Aj vďaka nim špičkoví lyžiari a snoubordisti pri pretekoch naháňajú potrebné stotiny sekundy, aby prešli cieľom medzi prvými. Ivo Tichý so svojou manželkou Věrou stojí za úspechom značky Don Quiet, ktorá už niekoľko rokov oblieka českých športovcov. Tí najlepší budú v ich kombinézach súťažiť na zimnej olympiáde v talianskom Miláne a Cortine.
Bez reklamy pri vjazde by ste rodinný dom v Neratove neďaleko Pardubíc ľahko minuli. Práve v ňom sídli firma, ktorá je síce malá obratom (do 50 miliónov českých korún), no o to väčší má význam.
Samotní športovci vedia, že dobre padnúca kombinéza dokáže ich jazdu zrýchliť. Zistili to olympionici Ester Ledecká aj Jan Zabystřan, rovnako ako v minulosti Ondra Bank či Petr Záhrobský so sestrou Šárkou Strachovou.
V prízemí domčeka, v miestnosti, ktorej dominuje veľká losia hlava, ktorú si Ivo Tichý kedysi kúpil od kamaráta, visí na vešiakoch nespočet kombinéz rôznych farieb a veľkostí, ale aj zimné bundy či čiapky.
Jedna z figurín má na hlave čiapku s logom Svetového pohára žien, ktorý sa nedávno konal v Špindlerovom Mlyne a kde sa predstavila elita ženského lyžovania, medzi nimi aj Martina Dubovská v kombinéze značky Don Quiet.
Pôvodne sa Ivo Tichý angažoval v dráhovej cyklistike, s jej reprezentantmi chodieval na preteky. Práve vďaka nim získal aj povedomie o správnych materiáloch.
„Dráhoví cyklisti boli vôbec prví, ktorí začali riešiť, z akého materiálu sú vyrábané ich dresy. Priekopníkmi boli hlavne Holanďania. Vďaka tomu, že som sa spriatelil s ich trénerom, som sa neskôr dostal k materiálom, na ktoré dodnes nedám dopustiť,“ spomína Ivo Tichý.
Urastený muž s holou hlavou, výraznými okuliarmi a dlhou bradou, ktorý by zapadol aj do rokovej kapely ZZ Top, je pôvodne vyštudovaný strojár. Jeho žena Věra je zas ekonómka. O šití nič nevedeli. Všetko začalo, keď si chcel Ivo ako nadšený lyžiar zaobstarať šponovky, ktoré nikde nemohol zohnať.
Známá krajčírka mu sľúbila, že ak jej dodá materiál, ušije mu ich. „Vtedy sa nám dostal do rúk časopis Textile Journal, kde bol odkaz na firmu, ktorá takéto materiály mala. Manžel tam zavolal, či by si mohol kúpiť látku, lenže oni ju predávali iba v baloch,“ dopĺňa Věra Tichá.
Ivo teda kúpil celý bal a aj keď si doma všetci klepali na čelo, bol presvedčený, že to, čo z látky ušijú, predajú aj iným záujemcom. Ďalším problémom boli trakové popruhy, ktoré na šponovky potreboval. Firma, do ktorej ich išiel vyzdvihnúť, im mohla dať ako najmenšie množstvo sedem kilometrov materiálu. To by stačilo na 3 500 šponoviek.
„Vtedy som si povedal, že keď už bude krajčírka šiť, mohla by vyrobiť okrem šponoviek aj pár kombinéz. Vďaka holandskému trénerovi som sa dostal ku švajčiarskej firme, ktorá sa špecializuje na aerodynamické materiály,“ spomína Ivo.
„Bol som pre nich úplná rarita, chlap z nížiny, ktorý nič nevie. Možno práve preto ma tam mali radi. Keď dostali nový materiál, dali mi ho otestovať. Sme síce malí odberatelia, no o to viac nám fandia. Boli totiž u nás a videli, na akej úrovni to chceme robiť,“ dopĺňa.
Firma Don Quiet, ktorá vznikla v roku 1999, tak zo šponoviek pre amatérskych lyžiarov postupne prešla na kombinézy. Stále častejšie ich totiž začali riešiť aj samotní pretekári, ktorí zistili, že sú vďaka tomu rýchlejší.
