DeAnna Burt strávila niekoľko rokov na jednej z vedúcich pozícií na veliteľstve amerických vesmírnych síl. V rozhovore pre Forbes opisuje, ako vo vesmíre (ne)fungujú rovnaké zákony geopolitiky ako na Zemi.
Na červenom kabáte sa jej leskne veľká strieborná brošňa, ktorá nápadne pripomína odznaky na hrudiach postáv zo seriálu Star Trek. Štylizovaná verzia písmena Delta s hviezdou letiacou okolo.
Že vám to však pripomína Star Trek, radšej pred DeAnnou Burt nespomínajte – veľmi rýchlo vám vysvetlí, že v skutočnosti to bol slávny seriál, ktorý odkopíroval znak od amerického letectva. A dnes ho majú v znaku aj americké vesmírne sily, v ktorých DeAnna Burt pôsobila viac než tri roky ako zástupkyňa náčelníka vesmírnych operácií pre kybernetiku a jadrové zbrane.
Stala sa tiež prvou ženou v hodnosti generálmajorky a neskôr generálky. Dnes už generálka vo výslužbe, ktorá sa venuje poradenskej činnosti, uvažuje o svete vysoko nad našimi hlavami spôsobom, ktorý naše chápanie presahuje rovnako výrazne. Studený a nekonečný vesmír vníma ako strategicky exponované miesto, ktorému je v záujme našej bezpečnosti potrebné venovať dôslednú pozornosť.
„Našou prvou skutočnou vesmírnou vojnou bola vojna v Perzskom zálive. Už vtedy sme videli, akú výhodu vám vesmír môže poskytnúť. A preto sa teraz pozeráme na spôsoby, ako túto výhodu zároveň neumožniť našim potenciálnym nepriateľom. A oni robia to isté voči nám,“ vysvetľuje DeAnna Burt, ktorá zavítala do Prahy pri príležitosti výročnej konferencie Aspen Institute po boku bývalého britského premiéra Davida Camerona či Mari Kiviniemi, bývalej premiérky Fínska.
V rozhovore pre Forbes opisuje, aké dôležité sú pre americké vesmírne sily komerčné spoločnosti, prečo nikdy nechce vidieť na obežnej dráhe jadrové zbrane, a prečo sa naopak nevyhneme nasadeniu laserov vo vesmíre.
Vesmír je asi jedinou doménou, kde sú pre americkú armádu súkromné firmy neoddeliteľnou súčasťou budúcich plánov. Ako to ovplyvňovalo vašu prácu na veliteľstve vesmírnych síl?
V Spojených štátoch si uvedomujeme, ako veľmi je americký spôsob života závislý od vesmíru, rovnako ako náš spôsob vedenia vojny a spôsob, akým fungujú naši spojenci v NATO. Vieme, že vesmír je kľúčový pre prepojenosť našich systémov – od satelitnej komunikácie, navigácie až po varovanie pred raketovými útokmi. Naše aj spojenecké sily tieto systémy využívajú každý deň.
Našou prvou skutočnou vesmírnou vojnou bola vojna v Perzskom zálive. Už vtedy sme videli, akú výhodu môže vesmír poskytnúť. A preto sa teraz pozeráme na spôsoby, ako túto výhodu zároveň neumožniť našim potenciálnym nepriateľom, a oni robia to isté voči nám.
Či už formou rušenia, kybernetických útokov alebo priamych útokov na satelity – čo je mimochodom koncept, ktorý si už Rusko aj Čína úspešne vyskúšali na vlastných satelitoch. Našou úlohou je výhody vesmíru naďalej poskytovať našim silám, no zároveň ich chrániť pred útokmi nepriateľov a znemožniť im vesmír využívať.
U.S. Space Force, David Grim
Kto je dnes nepriateľ?
To ide trochu hore a dolu. Ak by ste sa na to pozerali optikou našej národnej bezpečnostnej stratégie a národnej obrannej stratégie, ktoré boli nedávno vydané, uvidíte zameranie na kontinentálne Spojené štáty a severnú pologuľu. Ide o drogy a narkoteroristov, ktorí pašujú tovar z juhu na sever. Aj oni používajú satelitné komunikačné systémy a navigáciu. Otázkou pre nás teda je, ako im prístup k nim znemožniť.
To je zaujímavé, nejde teda čisto len o stret národných armád. Ako to riešiť, ak využívajú bežnú komerčnú satelitnú infraštruktúru?
