Také zlé štatistiky o podnikaní na Slovensku nezaznamenala krajina už dlho. Rok 2025 bol podľa dostupných analýz a štatistík pre slovenské podnikateľské prostredie jedným z najťažších za poslednú dekádu. Údaje ukazujú vysoký počet zánikov firiem a historický rekord v rušení živností.
„Po desiatich krásnych rokoch sa s ťažkým srdcom lúčime. Naša reštaurácia zatvára svoje dvere,“ oznámila ešte koncom leta zákazníkom na sociálnej sieti známa reštaurácia Korzo, ktorá sa nachádza v centre Bratislavy.
Ako dôvod ukončenia činnosti uviedla zhoršujúci sa stav ekonomiky v krajine a stály rast nákladov, ktoré čoraz viac zaťažujú podnikateľské prostredie. S tak výrazne rastúcimi nákladmi jednoducho majitelia nedokázali udržať tempo.
Takýchto prípadov bolo v minulom roku mnoho. Nešlo len o menších podnikateľov, koniec ohlásili aj významní regionálni zamestnávatelia.
Pre zhoršujúce sa podnikateľské prostredie vlani zbankrotoval napríklad aj spišský výrobca elektroniky SEZ Krompachy. Spoločnosť ako jeden z hlavných dôvodov pomenovala zhoršujúce sa podnikateľské prostredie. Problémy sa týkali najrôznejších sektorov: úpadok ohlásila napríklad tradičná tlačiareň Neografia, len včera zasa oznámil ukončenie výroby cukru akcionár veľkého cukrovaru v Trenčianskej Teplej.
Krutá konkurencia čínskych e-shopov zas drví už dlhší čas sektor e-commerce na Slovensku, ktorý v posledných rokoch rástol.
Napokon, v problémoch je aj najdôležitejší sektor ekonomiky v štáte. Na januárovej výročnej tlačovke Zväzu automobilového priemyslu zasa skonštatoval jeho prezident Alexander Matušek, že najmä z dôvodov dlhoročne rastúcej ceny práce sa „proces vyhasínania slovenského automotive už začal“.
Všetky príklady ilustrujú stav podnikateľského prostredia na Slovensku. Sú len hŕstkou z mnohých ďalších, ktorým vysoké daňové a odvodové zaťaženie aj vládna konsolidácia „zlomili krk“.
Žalostný stav podnikateľského sektora najnovšie potvrdili aj štatistiky za minulý rok. Ukazujú, že rušenie firiem a živností na Slovensku nabralo alarmujúce rozmery.
Rekordný zánik živností
Rok 2025 bude patriť z pohľadu počtu zaniknutých živností medzi najhoršie v histórii Slovenska. Zaniklo vyše 66-tisíc živností, vzniklo len 42-tisíc.
Na údaje o zaniknutých živnostiach v minulom roku upozornil Finstat vo svojej analýze. V nej sa okrem iného píše aj tom, že rekordný počet zaniknutých živností je reakciou na dve skutočnosti. Prvou sú legislatívne zmeny spojené s konsolidačnými balíčkami, tou druhou je zvýšený počet kontrol zo strany úradov práce voči fiktívnym živnostníkom.
Takéto tempo rušenia živností je nevídané a rastie z roka na rok. Rok 2025 je absolútnym extrémom. Počet zaniknutých živností (66 675) vyskočil o takmer tretinu v porovnaní s rokom 2024. Kým v roku 2020 bolo zrušených zhruba 33-tisíc živností, vlani to už bol dvojnásobok.
Dáta upozorňujú aj na to, že kým v rokoch 2020 až 2023 vznikalo podstatne viac živností, než zanikalo, v roku 2024 sa nožnice takmer zavreli (rozdiel len 400 živností). V roku 2025 sa situácia otočila a trh prišiel o čistých 23 995 živností (vzniknuté mínus zaniknuté).
Počet novovzniknutých živností (tmavomodré stĺpce) dosiahol vrchol v roku 2023 (55 596). Odvtedy má klesajúcu tendenciu a v roku 2025 padol na 42 680, čo je dokonca menej ako v pandemickom roku 2020 (44 406).
Slovensko sa tak dostalo do stavu, keď rušenie živností dosiahlo rekordné úrovne a vznik nových živností sa výrazne z roka na rok spomaľuje. Graf naznačuje vážnu krízu v segmente malého podnikania.
Analýza opisuje aj to, v ktorých mesiacoch zaniklo najviac živností. Negatívnym rekordérom je december, keď zaniklo rovných 8 800 živností. Hneď za ním nasleduje marec so zrušenými živnosťami v počte 8 500.