Kombinézy ako umenie
Medzinárodná lyžiarska federácia FIS jasne stanovuje, že priepustnosť materiálu musí byť viac než 30 litrov a s toleranciou 10 percent. Ušiť kombinézu tak, aby spĺňala všetky podmienky, je umenie, ktoré nezvládne každý výrobca.
„Bol som pri vývoji materiálov, učili sme sa navzájom, spoločne sme ich testovali a v Česku som bol prvý, kto ich testoval v aerodynamických tuneloch. Aby som bol spravodlivý, priviedol ma k tomu Petr Záhrobský,“ priznáva Ivo Tichý.
Otec a bývalý tréner lyžiarskych súrodencov Šárky a Petra najprv podrobil Iva malému testu. Nechal si pre svoje deti ušiť dve kombinézy bez toho, aby mu povedal, pre koho sú. Tie potom s deťmi vyskúšali na svahu a poslali na test do Švajčiarska, až potom ich otestovali v tuneli.
„Zistili, že medzi našimi kombinézami a tými, čo doteraz mali, je obrovský rozdiel v rýchlostiach, ktoré môžu pretekári dosiahnuť. Dokonca až 25 miest vo Svetovom pohári. Odvtedy som sa stal ich dvorným krajčírom,“ podotýka Ivo Tichý s tým, že Petr Záhrobský je ako zákazník veľmi náročný, má jasné predstavy a požiadavky. Na druhej strane vždy všetko ocení.
Dva roky šili kombinézy pre Záhrobských, než sa k nim pridala aj česká reprezentácia. Okrem všetkých svetových pretekov teraz dodávajú výrobky už na piatu olympiádu.
Na začiatku podľa Věry Tiché nikto paradoxne nemal veľké požiadavky, kombinézy sa dosť podceňovali.
„Petr Záhrobský bol vlastne prvý, kto to začal viac riešiť. Postupne sa pridali aj ostatní. Napríklad Ondra Bank, keď sa dostal na test do tunela, bol s bratom Tomášom prekvapený, aký obrovský vplyv na rýchlosť má práve kombinéza. O to viac to teraz Tomáš ako tréner presadzuje u Ester Ledeckej,“ približuje Věra Tichá.
Dôležitá je predovšetkým priedušnosť materiálu a povrch. Najlepšie ho zatiaľ vyrábajú práve Švajčiari, preto Ivo nedá dopustiť na firmu, s ktorou spolupracuje už od začiatku.
Šéf športového oddelenia švajčiarskej firmy navštevuje Svetové poháre, pohybuje sa medzi pretekármi a ako bývalý technolog výroby dokonale pozná materiály aj výrobný proces. Vždy je tiež prvý, kto po úspechu českých športovcov manželom gratuluje.
„Práve s ním veľmi konzultujeme, pýtame sa, čo by nám odporučil. Riešime napríklad aj to, aká je na olympiáde predpokladaná vlhkosť, pretože materiály sa správajú rôzne pri rôznych teplotách a klimatických podmienkach,“ upozorňuje Ivo Tichý. Rolu hrá aj konkrétny šport. Iný materiál sa používa na slalom, iný na zjazd.
Na mieru pretekárov
Limitom pri výbere je tiež samotný pretekár. Pri lyžovaní je dôležitá aj psychika. Ak športovec dôveruje materiálu, v ktorom vyhral nejaké preteky, nemá zmysel ho nútiť do iného, hoci by bol vhodnejší.
„Napríklad Kryštof Krýzl si stále vyhŕňal nohavice, čo je jednoducho zlé. Bol s nami aj v tuneli, videl, že ho to spomaľuje, navrhovali sme mu skrátiť nohavice, ale on to nechcel. Argumentoval tým, že ak si ich nevyhrnie, nezahne,“ prezrádza Věra Tichá.
Kombinézu šijú manželia aj skeletonistke Anne Fernstädtovej, pre ktorú je aerodynamika kľúčová. Materiál jej kombinézy je však odlišný od toho pre lyžiarov. Pre Annu by bol príliš ťažký. Skeletonisti sa musia pred súťažou odvážiť, aby splnili váhové limity. Váži sa aj vozík, kde platí, že čím je ťažší, tým lepšie jazdí. Preto sa hmotnosť znižuje na samotnej pretekárke.
