám, že príležitosti napríklad pre české malé a stredné firmy sa skôr budú odohrávať v nepriamej rovine, keď napríklad veľký nemecký exportér bude mať dodatočné príležitosti a české menšie firmy získajú nové možnosti v oblasti subdodávok.
V Nemecku som zaznamenala vlnu očakávaní a nádejí spojených s novými možnosťami pre tamojšie automobilky v Indii. Je však vôbec väčší nárast predaja možný? Jednak s ohľadom na cenovú hladinu a na konkurenciu domácich a čínskych automobiliek?
Máte úplne pravdu v tom, že ten trh je odlišný a, samozrejme, s výnimkou vyššej strednej triedy nebude v Indii toľko ľudí, ktorí by boli ochotní platiť za autá európske ceny. Riešenie je napríklad v tom, čo robí Škodovka aj niektorí ďalší, ktorí rešpektujú miestne špecifiká a majú pre Indiu lacnejšie autá tak, aby boli schopné konkurovať dovozu z Číny alebo domácim firmám.
Úplne súhlasím, že konkurovať domácim indickým firmám jednoduché nebude, už práve preto, že niektoré z nich sú vedené ľuďmi, ktorí majú dobré napojenie na indickú politickú sféru. A v prípade extrémnych úspechov európskych áut by sa asi snažili tieto cesty využiť, aby príliš nestrácali.
Napriek tomu by to teda malo európskym automobilkám pomôcť?
Je pravda, že pre Európanov sa clá znížia pomerne výrazne. Myslím, že postupne klesnú, ale aj tak bude platiť ešte po desiatich rokoch kvóta, takže dovozy nebudú môcť presiahnuť určitú úroveň.
Ale rovnako dnes sme v situácii, keď čínske automobilky sú schopné dodávať do zahraničia za takmer dumpingové ceny preto, akým spôsobom vzrástla intenzita konkurencie na domácom čínskom trhu a koľko sa tam objavilo nových značiek, ktoré sa snažia zúfalo o prežitie. Takže nie je úplne isté, že budeme schopní konkurovať.
Ešte výraznejšia ako zníženie ciel na autá však má byť liberalizácia v oblasti dovozu dielov a komponentov pre automobilový priemysel, čo by asi znamenalo pre Európu zaujímavejšiu možnosť.
SITA/AP
Keď sa pozrieme na voľnejšiu cestu pre indický tovar na európsky trh, mali by sa české alebo európske firmy obávať? A ak áno, v akých sektoroch predovšetkým?
Začal by som trochu pozitívne. Pre časť európskych firiem by vzťahy s Indiou mohli umožniť jednoduchšiu cestu k tomu, ako nahradiť alebo doplniť problémových alebo rizikových dodávateľov niekým, kto možno nebude tak podliehať bezpečnostným rizikám súvisiacim s Čínou. Takže toto do určitej miery môže hrať pozitívnu úlohu.
A aké vidíte riziká?
V situácii, keď domáce indické firmy majú problémy s exportom niektorých komodít do Spojených štátov, kde čelia vysokým clám, a keď sú samy pod tlakom čínskych pokusov riešiť tamojší pretlak v niektorých sektoroch exportmi do susedných krajín, je tu, samozrejme, riziko, že sa časť lacnejšej ponuky môže prelievať do Európy.
India je silnejšia napríklad pri niektorých jednoduchších priemyselných produktoch, sú relatívne dobrí v niektorých farmaceutických generikách a podobne. Súčasne však platí, že pri niektorých týchto výrobkoch je India dosť závislá na dovozoch z Číny, takže tam potom môže platiť, že ich schopnosť inovovať a vyvážať do Európy môže byť ovplyvnená aj ich budúcimi vzťahmi s Čínou.
Autorka článku je Pavla Francová, Forbes.cz