Keď hovoríme o komerčných satelitoch, chcem pripomenúť, že satelity boli veľmi dlhý čas doménou armád. Komerčné systémy prudko vzrástli v posledných 15 rokoch, čo umožnilo výrazné zlepšenie a nárast schopností komerčného sektora. Pre mňa na veliteľstve vesmírnych síl je to dôležité, pretože potrebujem priemyselné výrobné kapacity, aby mi pomohli výrazne znížiť naše každodenné prevádzkové náklady.
Jednoducho povedané, je dobré, že sú tu ďalší, ktorí vypúšťajú satelity. Je dobré, že cena za štart je nižšia, ceny satelitov klesli. Stále sú drahé, to áno, ale sú oveľa lacnejšie než kedysi. To všetko vďaka tomu, že sa viac zapojil komerčný sektor.
Čo to v praxi pre komerčných hráčov znamená?
Na vesmíre je zaujímavá jedna vec: každý sa nachádza v zóne konfliktu. Keby sme sa teraz pozreli na obrázok ukrajinského vzdušného priestoru, nevideli by sme komerčné lietadlá pokojne prelietavajúce nad bojiskom. To isté platí pre pohyb na zemi. Je jednoduché oddeliť nebojujúcich civilistov od konfliktu.
Vesmír vám to však neumožňuje. Taká je realita. Trosky vytvorené testami protisatelitných zbraní Číny a Ruska ohrozujú každého. Ak vám po orbite lieta nefunkčný satelit, alebo tam používate zbrane, ohrozený je každý, kto tam má satelit.
Každý sa bude musieť vyrovnať s dôsledkami prípadných bojov na obežnej dráhe. Musíme spolupracovať s komerčným sektorom, no zároveň si položiť otázku: stávajú sa tým komerčné firmy formálne bojovníkmi a súčasťou konfliktu? Aj keď svoje služby predávajú aj ďalším vládam. V tomto je vesmír veľmi odlišný.
Platia vo vesmíre vôbec pravidlá geopolitiky? Dá sa orbita rozdeliť na niečo pripomínajúce sféry vplyvu?
Nie, to naozaj nejde. Na nízkej a strednej obežnej dráhe Zeme, kde sa objekty neustále pohybujú, to nikdy nebude možné. Nestojíte na mieste. Existujú však geostacionárne body, kde možno „zaparkovať“ na miestach, kde satelity obiehajú spôsobom, ktorý ich drží nad tým istým miestom na povrchu Zeme. To sú body, ktoré sú geopoliticky veľmi exponované. Chcem, aby čínsky špionážny satelit obiehal nad Spojenými štátmi?
Tieto miesta sú politicky kontrolované Federálnou komunikačnou komisiou, nakupujú sa a rozdeľujú, najmä ak hovoríme o medzinárodných komunikačných sieťach.
A Mesiac?
Ak budeme chcieť napríklad trvalé základne na Mesiaci, čo je do budúcnosti v pláne, dôležité sú takzvané Lagrangeove body. Sú to presne vypočítané miesta medzi Mesiacom a Zemou, kde môžete mať satelit alebo stanicu, ktoré budú zdanlivo stáť na mieste. Budú dôležité aj pri budovaní takzvaného rebríka na Mesiac. Nechcem sa totiž zakaždým vracať z Mesiaca až na zemský povrch. Ak budem mať na Mesiaci stálu posádku, chcem mať možnosť letieť približne do polovice cesty a tam dopĺňať zásoby.
Otázkou potom zostáva, ako to bude vyzerať, keď budú na povrchu Mesiaca astronauti z rôznych krajín. Myslím si, že o tom zatiaľ veľa ľudí nepremýšľa. Pritom ide o lukratívnu záležitosť – vezmite si, že gram molekulárneho vodíka z Mesiaca stojí 50-tisíc dolárov.
Flickr SpaceX
Takže za pokrokom môže nakoniec stáť ekonomický záujem?
Myslím si, že ekonomický záujem posunie veci výrazne dopredu, bude to podobné ako zlatá horúčka na Divokom západe. Kto si bude na Mesiaci čo nárokovať? A ako dokáže svoje nároky brániť? Dúfam, že k potrebe niečo na Mesiaci brániť nedôjde, no musíme uvažovať aj o takýchto scenároch.
Aby som sa teda vrátila ku geopolitike – aj vo vesmíre existujú určité miesta, kde geopolitika zohráva rolu. Priestor vo vesmíre však nepatrí nikomu, každý sa nachádza v potenciálnej zóne konfliktu. Ak teda niekto zaútočí na satelit s českou vlajkou, je to útok na suverenitu Českej republiky?