„Materiál kombinézy je naozaj tenký, ľahučký, ale musí byť elastický, pretože sa v ňom musí pohybovať, keď sa na začiatku rozbieha. Je to neuveriteľne náročné,“ vysvetľuje Ivo.
Firma, pre ktorú dnes pracuje okolo 30 ľudí, sa teraz nezastaví. Pripravujú kombinézy na olympiádu, kde budú športovci súťažiť v novom dizajne.
Okrem alpských disciplín a skeletonistky oblieka firma aj snoubordistov a akrobatických lyžiarov. „Olympiáda má svoje pravidlá. Na kombinéze nesmie byť žiadny sponzor športovca, len výrobca, teda ja. Aj ja mám obmedzený priestor,“ opisuje Ivo.
Jednoduché to nie je ani s dizajnom, ktorý musí schváliť Medzinárodný olympijský výbor. Až po jeho potvrdení môžu krajčírky začať pracovať. Sleduje sa veľkosť loga aj samotný dizajn, aby nepropagoval alkohol, tabak či rasovú neznášanlivosť.
Dizajn navrhuje výhradne Ivo, od Lyžiarskeho zväzu, ktorý ho chce meniť raz za dva roky, dostáva požiadavky napríklad na farby. Ivo potom dodá tri návrhy, z ktorých sa vyberie jeden víťazný.
„Občas príde zväz s nápadom na ľudovú tvorivosť, z toho nie som nadšený, pretože je to moja vizitka. Ak to bude nevkusné, všetci povedia, že Tichý sa zbláznil, že vyrobil paškvil. Bude to moja hanba,” vysvetľuje.
Výnimkou je Ester Ledecká, ktorá má uvedené v zmluve, že nemusí mať reprezentačný dizajn, ale svoj vlastný, ktorý navrhuje jej brat Jonáš. Pre firmu Don Quiet je to síce práca navyše, ale chápu, že olympijská šampiónka má pocit, že jej vlastná kombinéza pomáha.
Švajčiarska firma dodáva materiál, tlač riešia manželia sami vo vyhradenej dielni. Dizajn sa najprv vytlačí na sublimačný papier, potom sa pod určitou teplotou a tlakom prenesie na látku.
„Každý materiál sa musí predpripraviť. Musíte presne vedieť, ako na to, aby sa ovplyvnila jeho priepustnosť na požadovanú hodnotu,“ vysvetľuje Věra Tichá. V tomto postupe je skryté najväčšie know-how firmy Don Quiet.
Pretekári majú v dielni v Neratove svoje strihy, nemusia chodiť na skúšky. Stačí, keď pošlú požiadavky na zmeny a podľa toho sa kombinéza skráti alebo rozšíri. Ostatní zákazníci, vrátane športových klubov, si vyberajú zo stálych modelov.
„Máme všetky veľkosti a asi 60 rôznych dizajnov. Kedysi som mal pre každú sezónu pripravené štyri až päť nových. Teraz už má 90 percent oddielov svoj dizajn, takže ho netreba meniť,“ uvádza Ivo.
„Spomínam si na zákazníka, ktorý chcel pre svoje deti tri kombinézy s postavičkami Tom a Jerry. Pýtam sa, či chce, aby ma zavreli. A on vytiahol zmluvu, podľa ktorej mal licenciu na postavičky pre celú Českú republiku,“ spomína.
Okrem zdravých športovcov oblieka Don Quiet aj hendikepovaných, ktorých Ivo Tichý považuje za najväčších borcov. Kombinézy sa musia prispôsobiť ich postihnutiu, napríklad pahýľ musí byť chránený a vyztužený.
V ponuke sú aj bundy, teplé nohavice, pláštenky a čiapky. Do maloobchodu výrobky zatiaľ nedodávajú, záleží im na servise a prispôsobení zákazníkovi. Šponovky, s ktorými začínali, stále šijú, lebo je po nich dopyt.
Na záver som sa majiteľov opýtala, prečo sa rozhodli pre názov firmy Don Quiet. „Predsa pán Tichý, tak sa volám. Nič záhadné za tým nehľadajte,“ odpovedá Ivo so smiechom. „Dnes by som už zvolil kratší názov, aby sa ľahšie zmestil na kombinézy,“ dodáva.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorom je Jana Pšeničková.