Bolo to práve v marci, keď sa živnostníci dozvedeli, že budú po novom platiť transakčnú daň. Táto povinnosť sa pre nich od nového roka zmenila, transakčnú daň už nemusia platiť. „Silným“ mesiacom z pohľadu rušenia živností bol však aj tak opäť začiatok roka, teda január, keď skončilo 6 100 živností.
Ak sa bližšie pozrieme na odvetvia s najvyšším počtom zaniknutých živností, dominuje stavebníctvo, kde ukončilo vlani živnosť vyše 17-tisíc subjektov. Sektor aktuálne trpí poklesom dopytu a vysokými nákladmi. Nasleduje odvetvie služieb, v ktorom zaniklo vyše sedemtisíc živností. Tretie miesto patrí maloobchodu, kde zaniklo viac ako päťtisíc živností.
Rušenie firiem
Finstat sa zameral aj na to, aký bol rok 2025 z pohľadu vzniku a zániku firiem. V tomto prípade ide hlavne o eseročky a akciové spoločnosti. Podľa dát Finstatu v roku 2025 zaniklo 7 708 firiem, čo je najvyššie číslo od roku 2019. Naopak, v minulom roku vzniklo takmer 25-tisíc firiem.
Ak si dáta porovnáme s minuloročnými, zistíme, že počet zrušených firiem bol najvyšší za posledných šesť rokov. Aj v prípade zániku firiem platí, že najviac bol zasiahnutý sektor stavebníctva.
Počet zaniknutých firiem sa v tomto sektore vlani vyšplhal k tisícke. „Dôvodom môže byť už spomínaná reakcia na daňové licencie a konsolidáciu, prípadne stále mierne zamrznutý trh s nehnuteľnosťami, za ktorým stoja vyššie úrokové sadzby a inflácia,“ konštatuje sa v analýze.
Daňová licencia je de facto minimálna daň, ktorú musia platiť obchodné spoločnosti bez ohľadu na to, či dosahujú príjem, alebo nie. Právnické osoby ju platia znova od prvého januára 2024.
Kritická hranica
V neposlednom rade bol rok 2025 výnimočný aj počtom bankrotov. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau – zbankrotovalo v minulom roku 313 firiem. Síce ide o medziročný pokles o takmer osem percent, stále je to tretí najvyšší počet bankrotov za posledných 10 rokov. Analytici upozorňujú, že roky 2023, 2024 a 2025 spája prekročenie kritickej hranice 300 bankrotov ročne.
Hlavná analytička CRIF Jana Marková sa pozrela na obdobie posledných 10 rokov. Zistila, že roky 2023, 2024 a 2025 spája jeden spoločný menovateľ – prekročili hranicu 300 bankrotov. Upozorňuje na to, že ostatné dekády sú pod touto hranicou.
„Trh reaguje na konsolidačné balíky, reštrikcie, zvýšené dane či odvody. Na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu má vplyv aj nestabilná geopolitická situácia, vojna na Ukrajine, zmena energetickej politiky EÚ a mnohé ďalšie faktory. Obdobné zhoršenie sme videli v rokoch 2010 až 2015, keď svet bojoval s globálnou dlhovou krízou a silne to zasiahlo aj Slovensko. V týchto rokoch sme tiež zaznamenali bankroty nad hranicou 300 ročne,“ informuje v tlačovej správe.
Ekonomickí analytici identifikovali niekoľko kľúčových faktorov, ktoré k tomuto stavu prispeli. „Utiahnutie opaskov“ v dôsledku konsolidácie pocítili naplno aj podnikatelia. Zrejme najviditeľnejším opatrením bolo zavedenie transakčnej dane. Práve pre obavy z platenia transakčnej dane ukončilo činnosť mnoho drobných podnikateľov.
Ďalším silným faktorom bola aj zhoršujúca sa ekonomická situácia. Drahé energie a inflácia zvýšili náklady natoľko, že pre mnohých sa stalo podnikanie nerentabilné.
Odchod za hranice
Vlaňajšok z pohľadu zániku firiem a živností hodnotí analýza Finstatu ako jeden z najhorších. Drobní podnikatelia ukončovali živnosť rekordným tempom a zánik firiem bol najvyšší za posledných šesť rokov. Podnikatelia sa však nepriaznivú situáciu rozhodli riešiť aj inak, a to presunom za hranice.
Presun sídla spoločnosti do zahraničia je horúcou témou pre čoraz viac slovenských firiem. Zvýšený dopyt po presune zaznamenala aj kancelária Highgate Law & Tax. „V posledných 12 mesiacoch sme pracovali na viacerých presunoch podnikateľskej činnosti do zahraničia, a to nielen z daňových dôvodov, ale aj z politicko-spoločenských. Ide hlavne o podniky, ktoré nevyžadujú nevyhnutne fyzickú prítomnosť alebo zamestnancov na Slovensku,“ uviedol partner spoločnosti Peter Varga.