Ide o úplne nové pravidlá a normy, o ktorých sa snažíme na medzinárodnej úrovni diskutovať a nastaviť určitý režim riadenia vesmírnej dopravy. Takéto pravidlá máme už dlho na Zemi, vo vzduchu aj na mori. Vo vesmíre zatiaľ nie. A každá krajina, ktorá má vo vesmíre satelit, by sa tejto diskusie mala zúčastniť.
Na príklade Medzinárodnej vesmírnej stanice môžeme vidieť, že aj napriek napätiu medzi Spojenými štátmi a Ruskom spolupráca naďalej funguje. Nie je podľa vás napokon prieskum vesmíru – pre svoju vrodenú nákladnosť a zložitosť – niečím, čo nás na Zemi môže spojiť?
Myslím si, že táto šanca existuje. Pozrite sa na program Artemis, ktorý chce vrátiť ľudí na Mesiac. Spojené štáty ho realizujú prostredníctvom NASA spolu s ďalšími 61 krajinami, ktoré podpísali dohody. Podľa môjho názoru je skvelé, že sa do toho púšťame ako koalícia. Stále máme Medzinárodnú vesmírnu stanicu, no tú v roku 2030 čaká pád do Tichého oceánu.
A čo čínska vesmírna stanica?
Mala som možnosť rozprávať sa s niektorými bývalými riaditeľmi NASA o tom, prečo sme s Číňanmi nezrealizovali vzájomnú výmenu astronautov na ISS a na ich vesmírnej stanici. Podľa niektorých je to dobrý nápad, no sú aj takí, podľa ktorých by nám to neprinieslo nič dobré.
Mala by o to Čína záujem?
To neviem. Podľa mňa sme im to nikdy neponúkli, keďže s nimi momentálne nezdieľame žiadne informácie. Oni sa na nás tiež neobrátili.
Ako sa líši NASA a vojenské vesmírne veliteľstvo?
NASA sa zameriava na prieskum vesmíru, čo je niečo iné než vesmírne sily a Veliteľstvo vesmírnych síl. My musíme riešiť trochu iné veci. Ak napríklad skutočne skončíme na Mesiaci a vznikne konflikt, verím, že musíme byť pripravení ponúknuť prezidentovi možnosti, ktoré môže využiť. Je to taká Hlava 22. Nikdy by som to nechcela zažiť, ale musím byť na to pripravená.
Keď sa ešte vrátim k zapojeniu komerčného sektora – dokáže mu americká armáda konkurovať v rýchlosti výskumu a vývoja?
Pracujeme na tom, aby sme zmenili našu akvizičnú stratégiu. Je to jeden z cieľov, s ktorými do úradu prišiel minister vojny Peter Hegseth. Chce znížiť byrokratickú záťaž a úradnícky formalizmus, aby sme mali rýchlejší prístup k schopnostiam, ktoré vyvíja súkromný sektor. To rozhodne potrebujeme.
Vo vesmíre je všetko trochu inak. Spomeňte si na Henryho Forda, keď začal vyrábať autá. Americká armáda to videla a začala sa zbavovať koní a montovať na autá zbrane a pancier. Orville a Wilbur Wrightovci sa vzniesli do vzduchu s prvým lietadlom. Armáda si uvedomila, že ide o kľúčovú zmenu vo vedení zákopovej vojny, pretože môžeme nad zákopmi jednoducho preletieť a presne vidieť, čo sa deje, alebo do nich zhadzovať náklad zo vzduchu. A čoskoro sme po sebe vo vzduchu začali aj strieľať.
Vo vesmíre však šiel vývoj opačným smerom…
Presne tak. Historicky to bola armáda, ktorá profitovala z vynálezov súkromného sektora. Lenže do vesmíru sa ako prvé vydali armády a vlády v pretekoch o Mesiac počas šesťdesiatych rokov so Sovietskym zväzom.
V armáde robíme veci z princípu veľmi konzervatívne, historicky nemáme radi riziko. Let do vesmíru je veľmi drahý, a preto sa doň púšťa len veľmi málo krajín. Aj preto dlho v tomto segmente neexistovala žiadna komerčná sféra. A potom prišiel Elon Musk so svojimi komerčnými letmi do vesmíru.
SpaceX funguje úplne iným spôsobom, pretože ich konečným cieľom je dostať sa na Mars. Je ochotný používať rakety opakovane a podstupovať väčšie riziko než armáda. Len on sám nám pravdepodobne znížil cenu cesty do vesmíru približne desaťnásobne.
Flickr SpaceX
Dáva americkej armáde spolupráca so silným súkromným sektorom veľkú konkurenčnú výhodu, napríklad oproti Rusku alebo Číne?
