Rakúsky minister školstva Christoph Wiederkehr chce, aby sa študenti namiesto latinčiny učili pracovať s médiami a umelou inteligenciou. Kým Wiederkehr hovorí o zefektívnení a modernizácii učebných osnov, kritici hovoria o potláčaní významu latinčiny a klasického humanitného vzdelania.
Petíciu za zachovanie latinčiny podpísali napríklad niekdajší rakúsky prezident Heinz Fischer alebo trojica rakúskych nositeľov Nobelovej ceny.
Wiederkehr by rád od školského roka 2027/2028 obmedzil na gymnáziách a stredných školách výučbu latinčiny z troch na dve hodiny týždenne. Naopak predmet informatiky by mal tri hodiny týždenne.
Proti návrhu sa ihneď postavili učiteľské odbory, ktoré hovoria o atentáte na gymnáziá. Vznikla tiež petícia za zachovanie latinčiny ako plnohodnotného školského predmetu. Pod tú sa podpísali okrem iného Fischer, bývalý kancelár Franz Vranitzky, nositelia Nobelovej ceny za literatúru Elfriede Jelineková a Peter Handke alebo držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Anton Zeilinger.
Osobnosti tiež v otvorenom liste Wiederkehrovi píšu, že latinčina nie je len mŕtvym jazykom, ale základnou školou európskeho myslenia. „Logika, právo, veda, politika a správa by boli bez latinčiny nemysliteľné,“ uvádzajú s tým, že škrtanie hodín latinčiny znamená škrtať schopnosť myslenia.