Myslím si, že z technologického hľadiska áno, čo však neznamená, že tieto krajiny veľmi intenzívne nepracujú na tom, aby si vytvorili vlastných silných komerčných hráčov. Demokratické štáty budú mať v inováciách vždy výhodu oproti nedemokratickým štátom.
Existuje mnoho dobrých partnerstiev a myslím si, že budú pokračovať aj naďalej, pretože sa od seba môžeme navzájom učiť. Môžeme zdieľať schopnosti v oblasti vypúšťania satelitov. Môžeme spoločne stavať satelity. To sme už urobili s Japonskom a ďalšími krajinami.
V širšom zmysle, čo presne americké vesmírne sily robia? Pretože kedysi existovali plány na veľké bojové satelity na obežnej dráhe, no zatiaľ to vyzerá, že touto cestou sa nevydávate…
Sú dve základné veci, ktoré robíme. Tou prvou je infraštruktúra, ktorú poskytujeme ostatným zložkám ozbrojených síl. Ako som už spomínala, ide o satelitnú navigáciu a komunikáciu, varovanie pred raketovými útokmi alebo napríklad GPS. Ďalej ide o zber informácií a prieskum.
To všetko si však nepriatelia uvedomujú a snažia sa nájsť spôsob, ako nám v tom zabrániť. Chcú na obežnú dráhu umiestniť zariadenia schopné rušiť priamo vo vesmíre, alebo budujú na Zemi laserové rušičky. A popri tom musíme neustále mapovať pohyb trosiek ruských a čínskych satelitov, ktoré si obe krajiny odpálili pri testoch v posledných 20 rokoch.
Obom krajinám sa podarilo dobre integrovať vesmír do útočných plánov pre prípad, že by chceli zaútočiť na USA. Zbrojenie vo vesmíre bolo vždy niečím politicky neprípustným, no tieto časy sú už preč. Teraz je už len otázkou, ako vybudovať potrebné obranné kapacity.
Napríklad?
Napríklad systém Golden Dome (Zlatá kupola), ktorý by mohol dokázať zostreľovať rakety ešte počas letu. To by sa dalo využiť aj na schopnosť vesmírnej prevahy. Ak umiestnite na obežnú dráhu laser, dokážete zostreľovať rakety počas ich letu. To isté potom môžete využívať aj vo vesmíre.
NASA Image and video library nasa.gov
Majú USA k dispozícii laser, ktorý dokáže z obežnej dráhy zostreliť letiacu raketu?
Prebieha výskum a vývoj.
Vesmírne sily sa mohli pochváliť projektom Victus Nox, počas ktorého dokázali od vydania rozkazu vypustiť satelit na obežnú dráhu za 27 hodín. Viem, že je to v skutočnosti prelomovo rýchle, ale nie je to stále veľmi pomalé?
Dvadsaťsedem hodín je naozaj skvelých, no budeme musieť byť ešte oveľa rýchlejší. Povedala by som, že najťažšie pri vypúšťaní satelitov je vyčistiť vzdušný priestor, zabezpečiť ich vypustenie na správnu orbitu a pritom netrafiť iný satelit.
Keď vykonávame každodenné testy, stále sa riadime všetkými pravidlami a predpismi, pretože nie sme vo vojnovom stave. Preto sme v niektorých výpočtoch veľmi konzervatívni. Ak by sme vstúpili do vojny, myslím si, že niektoré z týchto obmedzení a pravidiel by boli zrušené alebo zmiernené. A samozrejme sa chceme dostať do bodu, keď nebudeme rýchlo vypúšťať len jeden satelit, ale viacero naraz z rôznych miest.
Ktoré technológie, ktoré znejú futuristicky, podľa vás do roku 2050 uvidíme vo vesmíre?
Lasery sú určite na ceste do vesmíru, a to vo veľkom rozsahu. A nielen ako zbraň proti iným satelitom, ale aj na prenos dát. Všetko to budú technológie, ktoré – ak sa usilujeme o návrat na Mesiac a cestu na Mars – urobia z nasledujúcich 10 rokov veľmi zaujímavé obdobie.
Vo vašej pozícii na veliteľstve vesmírnych síl ste mali na starosti aj jadrové technológie. Nebojí sa ich väčšina krajín?
Myslím si, že nikto nechce vo vesmíre vidieť jadrové zbrane, pretože tie môžu vymazať celú orbitu naraz, za čo by sme zaplatili všetci. Pokiaľ však ide o jadrové reaktory, tie budú podľa mňa jednoznačne potrebné pri prieskume hlbokého vesmíru. A o to sa naopak zaujímajú všetci.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Michal Bernáth.
